Denník N

Reakcia na blog „(Skoro) Všetko, čo ste chceli vedieť o VEGA grantoch, ale báli ste sa opýtať“

Reakcia predsedu agentúry VEGA na blog Dominiky Fričovej „(Skoro) Všetko, čo ste chceli vedieť o VEGA grantoch, ale báli ste sa opýtať“

Dňa 15. 6. 2020 bol na webových stránkach Dennika N publikovaný blog, ktorý sa venoval vedeckej grantovej agentúre MŠVVaŠ SR a SAV (ďalej len VEGA). V blogu sa objavili niektoré nepresnosti, skreslené informácie ako aj ironické poznámky, ktoré sa snažia znevažovať VEGA. Vytvára sa nepriateľský obraz VEGA, ktorá akoby stála proti riešiteľom. Preto som sa rozhodol ako predseda VEGA reagovať a niektoré informácie spresniť. Cieľom je pokúsiť sa zabrániť šíreniu niektorých mýtov, ktoré kolujú o VEGA, a ktoré boli v blogu prezentované.

Oceňujem, že autorka blogu Dominika Fričová, vedúca nového projektu zo SAV, podala zaujímavý historický pohľad na vznik VEGA a sformulovala svoje skúsenosti s agentúrou VEGA a porovnala ich so svojim pôsobením v zahraničí. To je vždy cenné. Mrzí ma frustrácia autorky z podávania žiadosti.

Je VEGA agentúra?

VEGA nie je typická vedecká agentúra ale vnútorný grantový systém dvoch inštitúcií. VEGA je poradný a pomocný orgán ministra školstva a predsedníctva SAV pre výber projektov na financovanie. VEGA slúži na prerozdelenie vlastných inštitucionálnych prostriedkov MŠVVaŠ SR a SAV súťažnou formou a je orientovaná na základný výskum. Porovnávať VEGA s klasickými grantovými agentúrami nie je preto primerané bez uvedenia podstaty rozdielov. VEGA zabezpečuje súťaž a hodnotenie projektov a odporúča ich následne obom inštitúciám na financovanie. O príspevok VEGA sa môže uchádzať vedec z akejkoľvek vednej oblasti, žiadny vedný odbor nie je preferovaný ani diskriminovaný. VEGA má samosprávny charakter bez politického vplyvu na zloženie komisií. Orgány VEGA si volia samotní členovia komisií.

Autorka má pravdu, že mechanizmy v SAV a rezorte školstva sa líšia. V SAV je financovanie projektov prevažne funkciou riešiteľskej kapacity a potom aj tzv. kategórie kvality, do ktorej bol projekt pri vstupnom hodnotení zaradený. Zásady financovania SAV projektov si schvaľujú samotné komisie a prístupy medzi komisiami sa líšia. V niektorých komisiách sa výrazne hodnotí aj kvalita projektu.

Je pravda, že v SAV sa zoberú peniaze všetkým a prerozdelia sa, pričom najlepší dostanú viac na základe koeficientov kvality projektov. Menej produktívne skupiny odpadávajú, aj keď autorka tvrdí opak. Pri vstupnom hodnotení, keď sa vyradí odhadom 15 % projektov alebo pri záverečnom hodnotení, pri ktorom nesplní ciele každoročne približne 7–8 % projektov a vedúci si nemôže podať dva roky projekt. Navyše v rezorte školstva sa financuje len 40 % podaných žiadostí. Toto percento je podobné ako uvádza autorka zo svojej zahraničnej skúsenosti.

Rozsah žiadosti

Komisie zaujíma, čo a prečo chce kolektív skúmať, aký je stav poznania v predmetnej oblasti, akú metodiku použije, kto to bude vykonávať, čo na výskum bude potrebovať a koľko by to malo stáť peňazí. Najpodstatnejšie informácie o projekte sa zmestia odhadom na 3-4 strany. Veľkosť okien vo formulároch je limitovaná, aby bol rozsah potrebnej informácie primeraný pre komisie, posudzovateľov, ale aj žiadateľov. Nepovažujem rozsah formulárov VEGA za nadmerný.

