Denník N

Taký jednoduchý boj s vírusom

• Chcú od nás iba to, čo zvládne aj dieťa. •

 Situácia je nanič. Nálada je blbá – ako by opäť povedal pán prezident Václav Havel. „Je to všetko na draka,“ povedal by náš otec. Krajina – a nielen naša – sa zvíja ako roztoč, je zaplavená vlnami ak nie pandémie, tak epidémie určite. Od apríla – marca tu máme Covid-19 a tiež SARS-CoV-2. Na najsmrteľnejší vírus XXI. storočia už na svete zomrelo viac než milión ľudí. Pozerám sa na slovenskú bilanciu v tejto chvíli: máme 450 501 testovaných ľudí + 2 561 novotestovaných, máme 9 574 nakazených + 231 novonakazených, máme 4 329 vyliečených + 116 nových vyliečených, a máme 45 ľudí, ktorí v dôsledku nakazenia sa vírusom Covid-19 a s tým spojenými komplikáciami – bihužiaľ – zomreli. Čo s tým všetkým, čo robiť, ako sa zachovať?  
 Včera, teda v pondelok 28. septembra 2020, sa k vážnej epidemiologickej situácii vyjadrila prezidentka Slovenskej republiky, pani Zuzana Čaputová. Jej príhovor má iba 5 minút a 44 sekúnd.  Jednu, podľa mňa a pre mňa veľmi podstatnú, dôležitú výzvu z príhovoru pani prezidentky musím vyzdvihnúť (zvýraznením polotučným písmom). Citujem: „Zodpovednosť verejnosti, teda každého jedného z nás, spočíva v solidarite a ohľaduplnosti. Počty infikovaných zo dňa na deň neznížime. Môžeme ale prispieť k tomu, aby sme situáciu najmä v nasledujúcich týždňoch udržali pod kontrolou. Začnime prosím tým, čo je najmenej bolestivé a zároveň najúčinnejšie. Nezľahčujme situáciu, v ktorej sa nachádzame a nosme rúška všade tam, kde je to potrebné. Nasadiť si rúško, pamätať na odstup a použiť dezinfekciu trvá sekundy. Sekundy, ktoré môžu pre tých najzraniteľnejších znamenať roky života, ktorý sa neskončí predčasne. Naše sekundy dnes teda znamenajú roky života pre iných.“  •

 Niekoľko dní vopred nás „poriadne vycepoval“ premiér Slovenskej republiky – Igor Matovič. Využil Facebook a napísal aj toto, citujem: „Nerozvážnosť, ľahkovážnosť a egoizmus zvíťazili. Neustále útoky, spochybňovanie nebezpečnosti Covidu, teatrálne ignorovanie opatrení, vysmievanie sa z tých, ktorí ich dodržujú… priniesli svoje výsledky. Výsledky ‚boja za slobodu,‘ ktorý teraz slobodu zoberie všetkým.“ A napísal i toto: „Sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii. A dnes sa sme na je počiatku. Počet pozitívnych prípadov raketovo rastie, a ak si niekto myslí, že dovolím, aby nezodpovední ignoranti ohrozovali naďalej nevinných ľudí, tak to nehrozí.“ Zdôraznil, že: „Noste rúško všade vo vnútri, aj v spoločnosti známych, kolegov, kolegýň. Opäť ho noste bez hanby aj vonku, ak sa pohybujete medzi ľuďmi mimo rodiny. Nechoďte na akékoľvek športové či kultúrne podujatie, hoci vás to tak veľmi láka.“  •
•  Čo vlastne všetci od nás všetkých chcú?
O čo nás žiadajú, priam prosia pani prezidentka, pán premiér, odborníci, ale aj laici a ‚obyčajní ľudia,‘ ktorí myslia a myslí im to? Nič zvláštne, neobvyklé, ani nedemokratické, kdeže diktátorské. Chcú iba to, aby sme chránili zdravie a životy svoje, svojich najbližších, blízkych, ľudí ostatných. Chcú aby sme nosili správne nasadené ochranné rúška, zakrývajúce horné dýchacie cesty – a to tam, kde je to potrebné a nevyhnutné aj nariadené. Chcú, aby sme si dôkladne dezinfikovali a umývali ruky. Veď to sme sa predsa naučili už v ranom detstve, od rodičov, v škôlkach. Aj po použití toalety si umývame ruky. Chcú od nás, aby sme dodržiavali určené vzdialenosti, odstupy od iných. A to je vlastne všetko.  •
 Zdá sa, že bude vyhlásený núdzový stav. Najpravdepodobnejšie bude – a čo teraz? Veď to nebude žiadne stanné právo, núdzový stav v prípade vojny, zákazy vychádzania, príkazy zatemnení, denné vyliepanie vyhlášok s nekonečným zoznamom popravených… Uznávam – slovné spojenie ‚núdzový stav‘ nie je práve najšťastnejšie, ale ‚úradníci‘ asi iné nepoznajú, nevymysleli. Pravda je taká, že sme vo vojne: o vojne proti pandemickému vírusu a súčasne v boji proti tým osobám, ktoré grobiansky urážajú, všetko zľahčujú, vysmievajú, dehonestujú a varia v hrnci spolu s nenávisťou, so zlom, sypúc do toho jedu kyanidy hoaxov a dezinformácií.  
 Ako povedala pani prezidentka:
„Verím v našu silu, odvahu a zodpovednosť! Zvládneme to!“  •

Teraz najčítanejšie

Martin Droppa

Som novinár, reportér, editor, bloger, reportážny a dokumentárny fotograf. Prvý článok som mal zverejnený v novinách v roku 1977. Písal som pre okresné noviny Liptov, pre SME na..., SME, Hospodárske noviny, Formát, .týždeň, na web SME blog. Spolupracoval som s režisérom Martinom Hanzlíčkom a s Fedorom Gálom na tvorbe niekoľkých filmových dokumentov. Organizujem Literárnu súťaž KongenScript. Zaujímam sa o umenie - výtvarné, kinematografiu, fotografiu, hudbu, literatúru, o dejiny II. svetovej vojny. Mojou najobľúbenejšou hudobnou skupinou života je Pink Floyd a tvorba jej sólistov. Milujem Psíkov, Psov, Francúzsko, Poľsko a Sever. Autor mojej profilovej fotografie: © Andrej Bán. Môj e-mail: droppa.martin (at) gmail.com