Denník N

Nemáme štěstí, že šel zrovna kolem

Ilustrácia: Fedor Pichanič
Ilustrácia: Fedor Pichanič

V súčasnej kríze súvisiacej s pandémiou by bolo najlepšie, keby si premiér vyhrnul rukávy a odstúpil.

„Máte štěstí, že jdu zrovna kolem,“ vraví v Menzelovom filme Slavnosti sněženek dobrák Leli, ktorý je za každých okolností každému ochotný pomôcť, a vyhŕňa si rukávy. Jeho nezištná pomoc sa však zakaždým skončí menšou katastrofou – rozobratým motorom alebo explodovaným sudom. Akákoľvek jeho aktivita bola, ak by sme sa vyjadrili termodynamicky, procesom nevratným. Inými slovami, čoho sa dotkol, to sa už nedalo opraviť.

Ľudia, ktorých obdaroval svojou milou pozornosťou, sa však na neho vôbec nehnevali. Naopak, mali ho veľmi radi. Vedeli, že len číra láska k blížnemu ho povzbudzuje k tejto jeho dobročinnosti. Škody spáchané na majetku blížnym nestáli ani za nadvihnutie obočia. Jednou rukou mávli, druhou ho objali za plecia, aby následne spolu zašli tú nepodarenú akciu zapiť do neďalekého hostinca.

Pri čítaní facebookových statusov súčasného predsedu vlády SR, mimochodom, jeden nemusí byť užívateľom Facebooku, aby sa k nim dostal, som si na chudáka Leliho nevdojak spomenul. Predseda vlády sa v nás, takisto ako Leli, pri každom virtuálnom stretnutí snaží vyvolať dojem, že máme obrovské šťastie, že práve ide okolo a že on to už všetko dá do poriadku.

Aj teraz. S radostnými iskričkami v očiach sa na nás zadíva z desktopu a oznámi nám, že situácia je vážna, nie však (Česi na to majú krásny výraz – „nikoli“) zúfalá, lebo je tu on, ktorý „po 3 mesiacoch preberie vedenie boja do vlastných rúk s rovnakým cieľom ako počas prvej vlny“, a tak ďalej a tak ďalej. A ľudia, priatelia zo sociálnej štvrte, ktorých takto obdaroval svojou pozornosťou, ho za to majú radi a venujú mu za to priehršť lajkov.

Tu sa však podobnosť s dobráckym Lelim končí. Leli totiž za maléry, ktoré sa mu tak akosi pravidelne prihadzovali, nikoho neobviňoval. S noblesou a širokým odzbrojujúcim úsmevom bral za všetko osobnú zodpovednosť. Nie tak náš predseda vlády.

Zásluhy za zdary si prisvojí na počkanie. Zobrať zodpovednosť za nezdary mu ani nenapadne. Vo svojich statusoch už za ne stihol obviniť kdekoho – od konšpiračných davov bláznov, cez nezodpovedných ignorantov, až po pani prezidentku.

Pritom tých zlyhaní z jeho strany bolo navidomoči hojne. V čase, keď epidemiológovia vystríhali pred blížiacou sa druhou vlnou nákazy a upozorňovali na nutnosť prijať zodpovedajúce opatrenia, predseda vlády nás cez internet zabával fotografiami seba s: motorkou, hrncom, ponožkami, policajtami, a tak ďalej a tak ďalej. V čase, keď sa druhá vlna naozaj priblížila tak, že už bola vlastne tu, zrušil opatrenia pandemickej komisie týkajúce sa aj svadieb a poriešil to tak, že svadby sú dnes jedným z ohnísk nákazy. Navyše, sám sa na jednej takej svadbe zúčastnil a nemal pritom na tvári rúško, k čomu predtým verejnosť vyzýval, čím sa zaradil medzi ignorantov.

Práve tých nezodpovedných ignorantov, ktorých vo svojich statusoch obviňuje zo šírenia nákazy a kvôli ktorým teraz zasa musí lapať opraty do vlastných rúk. To chce bojovať sám proti sebe?

Pri sledovaní premiérskych facebookových statusov som už získal dojem, že javia príznaky zhubného narcizmu. To bolo vtedy, keď ponižoval novinárov a zo seba robil Nebojsu. Teraz sa mi pre zmenu zasa zdá, že javia známky schizofrénie.

Ono to však najskôr nebude ani jedno, ani druhé. Väčšmi asi pôjde o vykalkulovanú metódu. Mali sme už predsedu vlády, ktorý používal lož ako pracovnú metódu. Teraz sa mi tak vidí, že máme predsedu vlády, ktorý používa ako pracovnú metódu získavanie lajkov. A možnože je to ešte horšie. Možnože to získavanie lajkov nie je ani tak jeho pracovnou metódou, ako cieľom.

Ani cez lož, ani cez lajky však tuším cesta zodpovednou politikou nevedie. Lajky sú prostriedkom YouTuberov či Instagramistov, ktorým môžu pomôcť k zárobku. Politik, a ak je vo verejnej funkcii, tak obzvlášť, by mal ovládať iné nástroje, ako naplniť svoje vízie.

Súčasný predseda slovenskej vlády nemá takéto nástroje, ani vízie, ak pravda lajkohromaditeľstvo nepovažujeme za víziu. Preto by bolo v súčasnej kríze súvisiacej s pandémiou najlepšie, keby si vyhrnul rukávy a odstúpil. A prenechal miesto tým, ktorí majú vízie a nástroje zodpovednej politiky ovládajú. To by sme potom naozaj „zrovna měli štěstí“.

Teraz najčítanejšie