Denník N

Vošli sme do búrky. Sústreďme sa.

Poznáte to. Idete autom s  deťmi a začne pršať. Prší stále viac a viac až pomaly nestíhajú  stierače. Idete po diaľnici, všade plno áut. Skoro ich nevidíte. Modlíte sa, aby nikto nepredvídateľne nezabrzdil. Deti začnú kričať. Dôrazne ich upozorníte, ale oni po chvíľke pokračujú ďalej, veď sú to deti. Ale na rozdiel od nich viete, čo je prioritou: dôjsť bezpečne do cieľa.  A sústredíte sa na to.

Slovensko je už v búrke pandémie. Je potrebné pevne držať volant. Nenadávať, neponižovať, neodpútavať pozornosť celoživotným zápasom, sústrediť sa na podstatné: chrániť životy obyvateľov.

Ak si niekto myslel, že Covid Slovensko ako jedinú krajinu na svete obíde, bol minimálne naivný. Prečo? Lebo celý svet je nezodpovedný , iba my Slováci sme výnimoční? Vírusy tu boli dlhšie ako ľudstvo a budú aj po nás. Majú jednoduchý sofistikovaný systém: prežije tá mutácia, ktorá vie „ parazitovať“ v bunkách hostiteľa a uniknúť jeho imunite. Vírus si vždy nájde cestu, ako sa do nás dostať. To treba brať ako fakt. Bez emócií a obviňovania.

Bude to určite horšie, ako to bolo na jar. Takže opatrenia MUSÍME robiť. A popri tom je nevyhnutné zachovať v chode hospodárstvo, od neho sme všetci závislí. A je nevyhnutné zachovať základnú funkciu zdravotníctva: riešenie akútnych a kontrolu chronických ochorení a popritom  sa starať o Covid pacientov. Táto filozofia je nevyhnutná, aby nám pre Covid netrpeli ostatní. A nezomreli. A je konečne nevyhnutné so zdravotníkmi, ktorí sa starajú o preplnené infekčné oddelenia, JISky a ARO jednať konečne úctivo a férovo. Budú unavení a vyčerpaní. A treba rátať s ich odmenou, nie ako doteraz. Lebo kto bude mať šťastie, pretrpí svoj Covid doma, ale kto sa už dostane do nemocnice, tomu zostanú iba lekári a zdravotné sestry. Dúfajme, že aj oni neochorejú.

Teraz nás čaká ťažký polrok. Chcela by som poprosiť všetkých, ktorí niečo vedú a majú zodpovednosť- za svoje rodiny, firmu, štát, aby držali svoje emócie na uzde. Chránili sa rúškami, neboli v miestnosťach s cudzími ľuďmi viac ako 15 minút, dodržiavali rozostupy aj vo vonkajšom prostredí a boli vďačný za každý deň bez dýchavice, horúčky, kašľa a ventilátora.

Teraz najčítanejšie

Monika Kolejáková

Za mýlniky v živote, ktoré ovplyvnili moju filozofiu považujem: múdrosť mojich rodičov, osobnú skúsenosť v revolúcii v novembri 1989 v Prahe, v decembri 1989 v Bukurešti, vraždu Remiáša,  osobnosť Jána Pavla II. a vraždu Jána a Martiny. A rozhodnutie zabojovať za lepšiu krajinu pre moje deti. Prečo KDH? Lebo ho považujem za hodnotovo najbližšie a demokratické.