Denník N

A čo bude s nami?

Koronavírus a ľudia bez domova. Niekde sa nakazí jeden, dvaja, traja ľudia bez domova. Následne sa stretnú s ďalšími ľuďmi bez domova. Niektorí z nich pôjdu prenocovať do kapacitnej nocľahárne, kde spolu s ďalšími 200 ľuďmi a pracovníkmi strávia noc v blízkom kontakte. Týchto 200 potenciálnych prenášačov sa ráno pohne rôznymi smermi a vírus sa ako vlna prevalí mestom. Zároveň sa táto nákaza dostane medzi pracovníkov a jediné miesto, kde títo ľudia môžu prespať, ostane zatvorené. Pri kontakte s človekom pozitívnym na Covid-19 dôjde ku komunitnej nákaze terénnych tímov pracujúcich v uliciach. Budú prelomené všetky ochranné body, ktoré sú aktuálne schopní poskytnúť.

Spoliehať sa na akési „šťastíčko“ je hranie sa s ohňom. Len pre temnú ilustráciu, keďže veríme, že toto ostane len v tejto písanej forme a realita sa neudeje. Niekde sa nakazí jeden, dvaja, traja ľudia bez domova. Následne sa stretnú s ďalšími ľuďmi bez domova. Niektorí z nich pôjdu prenocovať do kapacitnej nocľahárne, kde spolu s ďalšími 200 ľuďmi a pracovníkmi strávia noc v blízkom kontakte. Týchto 200 potenciálnych prenášačov sa ráno pohne rôznymi smermi a vírus sa ako vlna prevalí mestom. Zároveň sa táto nákaza dostane medzi pracovníkov a jediné miesto, kde títo ľudia môžu prespať, ostane zatvorené. Pri kontakte s človekom pozitívnym na Covid-19 dôjde ku komunitnej nákaze terénnych tímov pracujúcich v uliciach. Budú prelomené všetky ochranné body, ktoré sú aktuálne schopní poskytnúť.

Koronavírus bol počas prvej vlny veľkým strašiakom pre väčšinu obyvateľstva. Bola to nová situácia, ktorá spôsobovala strach a stres. Aj napriek počiatočnému totálnemu zlyhávaniu mesta a štátu, mimovládne organizácie, ktoré svoje služby nezatvorili alebo sa nestiahli do online priestoru, svoju úlohu zvládli výborne. Nie je ťažké chápať, že mimovládne organizácie sú na tieto krízy pripravené. Sú jednoducho zvyknuté. Je tu predsa zimná kríza, kedy množstvo (podľa odhadov viac ako 4000 ľudí) žijúcich na ulici alebo v provizórnych podmienkach žijú v riziku umrznutia. Je tu letná kríza, kedy aj malé zranenie vyvolá veľký zápalový proces. V skratke povedané, že niektoré mimovládne organizácie pracujúce s ľuďmi bez domova sú v akejsi permanentnej kríze a to všetko za ignorancie mesta a štátu. Na tento stav sme reagovali jarnou kampaňou Invisible Visibility. (https://www.facebook.com/primastopa)

Jasným príkladom je realita, že tu píšeme o ľuďoch bez domova, ktorých naša legislatíva, ako posledná z krajín EU nepozná – nemá jej jasnú definíciu. Pozná ľudí v kríze, čo aj pre laika je tak široký pojem, že do neho môže dať veľké množstvo národa. V tomto kontexte nie je vôbec nutné vymýšľať nič nové, stačí prebrať definíciu platnú v krajinách EÚ. (https://www.ceit.sk/IVPR/images/IVPR/vyskum/2015/Ondrusova/kapitola1.pdf).