V nedávnej minulosti sa neobjavili požiadavky na zredukovanie rozsahu žiadosti. Objavila sa naopak protichodná požiadavka, a to nijak neobmedzovať rozsah formulárov a umožniť definovať si rozsah žiadosti samotnému riešiteľovi.

Uznávam, že vyhotovenie žiadosti v dvoch jazykových mutáciách môže byť nepraktické a zaťažujúce. VEGA po vzore APVV aktuálne iniciuje diskusiu o možnosti vytvoriť vecnú charakteristiku návrhu projektu iba v anglickom jazyku. Záleží na tom, ako v tejto otázke rozhodnú orgány VEGA. Všetky komisie dostali priestor na vyjadrenie. VEGA je limitovaná zákonom o štátnom jazyku, čiže nejde o nejakú svojvôľu agentúry. Autorka blogu pravdepodobne aj v zahraničí podávala grant v štátnom jazyku krajiny, v ktorej pôsobila.

Financovanie

Na Slovensku ide stále relatívne málo peňazí do súťažného financovania, aj keď plány mnohých stratégií a návrhov štátnej vednej politiky boli iné. Preto vo VEGA sú prostriedky limitované, navyše ide o prostriedky inštitúcií. Americká vládna agentúra základného výskumu National Science Foundation má približne 450-krát väčší rozpočet ako VEGA a pritom nepodporuje všetky oblasti vied (napr. lekárske vedy). Na základný výskum ide v USA približne 2000-krát viac prostriedkov ako je rozpočet VEGA.

Aktuálne je priemerné financovanie  celého projektu VEGA približne 25 000 Eur (prírodné, technické vedy), resp. 19 000 Eur (spoločenské a humanitné vedy). Občas kolujú komunitou VEGA bonmoty „Sedem tisíc eur z VEGA je ako stotisíc eur z inej agentúry!“ alebo „VEGA sú malé peniaze, ale dobré.“ VEGA je pre riešiteľov priateľská v tom, že nedefinuje odporúčané a neodporúčane položky a čerpanie prostriedkov je na samotnom riešiteľovi a jeho organizácii. S využitím prostriedkov sa dá v priebehu riešenia improvizovať podľa potreby. Riešiteľ a organizácia zodpovedajú za to, že sa prostriedky minuli účelne v súlade s plánovanými cieľmi projektu. Riešiteľ nemusí vykazovať VEGA žiadne doklady, len na záver riešenia v správe stručne zhrnie, ako boli využité  pridelené finančné prostriedky. Nemusia sa podávať žiadne ročné priebežné správy počas riešenia. Byrokratická záťaž je minimálna. To vidím ako prednosť VEGA. Pár tisíc eur z príspevku VEGA môže znamenať pre riešiteľa oveľa viac ako desiatky tisíc eur z inej agentúry.

Nie je pravda, že nie je jasné, o koľko peňazí môže riešiteľ žiadať. Limity definujú pokyny pre vypracovanie žiadosti. Maximálna požiadavka je v rezorte školstva 29 875 €/rok a v SAV nie je obmedzená.

Je pravdou, že nie je dopredu jasné, koľko peňazí môžete získať vo VEGA. Je to limitom VEGA, ktorá je viazaná na rozpočty oboch inštitúcii. Rozpočty sa schvaľujú oveľa neskôr po uzatvorení a vyhodnotení výzvy. Výška príspevku sa dá však pomerne dobre odhadnúť z financovania projektov v predchádzajúcich rokoch. Takisto zásady rozpisu prostriedkov na projekty VEGA v SAV sú zverejnené.

Dotácia a počet riešiteľov

„Ale potom sa zo skúseností kolegov dozviete, že to, čo naozaj ovplyvní, akú dotáciu dostanete, nie je impact faktor, ani kvartil, ale počet riešiteľov na projekte.“

Finančný príspevok v SAV nezávisí od požiadavky riešiteľov (okrem jednej alebo dvoch komisií). Kľúčovým parametrom v SAV je riešiteľská kapacita kolektívu, ďalej kategória kvality projektu (A, B, C) a koeficient finančnej náročnosti komisie.

