Denník N

Voľby 2023

Smer
22,94 %
PS
17,96 %
Hlas
14,70 %
OĽaNO, ZĽ, KÚ
8,89 %
KDH
6,82 %
SaS
6,32 %
SNS
5,62 %
Republika
4,75 %
Aliancia
4,38 %
Demokrati
2,93 %
Sme rodina
2,21 %
ĽSNS
0,84 %
KSS
0,33 %
Piráti
0,31 %
Modrí
0,26 %
Maďarské fórum
0,11 %
My Slovensko
0,09 %
SOS
0,08 %
Karma
0,08 %
Srdce
0,07 %
Princíp
0,06 %
Vlastenecký blok
0,04 %
Spravodlivosť
0,04 %
SHO
0,04 %
SDKÚ
0,02 %
Aktualizované 8:50
99,98 % spočítaných okrskov
Prejsť na výsledky

Žila som s autogynefilom

Slovenka hovorí o svojom vzťahu s mužom, ktorého vzrušovala predstava samého seba ako ženy.

Autogynefilní muži trpia sexuálnou deviáciou, v rámci ktorej ich vzrušuje a priťahuje predstava samých seba ako žien. Niektorých stimuluje fantázia, že majú ženské telo. Iných zasa obliekanie sa do ženských šiat alebo venovanie sa tradične ženským činnostiam. Túto úchylku ako prvý v roku 1918 popísal, hoci pod iným názvom, sexuológ Magnus Hirschfeld. Podľa Blancharda sú autogynefilmi obvykle heterosexuálni muži, často transsexuáli. Dnes by sme namiesto transsexuality hovorili o “transrodovosti”. 

Respondentka je 30 ročná Slovenka žijúca v zahraničí. Mená spomenuté v rozhovore sú pseudonymy.

Ako ste sa s Ferom zoznámili?
Ja som práve skončila vysokú školu v Čechách a pracovala som ako programátorka. Fero bol tiež Itčkár a často sme sa stretávali pri spoločných koníčkoch. Zoznámil nás kamarát. Neskôr som si uvedomila, že o mňa Fero začal prejavovať omnoho väčší záujem potom, čo ma uvidel randiť so ženou. Naznačovalo to totiž, že som bisexuálna.

Ako tvoja bisexualita súvisí s jeho autogynefíliou?
Fero si asi myslel, že bisexuálke by nemuselo vadiť, keď pri nej bude predstierať, že je ženou.

Povedal ti Fero na začiatku vzťahu o svojej autogynefílii?
Nie. Počkal s tým niekoľko rokov.

Všimla si si aspoň nejaké náznaky?
Vôbec. Naopak, v tom období sa prezentoval veľmi „mužne“, až príliš, čo mi prišlo trochu divné.

Čo to znamená?
Chodil na motorke, sem-tam som ho zazrela v obleku, keď sme išli niekam na pivo, čo som veľmi nechápala. Tvrdil mi, že keď videl seriál „Ako som stretol tvoju matku“, chcel byť ako postava zo seriálu menom Barney a tak si ostrihal vlasy a začal nosiť obleky.

Prečo ste sa spolu presťahovali do Škandinávie?
Chodili sme spolu približne rok, keď som začala mať problémy v práci. V deň, keď som dala výpoveď, mi Fero povedal, že sa mu v Škandinávii ozvala firma jeho snov a ponúkla mu zmluvu na jeden rok. Ja som už vtedy uvažovala, že by som sa niekam presťahovala, zároveň sa mi v Čechách rozpadli nejaké kamarátstva a keďže by sme v Škandinávii ostali iba rok, rozhodla som sa do toho ísť.

Aký si mala pocit z toho, že s Ferom budeš zrazu v cudzej krajine a zároveň v tej istej domácnosti?
Keďže som videla, že má celkom v pohode názory na rozdelenie práce v domácnosti a je viac menej čistotný, táto predstava mi nevadila.

