Denník N

Zavedenie parkovacích pravidiel v Bratislave neznesie odklad

Parkovacia anarchia v hlavnom meste dospela do takého štádia, že už škodí všetkým.

Viac ako polovica obyvateľov vníma ako najväčší problém dopravu a parkovanie. V meste sa nachádza viac ako 200 tisíc áut Bratislavčanov a ďalších viac ako 100 tisíc áut sem denne príde z iných miest a obcí. V súvislosti s autami väčšinou hovoríme o nedostatku parkovacích miest, faktom však je, že mestu chýbajú najmä poriadok a pravidlá. Parkovacia anarchia spôsobila, že autá dnes parkujú prakticky všade: na chodníkoch, na zeleni, v križovatkách, na zastávkach MHD, v BUS pruhoch, na cyklotrasách, na námestiach, v peších zónach. Tým, že verejný priestor nám zahltili parkujúce autá, nemajú kadiaľ chodiť chodci, nemáme kde budovať cyklotrasy a nemáme kde vyznačovať BUS pruhy. Treba si tiež uvedomiť, že parkovanie úzko súvisí aj s dopravnými zápchami – čím viac aj nelegálnych parkovacích miest existuje, tým viac áut sa nachádza na cestách a tým väčšie sú kolóny. Vďaka absencii parkovacej politiky mesto prichádza o desiatky miliónov eur, ktoré by mohli ísť na opravu ciest, nové parkovacie domy či výstavbu cyklotrás.

V septembri 2012 schválilo Mestské zastupiteľstvo dopravnú politiku parkovania. Keď sa ale v marci 2014 hlasovalo o vykonávacích predpisoch, tie schválené neboli. Mesto, žiaľ, nemá parkovaciu politiku aj preto, lebo sa nepodarilo skĺbiť záujmy všetkých mestských častí. Komunálni politici si doposiaľ tému parkovania pohadzovali ako horúci zemiak a vyhýbali sa jej.

Aké by mali byť nové parkovacie pravidlá?

  • Jednotnosť. Toto je alfa a omega novej parkovacej politiky. V opačnom prípade vznikne neporiadok a dosiahneme presný opak. Nemôže sa stať, že obyvateľ napríklad Trnavskej ulice bude na jednej strane ulice parkovať podľa pravidiel Nového mesta a na druhej strane podľa pravidiel Ružinova. Alebo obyvateľ Petržalky bude musieť mať inú parkovaciu kartičku pred domom, inú v Starom meste a inú v Dúbravke.
  • Rezidentské parkovanie. Mali by sme zvýhodniť obyvateľov, aby mohli ľahšie zaparkovať v okolí svojho domu.
  • Zavedenie zón s krátkodobým parkovaním. V miestach, kde je veľký dopyt po parkovaní, je potrebné vytvoriť zóny, v ktorých bude možné zastať len na obmedzenú dobu (do dvoch hodín). Ide najmä o úrady, inštitúcie, donášku tovaru a pod. Dnes sú takéto miesta obsadené autami, ktoré tam stoja celý deň a nemáme kde zastať, dokonca ani vtedy, keď si chceme zaplatiť.
  • Kompetencie mestských častí. Mestské časti by si mali určovať, na ktorých uliciach bude zavedené rezidentské parkovanie, kde sa bude platiť a aká bude výška parkovného. Zároveň by si mohli realizovať tzv. pilotné projekty, aby si systém odskúšali.
  • Budovanie záchytných parkovísk. Našim cieľom by malo byť ponúknuť mimobratislavským vodičom možnosť zaparkovať na okraji mesta a zvyšok cesty sa prepraviť verejnou dopravou, prípadne na bicykli (bike sharing). Záchytné parkovisko by malo byť za dostupnú cenu (napríklad 3 eurá na deň) a súčasťou by mal byť aj lístok na MHD.
  • Účinná kontrola. Na to, aby systém fungoval, je nevyhnutné ho dodržiavať. Mestská polícia by mala disponovať modernými technologickými zariadeniami, vďaka ktorým dokáže skontrolovať potrebné množstvo áut, ktoré porušujú pravidlá. Súčasné osádzanie papúč sa ukazuje ako neefektívne.
  • Vytvoriť fond parkovania. Príjmy z parkovania by sa vracali späť so systému. Môžeme za to budovať parkovacie miesta, opravovať cesty, chodníky, budovať cyklotrasy. To všetko transparentne, aby Bratislavčania vedeli, kam peniaze z parkovného idú.

Z parkovacej politiky sa stal strašiak, ktorý mnohí obyvatelia vnímajú ako nástroj na vyťahovanie peňazí z vrecká obyvateľov. Nie je to tak. Regulované parkovanie bude pozitívne aj pre používateľov áut, pretože obyvatelia ľahšie zaparkujú v lokalite svojho bydliska (rezidenti budú uprednostnení). Obyvatelia ľahšie zaparkujú, keď budú chcieť ísť niečo vybaviť na úrade alebo v inštitúcii, pretože budú zriadené miesta pre krátkodobé parkovanie. Cesty budú prázdnejšie a bude menej kolón (podobne ako v lete). Nehovoriac o tom, že v našom meste bude čistejší vzduch, bude menej hluku a prachu a ulice budú bezpečnejšie pre chodcov.

Situácia v bratislavskom parkovaní je dnes taká katastrofálna, že neznesie žiadny odklad – je to anarchia, ktorá škodí úplne všetkým. Preto treba konať teraz a nie o rok. Je ale zároveň jasné, že v druhej polovici volebného obdobia sa už parkovanie nespustí. Predstaviť si hlavné mesto bez regulovaného parkovania v roku 2019 si nechce asi nikto.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Michal Feik

Ovplyvniť môžeme aj zdanlivo nemožné. Venujem sa marketingu, zdravým potravinám, ekologickej doprave a mestskému rozvoju.