Denník N

Keď spisovateľ nemá rád svoje dielo

So spisovateľmi je to ťažké. Trápia sa, naháňajú vydavateľov, sú dokonca ochodní vydávať na vlastné náklady. Ak sa im (občas) podarí uspieť, po čase ich sláva prestane baviť a začnú nenávidieť nielen svojich fanúšikov, ale aj svoje vlastné postavy. A tak tu máme fenomén autorov a autoriek, ktorí svoje výtvory doslova znenávideli.

Patrónom všetkých takýchto autorov je určite Sir Arthur Conana Doyle. Sláva geniálneho detektíva ho dovádzala do šialenstva a v jeho korešpondencii sa čoskoro po úspechu Sherlocka objavili prvé zmienky o tom, že má Holmesa plné zuby. Keď sa svojej matke zmienil o svojich úmysloch zbaviť sa veľkého detektíva nadobro, odpoveď bola jasná: „Neurobíš to! Nemôžeš! Nesmieš!“ Doyle si preto vymyslel taktiku – začal za jednu poviedku požadovať neskutočne vysoké sumy a skončilo to tak, že vydavateľ mu bol ochotný ešte pridať. Podľa niektorých zvestí mu zaplatili toľko, že si Doyle kúpil čosi nevídané – automobil. Ani toto nepomohlo a v poviedke „Posledný problém“ mal Holmes skončiť. Tlak čitateľov na autora bol však taký veľký, že sa nakoniec k svojnu „nenávidenému výtvoru“ vrátil.

Ak sme pri detektíve, ani Agatha Christie nemala svojho belgického detektíva v láske. Vyjadrila sa o ňom, že je „neznesiteľný“ a neskôr ho dokonca nazvala „egocentrickým a odporným“. Napriek tomu tu existovala silná motivácia, aby Poirot neskočnil tak skoro.

Možno je prekvapením, ale aj medzi známymi slovenskými autormi tu bol jeden, ktorý svojho hrdinu doslova neznášal. V liste Štefanovi Krčmérymu píše: „Posielam Ti pokračovanie Šangalu. Ešte bude asi 10 strán a s tým koniec. Tie Ti tiež pošlem za niekoľko dní, aby som už mal tú záležitosť z krku. Tvojím listom, v ktorom píšeš, že je predsa akýsi záujem oňho, ratoval si Adamovi život, lebo som už bol ním taký zunovaný, že som ho chcel dať sťať: Bolo by to „štýlu primerané“ a skorej pasovalo do tej bláznivej doby. Ale teraz, keď si mi dal tú injekciu, som sa zmiloval nad ním a nechám ho len pri jeho Betke.“ Ako to nakoniec dopadlo, môžete si prečítať v knihe. Ale Ladislav Nádaši- Jége nebol vôbec nadšený ani potom, lebo v ďalšom liste píše: „Vyšiel už i český Šangala. Celkom dobre sa to číta. Ináč mi môj Adamko už tiež lezie hrdlom. Zažmúrim oči, keď ho zazriem.“

Mark Twain považoval Toma Sawyera za obraz všetkého, čo je na americkej kultúre „plytké“. Kým Dobrodružstvá Huckleberryho Finna boli kriticky aj čitateľsky úspešné, k Tomovým dobrodružstvám sa už nechcel vracať. Neskôr sa však dostal do vážnych finančných problémov a napísal ešte dve pokračovania – Tom Sawyer na cestách a Tom Sawyer detektívom.

 

Anna Shirleyová unavovala jej autorku každým pokračovaním viac a viac. Počas vážnych zdravotných a rodinných problémov, ktoré Lucy Maud Montgomery prekonala, bolo pre ňu náročné písať o hrdinke, ktorá je optimistická a rozdáva radosť. Tento stav sa neskôr premietol aj do jej písania, keď sa s veľkou námahou vracala k Anne a nepomáhali ani žiadosti čitateľov o pokračovania, ani ponuky od vydavateľov.

„Je ťažké písať knihu, keď nenávidíte jej hrdinku.“ Takto sa vyjadrila Colleen McCullough o „Meggie“ Cleary z knihy Vtáky v tŕní a jej názor sa nezmenil ani po úspechu knihy a jej adaptácie.

 

Igor Conka

www.zabudnuteknihy.eu

Teraz najčítanejšie