Romantické!
Ja som doňho nikdy nebola nejaká po uši zamilovaná (smiech).

Čo s vaším vzťahom spravilo sťahovanie?
Myslím, že to bolo celkom v pohode, nemali sme žiadne väčšie problémy, akurát bol už vtedy trošku žiarlivý. Keď sme sa o tom vtedy rozprávali, hovoril mi, že ho kedysi podviedla priateľka a tak k ženám stratil dôveru. Zároveň sľuboval, že sa bude snažiť ma veľmi neobmedzovať. Mala som sa mu ale trochu prispôsobiť a „ísť na to pomalšie“.

Ako sa jeho žiarlivosť prejavovala?
Nebol rád, keď som išla von so skupinou kamarátov, v ktorej sa nachádzali aj muži, tak som s tým viacmenej prestala. Vždy, keď som s nimi niekam išla, mal pripomienky. Nikdy mi to vyložene nezakázal, no začala som rozmýšľať „stojí mi to za to, ísť s nimi von, keď ma potom čaká hento?“.

Vadilo mu, keď si kamarátmi išla von, alebo aj to, keď si s nimi len komunikovala?
Na začiatku mu vadilo, keď som s nimi išla na pivo. Neskôr sa to zhoršovalo. Ku koncu vzťahu bol naštvaný, aj keď som prišla o 15 minút neskôr z práce, aj ked väčšinou nič priamo nepovedal. Raz sa dosť naštval, lebo som prišla o pol hodinu neskôr. Bolo to na jeho narodeniny, išla som mu vyzdvihnúť tortu. To ma už priamo obviňoval, že som s niekým bola.

Kedy ti povedal, že rád predstiera, že je žena?
Povedal mi to potom, čo sme v Škandinávii strávili už rok a pol. Dva a pol roka potom, čo sme spolu začali chodiť.

Aká bol vtedy tvoja situácia?
Ja som sa chcela vrátiť, keďže som chcela bývať bližšie pri rodičoch, ktorí mi chýbali. On ma ale presvedčil, aby sme ešte ostali. Keďže aj náš byt sme mali prenajatý na rok, museli sme si nájsť nový. O svojej „záľube“ mi povedal, až keď sme sa presťahovali do nového a zariadili sme si ho nábytkom.

Ako prebehol ten rozhovor?
Ležali sme v posteli a už ani neviem, o čom sme sa rozprávali. Vtedy mi povedal, že sa rád prezlieka za ženu. Vyzeral byť z toho dosť mimo a tak som ho utešovala, že o nič nejde, že prežijem. Po nejakej chvíli som sa ho spýtala, či je teda trans. Odpovedal, že je. Priamo som mu vtedy povedala, že som bisexuálna. Nevyzeral prekvapený, ale nepriznal, že to vedel. Zaujímavé bolo, že sa so mnou o tom ďalej veľmi nebavil.

Čo sa dialo potom?
Akurát si kúpil nejaké trochu ženskejšie tričká, ale nepodnikal v tomto žiadne ďalšie kroky. Ale stále sme sa o tom nerozprávali. Miestami som aj zabudla, že mi o tom vôbec povedal. No postupne sa to začalo stupňovať.

Čo robil?
Najprv sa začal sťažovať na to, že plešivie, bol z toho veľmi rozrušený, pomaly nad tým plakal. Neskôr sme začali chodiť na nákupy – stála som pri ňom, keď si kupoval mejkap, aby sa nebál.

On ti povedal, že sa bojí?
Hej, že je z toho strašne nervózny a bojí sa, že ho odtiaľ niekto vyhodí. A potom sme preňho išli nakupovať aj ženské spodné prádlo.

Ako to prebiehalo?
Išli sme naschvál do obchodu v taký čas, kedy tam nebolo veľa ľudí. Ale inak tam mali unisex kabínky, takže s tým nebol problém. Naštvalo ma ale, že bolo ľahšie kúpiť podprsenku na jeho veľkosť, než na moju (smiech). Prvá, ktorú chytil do ruky, mu sedela.

