Denník N

Chudoba, dlhy, znásilnenie, psychické traumy. Toto sú reálne problémy reálnych žien – a tie musíme riešiť.

Domáce násilie, neplatenie výživného, nedostupné škôlky, zlyhávajúce zdravotníctvo a zanedbané školstvo – to všetko sú vážne problémy, ktoré by mali zodpovední politici a političky urýchlenie riešiť. Interrupcie to určite nie sú. Som presvedčená, že ani umiernení konzervatívci nechcú, aby táto téma donekonečne kolovala Slovenskom a unavovala ľudí. 

“Musela som podstúpiť interrupciu v 42 rokoch, neplánovali sme 3-ie dieťatko, ale stalo sa, i keď som bola ťažko chorá. Lekár vyslovil pochybnosti o stave plodu a ja som nevedela, či dieťa dokážem donosiť a porodiť, dlho som zvažovala a rozhodla sa pre interrupciu. Dnes to neľutujem, ale chcem napísať, kto bol so mnou na izbe: mladučká Rómka, ktorá mala už v 16- ich 2 deti, staršia pani cca 40-ročná s ťažkou dysfunkciou ľadvín, vidiecka žena s 5-imi deťmi a opitým mužom. Pomáhali sme si po zákroku a navzájom sa podporovali. Videla som, že by sa narodili 4 poškodené, hladné, alebo nešťastné deti….”

Ja tomu asi fakt nerozumiem. V politike som už 6 rokov, ale zjavne nie som tou pravou slovenskou političkou, pretože mi extrémne vadí populizmus, lacné prázdne frázy, vadí mi, že 90% politikov a političiek sa o problémy ľudí zaujíma iba vtedy, keď zasvietia svetlá kamier a keď zhasnú, zhasne aj ich záujem. Vadí mi sedlácky prejav a postrádanie akejkoľvek slušnosti našich najvyšších ústavných činiteľov.  A úplne najviac mi vadí, keď do politiky prídu ľudia, ktorí sa neštítia vytĺkať politické body na citlivých témach, a zneužívajú ich na svoje vlastné zviditeľnenie sa. Takou témou sú napríklad interrupcie.

Návrh poslankyne Záborskej, ktorý je aktuálne v parlamente v druhom čítaní, je presne takým návrhom. Poslankyňa Záborská tvrdí, že prišla do parlamentu pomáhať mamičkám. Ale videli ste ju niekedy predtým vyjadrovať sa k rodinnej politike? Počuli ste ju hovoriť o podpore pracujúcich matiek, flexibilných úväzkoch, dostupných jasliach a škôlkach, adresnej finančnej podpore pre rodičov samoživiteľov, či deti od 3 rokov veku? Vyjadrila sa poslankyňa Záborská vôbec niekedy k téme otcovskej dovolenky? Neviem o tom. Ale prvá vec, s ktorou prišla do parlamentu, je sťažovať ženám prístup k interrupciám.

A pritom ženy a rodiny na Slovensku majú celkom iné problémy. Počet interrupcií na Slovensku kontinuálne každoročne klesá a minulý rok v septembri bol Focusom urobený prieskum verejnej mienky, kde sa takmer 65% ľudí vyjadrilo, že nesúhlasia so zmenou interrupčného zákona. A viete prečo? Lebo to pre nich nie je dôležité.

Keď sme minulý týždeň v rámci strany SPOLU spustili kampaň Za ženy, na webke www.zazeny.sk sme dali možnosť ľuďom napísať svoj príbeh. Aj ten prvý príbeh je odtiaľ. Doteraz nám píše množstvo ľudí, žien aj mužov, ktorí žiaľ nezáujem a neschopnosť štátu pocítili na vlastnej koži. Nie je to pekné čítanie. Niektoré príbehy som ani nemala silu dočítať. Dobre si uvedomujem, že táto téma je veľmi citlivá a intína. Keďže ich však zverejnili u nás na stránke, chcela by som sa s nimi podeliť aj tu, na svojom blogu, pretože voči takýmto životným situáciám jednoducho nemôžeme zostať hluchí a slepí. Špeciálne, keď lepšie spravovaný štát citlivý k týmto témam by mohol veľa z nich eliminovať.