V komisiách sú však rôzne prístupy. SAV aktuálne podporuje všetkých riešiteľov, ktorých projekty sú odporúčané komisiami VEGA na financovanie. V komisii VEGA č. 4 pre biologické vedy, kde podala svoju žiadosť autorka, sa pri výpočte zohľadňuje zásadným spôsobom aj kvalita projektu, a to uvažovaním bodového hodnotenia projektu a koeficientu kvality projektu.

Výška ročného príspevku pre projekty v K VEGA č. 4 v roku 2020 ako funkcia riešiteľskej kapacity (RK) je na Obr. 1. Deklarovaná závislosť na RK a potreba naberania riešiteľov sa tu neprejavuje. Projekt kategórie kvality A s 1 plnou ročnou riešiteľskou kapacitou (FTE) môže dostať takisto prostriedkov ako projekt v kategórii kvality B s 2,5 FTE alebo projekt C s 4,5 FTE. Tieto dáta sú voľne prístupné. Takže sa vytvára mýtus o potrebe naberania nejakých „mŕtvych duší“, a pritom v prípade autorky a jej projektu rozhoduje o dotácii výrazne kvalita projektu. Podotýkam, že spôsob výpočtu SAV grantov si určili v minulosti samotné komisie.

Obr. 1. Ročný príspevok na projekt v K VEGA č. 4 v SAV ako funkcia plnej riešiteľskej kapacity [full-time equivalent (FTE)] a koeficientu kvality projektu

 

Impakt faktory, citácie a kvartily

„Tu mi skoro vybuchla hlava.“

Nie je pravda, že ku každej publikácii musí bežný riešiteľ dohľadať, do akej patrí kategórie. Zaradenie do kategórií publikácií nevykonáva bežne samotný autor, ale realizuje to za neho pracovník organizácie na základe dodaných podkladov. Kategóriu stačí skopírovať z prehľadu publikačnej činnosti zamestnanca v organizácii SAV.

Vyhľadať aktuálne citácie alebo ich početnosť na svoju práce v citačných a bibliografických databázach Web of Science alebo SCOPUS by nemala byť pre vedeckého pracovníka žiadna výrazná časová záťaž. Je to možno otázka dvoch minút vyselektovať citačný ohlas bez autocitácií niektorých svojich publikácií (Obr. 2). Ak nie je vedúci projektu dobre zorientovaný v týchto databázach, má svoj riešiteľský kolektív, ktorý mu môže pomôcť. Zamestnanci SAV majú k dispozícii Evidenciu publikačnej činnosti akadémie, kde pohodlne nájdu prehľad svojho citačného ohlasu (aj keď s ročným oneskorením). Link na prehľad publikačnej činnosti riešiteľa sme vo VEGA zaviedli nedávno, a je možné, že sa takýto spôsob v blízkej budúcnosti presadí.

Obr. 2. Príklad prehľadu citačného ohlasu autora bez autocitácií v SCOPUSe (© Elsevier B.V )

Kvartily vedeckých časopisov používajú SAV aj MŠVVaŠ SR pri hodnotení kvality vedeckej činnosti jednotlivcov a organizácií v ostatných rokoch, približne od roku 2015. Kvartily zásadným spôsobom ovplyvňujú na Slovensku rozdelenie financií v oboch inštitúciách. Komisie sú často výrazne heterogénne, čo sa týka pokrytia vedných odborov. Niektoré pokrývajú 45 a viac odborov vedy a techniky. Publikačná činnosť je jedna z mála merateľných ukazovateľov postavenia vedúceho projektu v národnom alebo európskom vedeckom priestore v žiadosti. Kvartily sú nepriamym indikátorom kvality publikačného média, ktorý je založený na citovanosti článkov časopisu v definovanom období. Kvartily môžu pomôcť komisiám identifikovať kvalitu publikačných médií. Požívajú sa oba kvartily podľa Journal Citation Reports (JCR) aj Scimago Journal Rank (SJR), keďže oba aktuálne používa rezort školstva. Možno by to mohli vyhľadávať členovia komisií vo voľnom čase, ale niektoré komisie majú aj do 200 žiadostí, a preto je jednoduchšie a primerané, keď je ťažisko na dodanie informácie na žiadateľovi o grant.