Aké prádlo si Fero vybral? Praktické?
Sexy krajkové, fialové.

Kam to nosil?
Iba doma, spolu s mejkapom. Nosiť to von začal až ku koncu nášho vzťahu.

Ako vyzeral taký váš deň?
V tom období si Fero zobral voľno v práci a neskôr robil väčšinou z domu, takže mohol takto chodiť po dome celý deň. Von chodil iba zriedka.

Ako si sa cítila, keď takto chodil po dome?
Nebolo mi to odporné, ale ani ma to nejak nezaujímalo. Myslela som si, že má dysfóriu, cíti sa zle, a toto mu pomáha. Vadilo mi ale, že som mu neustále musela dávať komplimenty na mejkap alebo oblečenie. Pokiaľ som mu niečo nepochválila, tak začal byť smutný a hovoriť „ty ma až tak nemiluješ a určite ma za toto, čo robím, nenávidíš“. A potom som ho musela utešovať.

Prejavil niekedy záujem o hormonálnu terapiu alebo operáciu na „zmenu pohlavia“?
Pýtala som sa ho, či by išiel na operáciu a povedal, že nie, no ďalej k tomu nič nedodal. Ale asi rok potom, čo mi prezradil, že sa rád oblieka ako žena, začal prejavovať záujem o predpísanie ženských hormónov. Začal chodiť na terapiu a na skupinové stretnutia trans ľudí. Nemám ale najmenšie tušenie, čo bolo výsledkom tejto terapie a stretnutí, lebo o tom odmietal rozprávať. Nebol pritom práve tichým človekom, rád rozprával aj o sebe a o filozofii.  Čo sa týka svojho “trans” statusu, nadával akurát na to, ako dlho trvá, kým sa dostane k odborníkovi, ktorý by mu predpísal hormóny. Vraj vtedy totiž boli na tieto služby dlhé čakacie doby. Mal depku z toho, že sa k hormónom nikdy nedostane, alebo dovtedy úplne oplešivie (estrogén zastavuje vypadávanie vlasov, pozn. ed.).

Ako na tom bol vtedy váš vzťah?
Nič moc, pretože jeho žiarlivosť sa vystupňovala. Nemohla som ísť ani na večierok s kolegami, lebo hneď začal hovoriť, že ho tam určite budem s niekým podvádzať. Cítila som sa v tej Škandinávii veľmi izolovaná. A zakaždým, keď sme s Ferom išli von spolu, pokúsiť sa s niekým zoznámiť, začal tých ľudí ohovárať. Vraj boli nepríjemní, alebo nudní. Zároveň, keď som chcela ísť s Ferom na výlet, odmietal ísť, no ak by som išla sama, tak by to bol úplný koniec. Celkovo ma odrádzal od kontaktu s inými ľuďmi. Bola som v Škandinávii 4 roky a okrem kolegov som prakticky nikoho nepoznala.

Bol toto hlavný dôvod, prečo si sa s ním rozišla?
Áno. Začala som si uvedomovať, ako veľmi som izolovaná. Už celé roky som sa z tej Škandinávie chcela odsťahovať, no Fero si stále vymýšľal výhovorky, prečo sa odsťahovať nechce, hoci hovoril, že sa mu tam tiež nepáči. No zároveň ma Fero stále viac slovne ponižoval. Vyčítal mi napríklad, že som tučná. Na konci vzťahu povedal dokonca, že aj moja mama je tučná. V skutočnosti pritom tučné nie sme.

Tomu sa hovorí psychické násilie. A aké boli jeho výhovorky, prečo sa nechce odsťahovať?
Napríklad vraj čakal na hormóny. Povedal, že nemôže odísť teraz, keď už sa dostal tak blízko k hormonálnej terapii. Svoj trans status využíval ako výhovorku aj na to, aby mohol odmietnuť so mnou cestovať do zahraničia.

