Denník N

Hoaxy naše každodenné

Pripravovaný román Fatal Hoax vychádza z reflexie súčasného sveta a názorových rozdielov ľudí na dejinné, náboženské,spoločenské skúsenosti. Je riešením názorových vojen, ktorých sme dennodenne svedkami v médiách i fyzickej realite, presun do komunít a z týchto názorových harmonických skupín vytvoriť štátne útvary?

Román Fatal Hoax je rovnako aj príbehom dejín života jedného stredoškolského učiteľa dejepisu na dôchodku, ktorý svojim objavom internetu zdieľa svoje myšlienky a vízie v rámci svojho blogu. Po prvotných účastiach na diskusných fórach a blogovaní sa František pokúsi tento svet informácií
s rôznym stupňom pravdivosti zachrániť.

Chce tento svet zmieriť. Strach zo straty pamäte si udržuje písaním historickej knihy o budúcom usporiadaní sveta a prehrabávaním vecí, ktoré v byte zanechali jeho dcéry, ktoré od neho ako otca odišli každá z rôznych dôvodov. Sledovaním správ z rôznych druhov médií v konfrontácii zo svojou skúsenosťou vyjadruje svoju vízii budúcnosti sveta. To, o čom zdieľa ako o svojich predstavách sa deje v jeho živote.

Vznik románu  vo forme štipendia podporil Fond na podporu umenia.

   Redakcia Zaručených správ chcela svojich blogerov predstaviť verejnosti vo verejnej diskusií. Dosť bolo kampaní mainstreamových médií  orientovaných na stálom spochybňovaní prispievateľov. Vraj vôbec neexistujú, vraj sú to len  nevzdelané stroje, ktoré nevidia žiadne  fakty či ich skresľujú. Ale, čo ty František nemáš fakty, nepoznáš dejiny? Čo si ich neštudoval, keby mal vtedy len trochu lepší kádrový posudok, tak by ich mohol prednášať na vysokej škole, hradili by mu aj výskum. Nie roky sa hrbil na stoličke  v obývačke a čítal knihy, ktoré si sám pozháňal, aj  spoza hraníc. V tej dobe ho mohli za to aj  zatvoriť.  Diskusia sa mala uskutočniť v kultúrnom dome, potom v knižnici, knižnicu zmenili  na pizzeriu na okraji mesta. Zvláštne diskutovať v pizzerii.  Tváril si sa dôležito. Chcel si sa na to náležite pripraviť.  Prišlo niekoľko dôchodcov,  nejakí mladí v zvláštnych  tričkách so slovenským znakom, niekoľko paničiek. O stretnutí povedal aj Františke, ale  mala práve službu pre chorých v nemocnici, tak evanjelizovala. A ty si evanjelizoval tu. Ale koho?  Svoj príspevok si prečítal výrazným učiteľským hlasom. Týkalo sa  nemožnosti v dnešnej dobe povedať pravdu. Hovoril si o prorockom hlase, o ľuďoch, ktorí sú zaznávaní  pre svoj názor.  Prečo nemôžeme povedať, čo si myslíme?  Pritakali, keby to bolo ako za socializmu, len s tým povedať si svoje. Aspoň  občas.  Hovoril o martýroch, o hrdinoch svojej doby, ktorý hovorili aj napriek tomu, že nemohli. Takmer sa vyhlásil za disidenta.

Potom sa postavil  mladý mu v okuliaroch. Moderátor večera  Tibor Milenium Lumen už úškrnom naznačoval, že s týmto budú problémy.  Zdalo sa, že ten hlas vzadu, bolo vidno len lesknúce okuliare a čelo s ustupujúcimi vlasmi a nastupujúcou plešinou. No  hlas sa mu  triasol, ale hovoril dosť jasne:  Hovoríte, že za mainsteramovými článkami niekto stojí, ale nespýtali ste sa  šéfredaktora Zaručených správ,  kto stojí za  ním?

Povedal si, že sa o také veci nestaráš, máš ako akýkoľvek autor  priestor a to je pre teba  hlavné.

Takže vám ide  len, aby ste mali priestor a je jedno a za akých okolností?

Moderátor Tibor Milenium  Lumen chcel zakročiť a povedať, že  každý divák z obecenstva má možnosť položiť len jednu otázku, ale  chcel si vedieť o koho ide.

-Ide mi o to, že ľudia ako ja dostali nejaký priestor, možno v porovnaní  s tými ako ste napríklad vy… čo  vlastne robíte?

-Som bývalý učiteľ, teraz sa venujem novinárčine.

-No aj ja som bývalý učiteľ.

-Ja viem, lebo  pôsobil som na tej istej škole ako vy a dostali ste  priestor hovoriť žiakom  nepodložené fakty.

-Nepodložené kým?

-Relevantnými historikmi

-No ja som historik.

-Ste učiteľ histórie. Bývalý.

-No áno, ale mám vlastný výskum.

-Kto je za Zaručenými správami, lebo tie už ovplyvňujú už viac ako desať percent populácie.

-No radi pôsobíme na veľký počet čitateľov, to nás teší,, vstúpil do toho Lumen a svojou žoviálnosťou  chcel posunúť debatu mimo toho muža.

-Bol to Fuks, jeho bývalý kolega z gymnázia. Je to on. Takže sa stal z neho novinár.

-Hovoríte v hoaxoch.

-V čom?

František  o tomto slove si  v živote nepočul. Až teraz.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Marek Godovič

Dramaturgujem, píšem a kritizujem (sa). A píšem o obavách, podvedomých strachoch.