D. Simmons: Pád Hyperionu (Čitateľský denník 44/2020)
„Vesmírné bitvy mě v kinech a holokinech vždycky nudily, ale když člověk sledoval skutečnou, bylo to do jisté míry fascinující. Trochu se to podobalo živým vstupům ve zprávách, které ukazovaly nějakou dopravní nehodu. Náklady na skutečnost — jak platilo bezpochyby již po staletí — byly mnohem nižší než rozpočet byť jen průměrně drahého holofilmu. Přes veškerou podívanou, kterou opravdová vesmírna bitva nabízela, působila při jejím pozorování na člověka nejvíce skutečnost, že vesmír je tak obrovský a lidské flotily a lodě a já nevím co ještě tak malé.
Tak mi to alespoň připadalo, když jsem seděl na Taktickém informačním ústředí, v takzvaném řídicím středisku, s Gladstonovou a jejími vojenskými ťulpasy a díval se, jak se stěny proměnily v dvacetimetrové průzory do nekonečna. Čtyři masivní holoobrazovky na nás ze všech stran chrlily prostorové obrazy a reproduktory zaplnily místnost tachykomovou komunikací: švitořením pilotů, praskáním taktických velitelských kanálů, zprávami mezi loděmi na širokopásmu, laserových kanálech a šifrovaných kanálech a všemi těmi výkřiky, jekotem, pláčem a vulgárnostmi bitev, které existovali už v době, kdy jedinými komunikačními prostředky byl vzduch a lidský hlas.
Byla to dramatizace totálního chaosu, funkční definice zmatku, improvizovaný tanec smutného násilí. Byla to válka.“
Hyperion je super. Akože úplne že najviac super. Mix osobných príbehov, mytológie, technického vizionárstva (aj skepsy), pestrých planét, futurizmu a zároveň odkazov na klasickú literatúru a poéziu. Máte tam osudovú lásku, rodičovskú lásku, zakázanú lásku, džungľové dobrodružstvo, detektívne pátranie, ekológiu, exkurzy do histórie, strašlivú oceľovú príšeru, časové paradoxy. A aj keď sa zdá, že je táto space-opera divokým mixom, drží pokope a dáva zmysel. Chýba jej len jediné — uspokojujúci záver. Ten prichádza až s Pádom.
Hegemónia ľudstva, sídliaca na viac než dvesto planétach, sa s pomocou Technojadra, mocnej umelej inteligencie, púšťa do vojny s Vyvržencami. Vesmírne boje sa postupne rozširujú po celej ríši, a zatiaľ čo vrchná veliteľka Gladstonová rokuje v senáte, parafrázuje Churchillove prejavy a rozhoduje o životoch miliónov, naši starí známi pútnici prichádzajú k Hrobkám času. A stretávajú sa tam s horou britiev, ostňov a bolesti — so samotným Štírom.
Tentokrát nás dejom sprevádza John Severn, umelo vytvorený kybrid, do ktorého bola nahraná osobnosť Johna Keatsa — britského romantického básnika zo začiatku devätnásteho storočia. Simmons sa tu ukazuje ako milovník histórie a klasickej literatúry, ktorej motívy sa nebojí prepájať s fantastikou (to sa, koniec koncov, prejaví aj v jeho neskoršej tvorbe — viď Drooda, Terror alebo Black Hills). Založiť svoj epický sci-fi príbeh na takmer dvestoročnej básni pojednávajúcej o páde olympských bohov a šmrncnúť to biblickými obrazmi? Prečo nie.
Pád rozvíja opäť viacero myšlienkových — ale aj dobrodružných, nebojte sa — línií. Tou najsilnejšou je tentokrát ľudstvo verzus technológie. Ako to už pri vizionárskych sci-fi býva, niektoré výjavy a scény vám budú pripadať, akoby boli napísané teraz, v dobe sociálnych sietí a všadeprítomného wi-fi — a nie v čase, keď najnovšou technologickou hračkou bol diskman.
Problém druhého dielu hyperionskej ságy je presne opačný, než toho prvého — darí sa mu príbeh síce úspešne (a veruže dostatočne katarzne) ukončiť, ale to, čo záveru predchádza, je trocha slabšie. Možno mi tam chýbala pestrosť, ktorú v Hyperione zabezpečovali rôzne príbehy jednotlivých pútnikov, možno to už bolo zbytočne natiahnuté. Ak sa však trpezlivo prečítate až k záveru, budete bohato odmenení.
Hyperion a Pád Hyperionu spolu tvoria jedinečné dielo, jeden veľký Kantos. Určite tam nájdete nejaké tie chybičky a zádrhele, ale to by vás nemalo odradiť — je to tá najlepšia sci-fi, akú vám môžem aktuálne odporúčať. A je to zároveň aj jediná sci-fi, ktorá kedy bola venovaná Johnovi Keatsovi — tomu, ktorého meno bolo písané do vody.
A do večnosti.
D. Simmons: Pád Hyperionu
Argo/Triton, 2018
568 strán
*
85 %
Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.