Prvá malá vsuvka: stále sme svedkami akejsi unifikácie ľudí bez domova a považujeme za nutné túto stigmu zľahka rozbiť. Ako sme písali, na ulici žije 4000 ľudí. A nie, nemôžu si za to mnohí sami. A nie, nie sú to len tí, ktorí vzbudzujú pohoršenie, pýtajú od Vás drobné na Poštovej ulici alebo na Kamennom námestí či na iných miestach. Táto skupina je z celkového počtu minimálna, ale žiaľ dáva nálepku všetkým. Mnoho ľudí žijúcich na ulici má prácu, brigádu alebo sa snaží živiť zberom druhotných surovín. Jednoducho sa snaží prežiť a nebyť príliš na očiach. A možno je to aj človek vo Vašej blízkosti, nikdy neviete. My poznáme množstvo takýchto ľudí a nikdy by sme nepovedali, že sú ľuďmi bez domova. Častokrát, keď otvoria dvere do nášho integračného centra, si pomyslíme, že si pomýlili dvere a navigujeme ich do firiem sídliacich okolo nášho centra. Pretože nie sú zanedbaní fyzicky. Napriek tomu však ľuďmi bez domova sú.

Druhá malá vsuvka: v médiách o nás často čítame ako o dobrovoľníkoch, aktivistoch alebo aj ľuďoch s „dobrým srdiečkom“. My nie sme tieto nálepky. Sme profesionáli, ktorí pracujú ako sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky. Sme na našu prácu hrdí a máme ju radi (aspoň u nás v oz STOPA určite). Na to, aby sme mohli vykonávať sociálnu prácu, sme museli riadne študovať na vysokej škole (aj keď kvalita mnohých je v dnešnej dobe na zlej úrovni). Robíme si doplňujúce výcviky na Slovensku a v zahraničí. Dokonca sami vzdelávame iných, aby sme nielen my, ale aj ostatní sociálni pracovníci mohli robiť profesionálnu prácu čo najlepšie. Kultúra a tradície sociálnej práce má u nás korene už v prvej ČSR (ďakujeme, p. Masaryková).

Ďakujeme, že ste čítaním došli až sem. Už viete, kto sme a s kým pracujeme. Poďme teda k veci.

Druhá vlna koronakrízy prišla, o tom niet pochýb a tváriť sa, že sme to nečakali, je prinajmenšom naivné. Otázkou je, ako sme sa na to pripravili. Z rôznych zdrojov sa doslýchame, že ľudia na ulici (nie len ľudia bez domova, ale aj ľudia žijúci rizikovým spôsobom života) nie sú prioritou.

Ľudia bez domova podliehajú akémusi všeobecnému nezáujmu. Podľa odhadov žije na Slovensku 20 000 ľudí bez domova, z toho len v meste Bratislava je ich viac ako 4000 a ich počty stále narastajú. Kto je typický človek bez domova, je ťažké odhadnúť, lebo sú rôzne skupiny. Títo ľudia prežili prvú vlnu pandémie, aj keď situácia bola naozaj veľmi kritická. Oveľa viac sa však týchto ľudí dotkli najmä druhotné efekty. Nedostatok jedla, mnohí prišli o prácu a tým aj o ten malý príjem, ktorí mali. Sociálne služby mimovládnych organizácií robili čo mohli, aby zabránili prepuknutiu pandémie v uliciach. To sa im aj podarilo napriek tomu, že málokto o ich práci počul a vedel. Dodnes sú sociálni pracovníci zabudnutými postavami príbehov o prvej vlne. Štát sa primárne zameral na pomoc iným skupinám obyvateľstva, čo samozrejme bolo veľmi dobré rozhodnutie. Avšak zabudnúť na ľudí bez domova sa nám všetkým mohlo vypomstiť. Prečo tento exkurz do minulosti?

Covid-19 semafor svieti na červeno a mesto sa ocitlo v zóne Covid-19 v oveľa väčšej sile, s oveľa väčšími počtami infikovaných. A keďže píšeme o ľuďoch bez domova je na mieste otázka, či sa kompetentné inštitúcie na tento stav pripravovali. Odpoveď: „kto to mohol tušiť“, by bola minimálne naivná. Všetci sme to tušili a očakávali aj keď sme mali predstavu, že budeme mať viac času na prípravu, čo sa žiaľ nestalo.