Napríklad?
Chcela som ísť na Slovensko navštíviť rodičov. To bolo v období, kedy už Fero niekoľkokrát vyšiel na ulicu oblečený ako žena. Povedal, že so mnou nechce ísť k mojím rodičom, pretože by musel „byť oblečený ako muž“. Zároveň sa ale intenzívne staval proti tomu, aby som ich išla navštíviť sama. Nechcel ísť ani na návštevu do Čiech, stretnúť sa s našimi spoločnými kamarátmi. Zároveň som si uvedomila, že už spolu nikdy nepôjdeme napríklad na pláž. Lebo nechcel, aby bolo viditeľné, že je muž. Toto sa dialo ku koncu nášho vzťahu, kedy vyhlásil, že má dosť predstierania, „že je muž“ a bude všade chodiť oblečený ako žena. V realite to ale vyzeralo tak, že bol väčšinu času zavretý doma a ja s ním.

Chcel od teba aj, aby si ho oslovovala iným spôsobom? Napríklad používala ženské zámená?
Vymyslel si nové ženské meno, ale odmietla som ho tak volať. Na zámenách mu nezáležalo. Netvrdil, že je „doslova ženou“, ani že by mal mať právo na používanie ženských záchodov.

Povieš mi viac o tom, ako si sa s ním rozišla?
Zlomovým momentom bolo, keď so mnou nechcel ísť na návštevu k rodičom. Rozhodla som sa, že pôjdem sama, na desať dní. Naliehal na mňa, aby som išla len na sedem dní, pretože 10 „je príliš veľa a on bude smutný“. Išla som na 10 dní a po celý čas, čo som bola preč, sa so mnou nebavil, ledva mi odpísal na správu. Jeho ignorácia pokračovala aj po mojom príchode naspäť, nepomohol mi ani s batožinou, hoci som mu písala, že sa necítim dobre. Vtedy som si prvýkrát povedala, že takto sa nedá žiť a chcela som sa s ním rozísť. No na druhý deň som sa za to cítila vinná. Čo keby sa ľudia dozvedeli, že som takto chudáka „trans človeka“ nechala samého? Mala som dojem, ako keby som odchádzala od niekoho, kto má rakovinu. Zároveň mi aj Fero často hovoril, že by bezo mňa nezvládol žiť. Že keby som odišla, tak by ho už nikdy nikto nechcel takého, aký je.

Teda trans?
Áno. Že by bol kvôli tomu navždy sám. Nikto iný by ho už nemohol mať rád. Zároveň to bolo pred Vianocami a cítila by som sa ohromne vinná, že som nechala úbohú „trans ženu“ samú na sviatky. A tak som sa s ním ešte vtedy neodvážila rozísť, ale začala som aspoň testovať, ako na tom som.

Čo tým myslíš?
Chcela som zistiť, čo by spravil, keby som išla do Čiech pozrieť našich kamarátov, bez neho. Keď som to navrhla, prestal sa so mnou rozprávať a nebavil sa so mnou celý večer. Potom som vyskúšala ďalšiu vec: napísala som cez internet správu nášmu spoločnému známemu, nie veľmi pohľadnému IT-čkárovi. Povedala som o tom Ferovi a ten začal hovoriť, že ho nemilujem a zase sa so mnou prestal baviť. Vtedy som začala plánovať, že sa s ním rozídem, ale chcela som ešte počkať, kým dostane hormóny.. Až som potom náhodou narazila na knihu o mužoch, ktorí páchajú domáce násilie „Prečo to robí“ (Why Does He Do That, autorom ktorej je Lundy Bancroft) a prečítala som ju za jednu noc.

