O prvom dojme

Múdra literatúra, ako aj množstvo iných psychologických žvástov definuje prvý dojem ako zaknihovanie si názoru na nového človeka na základe gest, mimiky, výzoru a celkového vonkajšieho pôsobenia človeka na okolie. Jednoducho také to prvé vzhliadnutie človeka a zaknihovanie si tohto človeka, ako niekoho, kto je taký, onaký a pod.

Tiež som robil túto chybu a hodnotil som ľudí na základe prvého dojmu. Niekoho som zaškatuľkoval podľa toho, ako bol oblečený, nespadal do môjho „repertoáru“ ľudí, ktorí by mi boli sympatickými. Predsudok som mal najmä voči ľuďom, ktorí vyzerali antispoločensky. A čo bolo mojou najväčšou chybou, môj prvý dojem hodnotil najmä ľudí, ktorí vyzerali ináč.

Ináč? Čo to vlastne znamená?

Posudzovať niekoho na základe jeho výzoru len preto, že nespadá do spoločensky prijateľného rámca ľudí, ktorí spĺňajú módny, alebo spoločenský moderný vzhľad. Alebo len posudzujeme na základe toho, že človek jednoducho nespĺňa určitý výzorový spoločenský „štandard“. Človek vyzerá ináč a hneď je na základe prvého dojmu odsúdený? Neférové.

Predsudky.

Tie sú všade a naša spoločnosť je nimi presýtená. A dnes som si to uvedomil. Keď som videl staršiu pani, ktorá vyzerala ináč. Bola v čakárni u lekára a vyzerala ako čarodejnica. Vážne. Čarodejnica. Vy si už predstavte túto tetu, ako Vám to Vaša predstavivosť čo najviac dovolí. A potom sa to stalo, prehovorila ku mne a môj prvý dojem, keď sa mi zdala čudná šiel do úzadia.

Príjemný človek, s ktorým sa dalo výborne porozprávať. A nemala dokonca ani rada Fica. Ako bonus.

Jedna z klišé vecí, ktorú si každý z nás uvedomuje, ale väčšina spoločnosti sa tak nespráva. Prvý dojem u nás prevažuje, dokážeme sa ním riadiť a odpísať človeka len kvôli tomu, že je iný. A pri tom tak robíme možno len na základe vzhľadu a vonkajšieho pôsobenia tohto človeka.

Chyba. Netreba odcudzovať. Možno stačí s týmto človekom prehodiť len zopár slov a hneď je to iné. Zase raz je jedná z tých klišé fráz pravdivá.