Čo vieme zatiaľ povedať je, že mesto tvrdí, že otvorí karanténne mestečko. Zatiaľ sa však nejaví, že dôjde k lockout-u niektorých mimovládnych organizácií. Vieme, že naša partnerská organizácia oz Prima zameraná na osoby pracujúce v sex biznise a Harm reduction (znižovanie rizík v spojitosti s užívaním omamných látok) tak ako aj pri prvej vlne bude aktívne pôsobiť v uliciach a vo svojom kontaktnom centre (viac o ich práci tu: http://primaoz.sk/).

My v oz STOPA Slovensko, poučení z prvej vlny, sme začali aplikovať inšpiráciu od našich Aténskych (Emfasis foundation! a Barcelonských (Arrels fundació) kolegov a začali tvoriť a školiť dobrovoľnícky terénny tím priamo do ulíc. Naše snahy získať podporu na čiastočný úväzok na tri mesiace pre odborníka na terénnu prácu, boli zo strany Hl. mesta zamietnuté, čím samozrejme ostávame v totálnom poddimenzovaní síl aj v tomto náročnom období.

 

Overeným prístupom je znižovanie počtu ľudí na ulici cez rôzne formy bývania. S čím súhlasíme a sami ho realizujeme. Ako obvykle sa u nás, však aj v tomto pohybujeme s niekoľkoročným omeškaním a tento fakt spôsobuje ľpenie na jednom koncepte, a kto sa snaží aplikovať iné metódy práce, je postavený mimo podporu. Počas posledných dvoch mesiacov sa nám aktívne darilo spolupracovať na byte pre seniorov, ktorí majú históriu bezdomovectva (vďaka nadácia Orange, bez Vás by to nešlo). Podarilo sa nám získať jeden byt, ktorý otvoríme v najbližšej dobe a bude pre ľudí, ktorí sa snažia vymaniť z kruhu bezdomovectva. Ďalší by sme mali otvoriť začiatkom roka 2021. Tento byt bude slúžiť bude slúžiť ako odrazový mostík pre tých, ktorí stratili prácu, bývanie a sú v riziku, že prepadnú do bezdomovectva. Toto všetko bez oficiálnej a koncepčnej pomoci a podpory. S nádejou však veríme, že sa nám podarí získať podporu od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, na znižovanie dopadov pandémie a tým sa nám podarí udržať aspoň súčasný stav.

Naša organizácia je jediná stredo-východoeurópska organizácia súčasťou európskej kampane na ukončovanie bezdomovectva „The European End Street Homelessnes“. Predstavíme aj nástroje, ktoré boli použité v iných mestách a mali výrazný dopad na nízky počet úmrtí u ľudí bez domova. Výstupy sú od partnerských organizácií resp. miest, mestských častí. Prosím, neporovnávajte tieto uvedené prístupy s prístupmi na našom území.

  • Barcelona – Arrels: viac ako 200 ľudí bolo ubytovaných a dostalo sociálnu podporu.
  • Brighton – Galvanize BH: okolo 220 ľudí, ktorí predtým spali na ulici, boli ubytovaní v hoteloch (rozhodnutie mesta Brighton), s prístupom k ochrane zdravia, s dennou sociálnou podporou a dodávkami jedla a inej materiálnej podpory. Mesto Brighton myslelo aj na skupiny osôb užívajúcich návykové a omamné látky. Na túto skupinu obyvateľstva sa u nás okrem našej partnerskej organizácie OZ Prima a ešte jednej organizácie nezameral nikto. Zároveň nebolo na túto skupinu ľudí myslené komplexne v prípade pozitívnych príznakov.
  • Brusel – Infirmiers De Rue: vyhlásila globálnu výzvu na adresu #ProtectTheUnhoused, ktorú celosvetovo podpísalo viac ako 80 organizácií (vrátane za Bratislavu OZ STOPA a OZ PRIMA). Tento apel žiada, aby boli ľudia, ktorí sú pouličnými ľuďmi bez domova, chránení pred COVID-19.
  • Croydon: pouličným ľuďom bez domova bolo zabezpečené bezpečné ubytovanie aj napriek 500% zvýšenia počtu tých, ktorí boli kontaktovaní terénnymi tímami v prvých týždňoch lockdownu.
  • Glasgow – Homeless Network Scotland: Devätnásť organizácií v Škótsku, vytvorila kolektív kampane pre bývanie v rámci národného plánu ochrany pred COVID-19 pod heslom „Každý je doma“.
  • Leicester: Celkom 130 ľudí bolo ubytovaných v hoteloch a študentských ubytovacích zariadeniach. Ďalších 40 ľudí bolo presunutých z priestorov „Bed and Breakfast“ a do ďalších podporných ubytovaní, vrátane viac ako 20 bytov.
  • Torbay: ubytovala okolo 200 rodín a 165 jednotlivcov, ktorým hrozilo pouličné bezdomovstvo.
  • Westminster: Viac ako 500 ľudí bolo presunutých z ulíc do hotelov vo Westminsteri v Londýne. Ponuka bola poskytnutá každému, kto spáva na ulici.
  • Praha (nie je súčasťou kampane, ale uvádzame aktivity pre porovnanie s mestom Bratislava): mesto a organizácie v Prahe majú omnoho vyššie možnosti ubytovania a pomoc ľuďom bez domova. Zároveň podpora zo strany mesta postavenie stanového tábora, otvorenie hostelov pre ľudí bez domova atď.