Ako druhý vyberám príbeh Zdenky z východného Slovenska: „Som osamelou matkou, porodila som za 14 mesiacov 3 deti, štát mi vzal prvý rodičovský lebo už mám materskú pri dvojčatách. Zo zdravotných dôvodov dvojčiat som žiadala o predĺženie rodičovského do 6 rokov. Následne o zťp. Neúspešne. Odmietnutí bolo viac než dosť. Vraj – žiadajte od manžela. To už sme boli v rozvodovom konaní. Nežije s nami. Nestará sa o deti, 2x ročne ich príde pozrieť. Rozvod bežal 5 rokov. Žiadosť o rodičovský zo zdravotných dôvodov neprichádza v úvahu: 1 dieťa autista – nepasuje do tabuľky; 2 dieťa diabetes iného typu, tak ešte si nepichá inzulín…. Úver ex neplatil, s deťmi som 4 dni v týždni v nemocnici. Po 3 rokoch sme dostali asistenta učiteľa do triedy. Tento rok ho škola nedostala, tak mám vraj dvojčatá rozdeliť a dať do samostatných rozdielnych škôl. Čo by mi pomohlo? Dať mojim deťom asistentov učiteľov a aj 2 asistentov do ročníka. Aby integrácia mala efekt a deti s intelektuálnymi potrebami mali istotu, že môžu patriť medzi zdravé deti a aby neboli odstrčené zo skupiny na vedľajšiu koľaj. Ďakujem za všetky integrované deti.“

Alebo príbeh Moniky, ďalšej matky – samoživiteľky, ktorých je na Slovensku stále viac: „Mám už teraz dospelého syna, ktorého som v podstate vychovala sama. Otec dieťaťa sa o syna veľmi nezaujímal a výživné prestal platiť po dvoch rokoch. Úrady si ma pohadzovali a úradníčky sa ku mne správali ako ku chudere a každým slovom mi dávali najavo, čo si o mne myslia. Keďže bol otec dieťaťa cudzinec (Čech), skúsila som to cez Bratislavu. Tam mi po roku napísali, že ho nevedia nájsť ( ja som mu bez problémov zavolala a aj ho navštívila). Nakoniec som požiadala o sociálnu pomoc, ktorú som tiež nedostala, lebo som mala dve práce (aby som zaplatila prenájom a životné náklady) a podľa tabuliek som prekročila príjem o 2,50EUR :(. A tak som to vzdala a syna som nakoniec vychovala a pomohla mu vyštudovať (ukončil vysokú školu – technickú) bez pomoci nášho „sociálneho štátu“. Boj ma stál veľa viac síl a financií. Doteraz nevidím, že by štát účinne pomáhal rodičom v núdzi.“

Dostali sme aj takýto anonym: „Prežila som si znásilnenie cudzím starším človekom – taxikárom – pred tromi rokmi. Po dvoch rokoch na súdoch sme sa dostali k trojročnej podmienke (!) a to už to bolo aj u najvyššieho súdu. Stále nie som psychicky v poriadku, trpím posttraumatickou stresovou poruchou, úzkosťami, vypadla mi polovica vlasov, beriem antidepresíva a pravidelne chodím na terapie.“

Domáce násilie, neplatenie výživného, nedostupné škôlky, zlyhávajúce zdravotníctvo a zanedbané školstvo – to všetko sú vážne problémy, ktoré by mali zodpovední politici a političky urýchlenie riešiť. Interrupcie to určite nie sú. Som presvedčená, že ani umiernení konzervatívci nechcú, aby táto téma donekonečne kolovala Slovenskom a unavovala ľudí.

Za všetko hovorí aj táto skúsenosť lekára – gynekológa: “Som stále aktívny gynekológ so 49-ročnou praxou, takže tých príbehov sú desiatky. Ale jeden z roku 1973: 26-ročnej žene s 2 deťmi bola zamietnutá žiadosť o interrupciu (v interrupčnej komisii), išla si ju dať urobiť „súkromne“ – neprezradila, že kde, na druhý deň dostala vysoké teploty, bola k nám prijatá do okresnej nemocnice, po 3 hodinách sme zistili úplné zlyhanie obličiek (napriek liečbe trojkombináciou silných antibiotík). Ihneď prevážaná na kliniku do Bratislavy, v sanitke pri prevoze zomrela. Keby vtedy platil dnes platný interrupčný zákon, dnes mohla mať 72 rokov a mohla sa tešiť z vnúčat, možno už aj pravnúčat.”

Ak aj vy patríte medzi tých, ktorí a ktoré súhlasia s tým, že na skutočné problémy ľudí majú prísť skutočné riešenia a nie zástupné témy, a chcete, aby ženám bola ponechaná sloboda zhodnotiť svoju životnú situáciu a možnosť porodiť a vychovať dieťa, podpíšte petíciu na www.zazeny.sk. Už nás je viac ako 6000.

Teraz najčítanejšie

Simona Petrík

Mama, politička, feministka. Hlas žien. Odborníčka na rodinnú politiku. Spoluzakladateľka strany SPOLU - občianska demokracia.