Denník N

E. Glaeser: Triumf mesta (Čitateľský denník 43/2020)

„Keď sa Livingstone stal starostom Londýna, pustil sa do boja s vodičmi. Na začiatku žiadal od každého šoféra päť libier za každý vstup do centra Londýna, neskôr sa suma zvýšila na osem libier. Odkedy William Vickery svoj nápad o štyridsať rokov skôr predstavil, sa spoplatnenie dopravných zápch pozdávalo ekonómom presvedčeným, že ľudia by mali platiť za spoločenské náklady svojho konania. Ak si jeden šofér sadne za volant, prispieva k zápche, ktorá má vplyv na všetkých, zdanenie šoférovania je teda dobrým nástrojom, ako ľudí primať k tomu, aby cesty začali využívať efektívnejšie.

Ken Livingstone bol, ako zvyčajne, odhodlaný svoj názor presadiť a poplatky sa mu páčili aj z iných dôvodov ako ekonómom. Tých totiž motivovala obvyklá túžba po efektivite — Livingstone na druhej strane predpokladal, že obyvatelia Londýna a jeho okolia presadnú z áut do metra a spoplatnenie chápal ako krok smerom k ochrane životného prostredia (…)

Zdanenie malo v uliciach Londýna okamžitý a dramatický efekt. Počas prvých dvoch týždňov došlo k poklesu dopravy o viac ako 20 percent. Dopravné zápchy boli počas nasledujúcich dvoch rokov o 30 percent zriedkavejšie a počet cestujúcich v hromadnej doprave prudko narástol. Vďaka Livingstonovi sa Londýn stal o niečo mestskejším — zameral sa totiž na vlaky a autobusy, teda metódy starého urbanizmu, a navyše ešte aj pomohol životnému prostrediu.“

Som chlapec z dediny — no dobre, z mestskej časti, ale je to v podstate dedina so všetkým, čo k tomu patrí — a väčšinu svojho život a som sa nazdával, že je to to najlepšie a najideálnejšie miesto pre život. Čistý vzduch, príroda, veľa priestoru, najbližší sused bezpečne oddelený vysokým plotom. Mestá boli pre mňa vždy presným opakom — špinavé, stiesnené, zabetónované, plné otravných susedov nalepených zdola, zhora, sprava, zľava. Škola (a manželstvo) mi tento pohľad trocha zmenila a Triumf mesta to len pekne zhrnul a potvrdil.

Edward Glaeser je ekonóm zaoberajúci sa fenoménom veľkomiest — ich históriou, štruktúrou, urbanizmom, vplyvom na ekonomiku, život, vzdelanie i obchod. Sám síce žije na predmestí, ale počas svojho výskumu zistil, že ak sa s odstupom a bez predsudkov pozrie na štatistiky, mesto mu vychádza ako ten „najväčší vynález v dejinách ľudstva“.

V knihe sa venuje širokému spektru tém, ktoré s týmto fenoménom súvisia. Napríklad pozerá do histórie, kde vidí vplyv miest na zásadné dejinné zlomy — bez nich by sme len ťažko podnikli zámorské objavy, rozbehli celosvetový obchod a objavili kníhtlač. A ani Martin Luther či Henry Ford by to nemali až také ľahké. Sociálny rozmer mesta je taktiež nezanedbateľný — vďaka koncentrácii väčšieho počtu ľudí na malej ploche dochádza k interakcii, kreativite, predávaní skúseností, nápadov, podnetov a myšlienok, ktoré spoločnosť posúvajú ďalej. Veď to poznáme zo svojich pracovísk, ateliérov, klubov a cirkví.

Zopár kapitol zameriava vyslovene na jedno mesto a jeho príbeh — Londýn, Detroid, New York, Bangalúr — a na týchto príkladoch ilustruje rôzne prístupy k urbanizmu a výstavbe. Je dobré ťahať mesto do výšky, alebo nie? Prinášajú predmestia aj nejaké výhody, alebo len zbytočne predlžujú dojazdovú vzdialenosť do centra a tým aj podporujú dopravné kolapsy? A prečo sa niektorým mestám podarilo zastaviť svoj úpadok, a iným nie? Samostatnú časť tvoria ekologické otázky. Na základe spomínaných dát predkladá pádne argumenty o tom, že väčší počet ľudí nahustených zmysluplným spôsobom odľahčuje dopravu a nezaberá zbytočne ornú pôdu a zeleň. Fascinujúce témy.

Glaeser všetky tieto infošky podáva pútavo a zrozumiteľne — myslím, že aj pre ľudí, ktorí nemajú vyštudovaný urbanizmus a mestské plánovanie. Menej zaujímavé boli pre mňa len niektoré časti v druhej polovici, ktoré sa vyslovene venovali špecifickým lokálnym problémom amerických miest a politík — tam som už nerozumel dostatočne miestnemu kontextu.

Mimo toho je ale táto kniha ozaj super. Každá príležitosť, pri ktorej si pripomenieme, že mesto tvoria ľudia, a nie budovy, sa ráta.

E. Glaeser: Triumf mesta
Premedia, 2019
400 strán
*
80 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.