Čo sa stalo potom?
Už v polovici čítania tej knihy som sa rozhodla, že odchádzam a to hneď na druhý deň. V ten deň som sa s ním rozišla. Mala som vyhliadnutý hotel, ale Fero ma presvedčil, aby som s ním ostala bývať, kým si nenájdem iný byt, lebo nechcel byť sám. A potom začal chľastať a zároveň celé dní plakal, nechcel prijať náš rozchod a nariekal, že bude na Vianoce sám. Tak som sa zbalila a odišla za rodičmi. Nakoniec sa ukázalo, že na Vianoce nebol sám. Išiel domov navštíviť rodičov, hoci mi predtým tvrdil, že ho odmietli prijať „ako ženu“. Niekoľko mesiacov sme si ešte písali správy, snažila som sa ho utešovať, lebo hovoril, aký je sám. Predtým, než som sa zo Škandinávie úplne odsťahovala, sme sa ešte poslednýkrát stretli. Vtedy mi povedal, že sa rozhodol so svojou „tranzíciou“ (z muža na „ženu“, pozn. ed.) prestať, pretože to sám nezvláda. Teraz to chápem ako formu emocionálneho vydierania.

Fungovalo to?
Naozaj som sa cítila strašne z toho, že som vraj opustila niekoho s vážnymi mentálnymi problémami v tom najhoršom. Teraz som vďačná, že som v tom období nemala kamarátky medzi liberálnymi feministkami, ktoré by ma v týchto pocitoch pravdepodobne utvrdzovali.

Ako si sa dozvedela o existencii autogynefílie?
Bolo to asi až rok po rozchode a našla som tieto informácie na stránke reddit.com, vo fóre nazvanom „It‘s a fetish” (V preklade “Je to fetiš“, fórum, kde ľudia zdieľali dôkazy o trans ľuďoch, ktorí na internete hovorili o svojej autogynefílii. Toto fórum v lete roku 2020 administrátori Redditu vymazali, pozn. ed.)

Čo to s tebou spravilo?
Tých niekoľko rokov som si myslela, že Fero trpí mentálnou poruchou a teda sa cíti zle. No keď som si prečítala o autogynefílii, uvedomila som si, že nikdy neprejavil ani náznak „rodovej dysfórie“. Jeho mužské telo mu nevadilo, jediné, na čo sa kedy v tomto smere sťažoval, bolo plešivenie. Zistila som, že uňho išlo o čisto sexuálnu záležitosť a prestala som ho ľutovať. Prestala som sa cítiť vinná z toho, že som sa s ním rozišla.

Z čoho ešte si usúdila, že uňho išlo o sexuálnu záležitosť?
Povedal mi, že od svojich 20 rokov pozeráva trans porno. Zároveň sa počas sexu obliekal do ženského prádla.


Izolácia je základnou taktikou násilníkov
Izoláciou násilník svoju obeť odreže od ľudí a činností, ktoré by jej mohli dodať odvahu a sebavedomie na to, aby ho opustila. Bez podpory pre obeť zvonku ňou môže násilník ľahšie manipulovať a dosiahnuť, aby prevzala jeho pohľad na svet. Obeť sa stáva na násilníkovi závislá, pretože stráca iné kontakty. Bežné spôsoby, akými títo ľudia izolujú svoje partnerky sú: presťahovanie sa na miesto, kde obeť nikoho nepozná, vyvolávanie konfliktov s blízkymi ľuďmi partnerky, prejavy žiarlivosti, a ďalšie.  Poznámka: hoci väčšinu partnerského násilia podľa prieskumov páchajú muži, násilia sa dopúšťajú aj ženy na ženách alebo deťoch a v zriedkavých prípadoch aj ženy na mužoch. 

V anglicky hovoriacom svete sa stále viac žien ozýva a popisuje svoje skúsenosti s násilnými partnermi, ktorí boli zároveň buď „trans“ alebo autogynefilmi. Ich príbehy nájdete napríklad aj tu. 

Teraz najčítanejšie