Podávatelia grantov VEGA zo SAV nemusia žiadne kvartily, impakt faktory a kategórie publikácii namáhavo vyhľadávať. Majú ich na svojich kartách publikačnej činnosti na stránke SAV. Uznávam, že pre riešiteľa, ktorý dlhé roky pôsobil v zahraničí, to môže byť problém.

Členovia komisií

 „Platí, že do komisií sa hlásia len tí, ktorí o granty žiadajú.“

Do komisií nominujú svojich zástupcov vedecké rady vysokých škôl a organizácií SAV. Do komisií VEGA sa nikto nemôže prihlásiť. Mnoho kolegov z komisií museli dlho prehovárať, aby súhlasili s kandidatúrou a investovali aj svoj voľný čas na hodnotenie projektov. Členovia komisií môžu byť zároveň aj riešiteľmi projektov. Ak by boli diskriminovaní alebo obmedzení v tomto smere, žiadnu národnú komisiu by VEGA nikdy nevytvorila. Členovia komisií sa  v zmysle pravidiel VEGA nezúčastňujú diskusie a hodnotenia svojho projektu a ani o ňom nehlasujú.

Percento podporených projektov

Percento podporených grantov: 85%. Z toho je úspešných približne 98% grantových aplikácii VEGA na SAV a na univerzitách je to približne 70%. Opäť ide o čísla na základe skúseností kolegov.

Tu ide o omyl. Autorka uvádza percento projektov odporúčaných na financovanie, tých býva približne 85 % zo všetkých podaných projektov. Percento financovaných je nižšie, a to približne 40 % zo všetkých podaných žiadostí v rezorte školstva. V SAV sú financované všetky projekty, ktoré VEGA odporučila na financovanie, v roku 2020 to bolo 159 zo 163 podaných.

Autorka uvádza, že hranica úspešnosti sa líši medzi SAV a rezortom školstva. To je pravda. Dôležité je uviesť, že projekty SAV a rezortu školstva vzájomne nesúperia. Každý má napokon pre rozhodnutie o financovaní a jeho výške samostatný rebríček. Projekt z rezortu školstva súperí o financie iba s projektmi z rezortu školstva. Toto sa netýka spoločných projektov z oboch inštitúcií, ktorých je asi 10 %.

VEGA je asymetrická v počte žiadostí o grant. Počet žiadostí z rezortu školstva je približne 5-krát vyšší oproti SAV v ostatných rokoch. Aj preto je SAV schopná financovať prakticky všetky projekty odporúčané na financovanie a v rezorte školstva je to cca 40 %. Dá sa aj povedať, že z dôvodu oveľa vyššieho počtu projektov v rezorte školstva je aj rozptyl v kvalite projektov výraznejší ako v SAV. Rozptyl kvality sa však líši medzi komisiami.

Inštitúcie si vyčlenia vlastné prostriedky na VEGA. SAV približne 4,5 mil. Eur a rezort školstva 11,75 mil. Eur v r. 2019. Je potešiteľné, že rezort školstva začal výraznejšie zvyšovať prostriedky vyčlenené na VEGA v ostatných rokoch. Inštitúcie majú právo si určiť, koľko percent projektov podporia.

Dôležitý význam VEGA je v tom, že spája už 24 rokov dve najvýznamnejšie vedecké inštitúcie, vytvára platformu na hodnotenie a ponúka priestor na vznik a prepájanie kolektívov.

Autorka má pravdu, že bodové hodnotenia sú často vysoké. To je špecifikom prostredia. Komisie by mali projekty porovnávať medzi sebou, ich silné a slabé stránky a na základe toho prideľovať body so zohľadnením posudkov od posudzovateľov. Ak je vedecky lepší projekt nad horším v rebríčku, nie je až tak dôležité, či sa hodnotenia pohybujú okolo 90 bodov. Určite je tu priestor na zlepšenie. Zahraniční posudzovatelia dávajú spravidla nižšie bodové hodnotenie aj v prípade podobného slovného hodnotenia. Žiadny z alternatívnych návrhov bodového alebo slovného hodnotenia, ktorý by eliminoval vysoké bodové hodnotenia, zatiaľ nezískal zásadnú podporu.

