Denník N

Komu zvonia do hrobu? Tebe!

Veľa sa hovorí o slobode a tyranii. O slobode stretávať sa a nenosiť rúško. O tyranii tých, ktorý takéto opatrenia zavádzajú. Avšak v ľudskej spoločnosti moja sloboda končí tam, kde začína sloboda druhých.

Nová úloha pre Sizyfa

Komu zvonia do hrobu? Tebe! Nie si ostrov. Tvoj život je previazaný so životmi ostatných. Život aj smrť každého človeka sa ťa dotýka.1 Túto osudovú blízkosť COVID-19 zvýrazňuje, pretože tvoje činy majú na ostatných dopad. Dopad, ktorý môže byť nezvratný.Nosenie rúšok, obmedzenie stretávania a cestovania majú preto význam, hoci ťa obmedzujú. Ale tieto zásahy do tvojej slobody sú nepatrné, pričom ich cieľom je chrániť hodnoty, ktoré sú nevyčísliteľné – život a zdravie všetkých. Tvoja sloboda v ľudskej spoločnosti nie je ani nemôže byť absolútna, pretože musí rešpektovať slobodu druhých.

Veľa sa hovorí o slobode a tyranii. O slobode stretávať sa a nenosiť rúško (hoci tak radi nosíme masky). O tyranii tých, ktorý takéto opatrenia zavádzajú. Naša sloboda však končí tam, kde začína sloboda druhého. Preto je miera slobody v ľudskej spoločnosti limitovaná a existujú na to tri hlavné argumenty:

• Ústavnoprávny,

• Politický,

• Morálny.

Ad a. Ústavnoprávny

Aby sme mohli slobodu uplatniť, ostatní ju musia rešpektovať. Sloboda je teda vzťah. A v každom vzťahu sú aspoň dvaja. Na jednej strane stojíš ty, na druhej strane spoločnosť. Ak vlastníš pozemok, ostatní sú povinní tvoje vlastnícke právo rešpektovať. Zároveň užívanie tvojho vlastníctva nesmie zasahovať do práv a slôbod ostatných. Nie, nie je to výkon slobody, ak na záhrade o 1:00 organizuješ techno-párty/black-metalový koncert/súťaž vo vŕtaní, lebo hlukom rušíš ostatných a zasahuješ do ich slobody. Ani štát by nemal obmedzovať tvoju slobodu bezdôvodne, iba v záujme ochrany iných hodnôt, akými sú život a zdravie. Čím silnejší zásah, tým naliehavejší záujem na obmedzení musí štát preukázať. Zatiaľ sa COVID opatrenia nedajú považovať za útok na podstatu našej slobody. V ľudskej spoločnosti sloboda neexistuje vo vzduchoprázdne, a preto musia byť záujmy jednotlica v rovnováhe so záujmami ostatných.

Hľadanie rovnávahy

Hľadanie rovnováhy

Ad b Politický argument

Hobbes, Locke a Rousseu – filozofi, ktorí sa zaoberali vzťahom medzi jednotlivcom, štátom a spoločnosťou. Táto svetová trojica argumentovala, že existujú prirodzené práva. Nikto sa podľa nich nerodí otrokom a nemôže sa ním ani stať. Ako to už s filozofmi (a právnikmi) býva, na mnohých veciach sa nezhodli. Ale v jednom boli zajedno. Hoci sloboda existuje aj mimo organizovanú spoločnosť, nie je to ideálny stav. Bez existencie ľudskej spoločnosti a štátu to vyzerá ako na divokom západe. Môžem vlastniť majetok, ale musím ho chrániť sám so zbraňou v ruke, lebo neexistuje autorita, na ktorú by som sa mohol obrátiť ani zákony určujúce jasné pravidlá (pre mnohých to môže byť azda veľmi lákavá predstava). Hoci sloboda existuje aj bez organizovanej spoločnosti, nemôžem si ju naplno vychutnať, lebo žijem v neustálom strachu z toho, že ma jej niekto pozbaví.

Ad c.) Morálny argument

Západná spoločnosť je hrdá na svoj individualizmus. Tradíciu stavia na troch pilieroch – antickom, kresťanskom a židovskom. Aký je vzťah súčasného individualizmu a dedičstva minulosti? V stredoveku bolo ego jednotlivca utlačené do úzadia. Ľudia poznali význam vlastnej bezvýznamnosti. Preto sa ani umelci dlho na svoje diela nepodpisovali, lebo slúžili vyššiemu cieľu ako pozemskej sláve a vlastnému egu.

Gréci a Rimania boli notorickí známi pártymakeri a vyznávači “mindfulness”. Rímske príslovie “carpe diem”, teda užívaj dňa nám celkom pasuje k modernej dobe. No nezabúdaj, že starovekí Gréci a Rimania vždy vnímali človeka ako súčasť spoločnosti. Jednotlivec mal morálnu povinnosť konať v záujme celku, pretože na ňom závisel. A konať v záujme celku znamenalo obetovať sa. Nielen svoj život, ale aj život najbližších. Rímsky historik Titus Lívius zaznamenal víťazstvo rímskeho generala2 v bitke, kde bojoval po boku so svojím synom. Počas boja syn neuposlúchol rozkaz a otec ho dal napriek víťazstvu popraviť. Taký bol zákon. Otec vedel, že nepotrestanie jedného jediného syna by mohla mať katastrofálne následky pre všetkých občanov Ríma. Ak by sa generál neriadil zákonom, dal by najovo, že neplatí pre každého rovnako. Ak by neuposlúchnutie rozkazu zostalo bez trestu, mohlo by sa opakovať, a výsledkom by nemusela byť len prehratá bitka, ale aj vojna. Naši predkovia vedeli, že jednotlivec je súčasťou spoločnosti, a pre jej dobro (a nakoniec aj pre svoje vlastné) sa musí obetovať.

Nosenie rúška, rušenie veľkých podujatí, obmedzenie cestovania sa môžeš vnímať ako zásahy do tvojej slobody. Uvedom si, že ak ich nedodržíš, tak môžeš druhých slobody celkom pozbaviť. Prijať slobodu znamená prijať zodpovednosť voči sebe aj voči ostatným. Je to možno pre teba obeta, ktorú musíš priniesť, ale je nepatrná v porovnaní s tým, čo spoločnosť a nakoniec aj ty môže získať – víťazstvo nad COVIDom, slobodu spojenú s pocitom bezpečnosti. Nie si predsa ostrov. A myslím, že ním ani necheš byť. “Bim, Bam, Bim, Bam”…Počuješ? Už opäť zvonia. Tebe.

.

1Anglický renesačný básnik John Donne napísal báseň „For whom the bell tolls“, teda „Komu zvonia do hrobu“. Píše v nej, že zvonia tebe. Si súčasťou ľudstva a preťo ťa každá smrť umenšuje. Rovnaký názov, teda „Komu zvonia do hrobu“ má román, ktorý napísal Ernest Hemingway aj pieseň od skupiny Metallica.

2 Koho by to zaujímalo, tak generál sa volal Titus Manlius Imperiosus Torquatus

Teraz najčítanejšie