Viem, že sme Vás na začiatku vyzývali k neporovnávaniu, ale len letmý pohľad poukazuje na priepastné rozdiely medzi Bratislavou a inými mestami Európy. Vzájomnou koordináciou niektorých organizácií, ktoré sa v prospech ľudí bez domova dokážu spojiť, sme spolu v uliciach mesta zabezpečili prevenciu v takej miere, že k nákaze neprichádzalo. Je na mieste zdôrazniť, že ak by organizácie nemali vlastné zásoby ochranných prostriedkov, keby desiatky dobrovoľníkov neušili stovky rúšok, keby spoločensky zodpovedné firmy neposkytli rýchlu finančnú pomoc bez zbytočných byrokratických záťaží, keby rôzne spoločnosti neposkytovali stravu organizáciám a my by sme boli nútení čakať na pomoc mesta/štátu, situácia mohla byť radikálne iná. A čo dnes, keď tu máme druhú vlnu, ktorá je čo do počtu infikovaných oveľa väčšia ako tá prvá? Zdroje na takéto krízové situácie najmä pri organizáciách bez politického alebo cirkevného vplyvu samozrejme nie sú. Kríza, nekríza.

K záveru už len toľko, že..

áno, obavy z toho, že veľké percento neprežije, je oprávnené. Chatrné zdravie po rokoch na ulici a veková štruktúra ľudí bez domova.

POĎAKOVANIE: Nadácia Orange za neskutočne rýchlu podporu; Nadácia VÚB; International women´s club Bratslava; Workflows za podporu pri kúpe automobilu (polovicu krízy sme najprv strávili na nohách a na bicykloch); Mestské časti Staré mesto, Petržalka, Nové mesto, Magistrát hl. mesta, Bratislavský samosprávny kraj za materiálnu pomoc a podporu, ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR; Bratislavské dobrovoľnícke centrum za pomoc pri organizovaní dobrovoľníckej pomoci; Zoskupeniu „Našou zbraňou je solidarita“ a The European End Street Homelessness Campaign. Ďakujeme aj mnohým jednotlivcom, ktorí nám pomáhali a pomáhajú aj v týchto ťažkých chvíľach. Bez vás by sme to nezvládli.

Našu prácu môžete sledovať tu:

www.stopaslovensko.sk https://www.facebook.com/STOPAslovensko @STOPASlovensko

Naše aktivity môžete podporiť tu:

https://www.stopaslovensko.sk/podpora/

 

 

Teraz najčítanejšie

oz STOPA

Občianske združenie STOPA Slovensko je mimovládna organizácia zameraná na ukončovanie pouličného bezdomovectva v Bratislave. Je súčasťou Európskej siete miest v rámci kampane "The European End Street Homelessness Campaign". Je registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb. V práci využívajú kombináciu sociálnej práce, terapie a environmentálnych aktivít. Má reálne výsledky v podobe plne integrovaných ľudí bez domova, ktorí už nemusia a nechcú využívať sociálne služby.