Publikácie

„Vďaka podpore VEGA vznikne ročne na Slovensku vyše 3000 vedeckých publikácii. Nakoľko ich píšu vedci s hodnotením projektov okolo 90%, dúfam, že ste počuli aspoň o jednej z nich. Či ani nie?“

Tých publikácií je viac. Tritisíc je publikácií, ktoré boli vytvorené s podporou VEGA a sú indexované v prestížnej vedeckej bibliografickej databáze Web of Science Core Collection (WoS CC). Autorka má pravdu, že máme rezervy v promovaní výsledkov. Publikujeme každoročne najvýznamnejšie projekty, ale jazyk anotácií je často verejnosti ťažko zrozumiteľný.

V publikačných výstupoch sa môžete stretnúť s novým biosenzorom na citlivú detekciu leukemických buniek, technológiou na produkciu najľahšieho supravodivého kábla na svete, metódami čistenia odpadových vôd, ale aj štúdiom vplyvu športu a pohybu pri hyperaktívnych deťoch. Naše kultúrne dedičstvo obohatil napríklad oceňovaný Stručný etymologický slovník slovenčiny autora Ľubora Králika, ktorý priniesol informácie o pôvode viac ako 10-tisíc výrazov zo súčasného spisovného slovenského jazyka, a ktorý vznikol aj vďaka VEGA grantom.

Publikácie s podporou VEGA tvoria približne 40 % zo všetkých publikačných výstupov slovenských autorov indexovaných vo WoS CC. Rozpočet VEGA vzhľadom na počet riešiteľov, projektov a početnosť kvalitných vedeckých výstupov je pomerne zanedbateľný vzhľadom na celkové národne výdavky na výskum a vývoj. Rozpočet VEGA predstavuje len 2,3 % z celkových bežných prostriedkov na vedu a vývoj na Slovensku (16,267 mil. eur/697,029 mil. eur) v roku 2018, resp. 5,4 % z celkových národných výdavkov na základný výskum (16,267 mil. eur/301,22 mil. eur). Takže za 5,4 % národných prostriedkov na základný výskum je výsledok 40 % všetkých kvalitných vedeckých výstupov slovenských autorov.

VEGA podporila napr. 36 projektov vo vednom odbore virológia v rokoch 2011 až 2019 sumou približne 1 mil. eur. Aj tieto finančné prostriedky pomohli vedeckému rozvoju, odbornej a materiálovej pripravenosti vedeckej komunity SAV, ktorá okamžite reagovala na epidemiologickú situáciu na Slovensku.

Ako veci zmeniť

Autorka môže svoje nápady na zlepšenie realizovať napríklad prostredníctvom zástupcov svojej organizácie SAV v komisii VEGA alebo navrhnúť zmeny orgánom VEGA. Je úžasná doba, keď sa dá veľa vecí zmeniť zdola. Autorku blogu môže nominovať vedecká rada organizácie do orgánov VEGA, a tam sa môže pokúsiť realizovať zmeny. Aj vo VEGA sa podarilo nedávno jednotlivým riešiteľom dosiahnuť výraznej zmeny vďaka osloveniu komisií a vyvolaniu diskusie. Každý podnet, ktorý som dostal, som vždy prezentoval na predsedníctve VEGA a diskutovali sme o ňom. Návrhy na zmeny sa objavujú, to je bežné. Komunitu riešiteľov tvorí približne 11 000 zamestnancov oboch inštitúcií. Väčšinou sa však očakáva, že navrhnutú zmenu niekto za navrhovateľov vysvetlí všetkým, zdôvodní a realizuje. Často absentuje snaha prečítať si v publikovaných materiáloch VEGA ako celý proces funguje. So samotným návrhom na realizáciu, dôvodovou správou alebo analýzou dopadu na všetkých riešiteľov sa nestretávame. Tieto návrhy na zmeny bývajú prevažne výrazne egocentrické a sledujú len záujmy navrhovateľa. Podotýkam, že nie je ľahké sa dohodnúť vo VEGA na akejkoľvek zmene aj zastarlých prístupov a pravidiel. VEGA má samosprávny charakter. Členov komisií je 276, členov najvyššieho orgánu VEGA je 26 s často výrazne odlišnými  pohľadmi na vec.

Teraz najčítanejšie