Čaká nás veľký problém – rast počtu dlhodobo nezamestnaných v najmenej rozvinutých okresoch

Z koronových časov vyplýva, že počet dlhodobo nezamestnaných bude o necelý rok rásť, kvôli kríze a zatváraným hraniciam sa vracajú naši pracovníci zo zahraničia (často do chudobnejších okresov), pribúdajú záujemcovia o prácu. Dobré časy ekonomického rastu minulá vláda nevyužila na dlhodobejšie aktivity, ktoré by umožnili efektívne riešenie sociálnych problémov.

Pracovná verzia návrhu vládneho plánu obnovy (Slovensko 2.0) zo začiatku septembra (uverejnená v Denníku N) z dielne Ministerstva financií Slovenskej republiky nereflektuje čakajúci problém dlhodobej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch. Aj keď aktivity na znižovanie nezamestnanosti ponúka, niektoré z nich môžu fungovať možno v Bratislave a okolí (povinný podiel), iné zo skúseností z minulosti nefungujú vôbec (napr. aktivačné práce, neštátne služby zamestnanosti na základe profilácie). Chýba vízia dlhodobo udržateľného, administratívne nenáročného a viaczdrojového systému financovania zlepšovania zamestnanosti v chudobnejších okresoch.

Inštitút zamestnanosti v súčasnej situácii ponúka návrh, ktorý pozostáva zo zavedenia inkluzívneho trhu (dlhodobého financovania medzitrhu práce, integračných sociálnych podnikov) a komunitných služieb (férového financovania neštátnych služieb zamestnanosti), ktoré stav zamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch (a nielen v nich) pomôžu riešiť.

Komunitné služby

Človek, ktorý je dlhodobo bez práce, potrebuje prekonať veľa prekážok, aby svoju situáciu vyriešil. Patria medzi ne napríklad exekúcie, vzdialenosť od možnej práce, nedostupnosť škôlok, zdravotné problémy či jazyková bariéra. Pri nakopení problémov často stráca motiváciu, upadá do beznádeje a získať zamestnanie a následne si ho udržať býva mnohokrát nepredstaviteľné.

Množstvo potrebnej odbornej práce na prekonanie týchto problémov sa u jednotlivých ľudí výrazne líši a pri najlepšej vôli sa nedá určiť od zeleného stola. Preto komunitné služby navrhujeme tak, aby neštátne služby zamestnanosti boli platené na základe výstupu a ich odmena aby sa určila vo férovej súťaži malých lokálnych poskytovateľov, nie plošným pridelením sumy administratívnym rozhodnutím. Nutnou podmienkou je záväzok verejného sektora dlhodobo robiť veľké množstvo malých verejných obstarávaní.

Inkluzívny trh

Myšlienku inkluzívneho trhu sme ponúkali už v minulosti, dnes je rovnako aktuálna. V súčasnosti väčšina verejných organizácií nesmie pomáhať pri zapájaní dlhodobo nezamestnaných do zamestnania. Napríklad správa národného parku nesmie dať do verejného obstarávania na údržbu turistických chodníkov podmienku, že práce budú vykonávať v súčasnosti nezamestnaní ľudia. Národná diaľničná spoločnosť takto nesmie zapájať nezamestnaných do pomocných prác pri výstavne či údržbe diaľnic. Je to dané zásadou, že verejné inštitúcie môžu robiť len to, čo majú zákonom dovolené. Správy národných parkov či NDS majú vo svojich štatútoch všeličo, ale použitie financií na riešenie nezamestnanosti tam uvedené priamo nie je. Ak by aj tento problém prekonali, nedá sa od nich očakávať, že samostatne zadefinujú, čo to znamená „zapojiť súčasných dlhodobo nezamestnaných“ tak, aby to naozaj znamenalo, čo tým intuitívne myslíme. Považujeme za nešťastné, že taká dobrá vec, ako je zapojenie súčasných dlhodobo nezamestnaných do čistenia turistických chodníkov, je tak administratívne náročná, že sa to ešte nestalo. Preto navrhujeme inkluzívny trh, ktorý všetky tieto problémy rieši.

Vláda vyčlení peniaze na platy súčasných dlhodobo nezamestnaných (plus ľudí bez domova, po výkone trestu…) zo štátneho rozpočtu alebo eurofondov (suma pre približne 50 000 ľudí).

V rozpočte verejnej inštitúcie pribudne nová položka – integračná suma (mzdové náklady zamestnancov z cieľovej skupiny). Do požiadaviek pri zadaní verejného obstarávania dá, aby dodávateľ vyúčtoval integračnú sumu.

Dodávateľ pri uchádzaní o objednávku vie, aká je očakávaná integračná suma. Z jej definície vie, že ju môže vyskladať z miezd svojich zamestnancov spadajúcich do cieľovej skupiny alebo zo zaplatených faktúr subdodávateľom zamestnávajúcich túto cieľovú skupinu. Nemusí vytvárať žiadne výkazy práce dokladujúce ich prácu (stačí zaplatiť mzdu), nepotrebuje žiadne doklady navyše. Veľa firiem bude chcieť zamestnať ľudí, čo sú v súčasnosti dlhodobo nezamestnaní.

Nezamestnaný získa normálne zamestnanie podľa Zákonníka práce. Získa pracovný návyk a zo svojej pozície na medzitrhu práce môže byť zaujímavejší pre potenciálneho zamestnávateľa na otvorenom trhu práce.

Spätná kontrola fungovania inkluzívneho trhu bude nenáročná. Na mesačnej báze vieme zistiť, ktoré rodné čísla z cieľovej skupiny robia za akú mzdu u akého zamestnávateľa. Rodné čísla sú v databáze Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a IČO zas v databáze Sociálnej poisťovne. Výkazy dane z pridanej hodnoty zas dokážu overiť, s akou integračnou sumou boli vystavené faktúry verejnej inštitúcie.

Veríme, že návrh Inštitútu zamestnanosti pozostávajúci zo zavedenia inkluzívneho trhu a komunitných služieb môže prispieť k zníženiu regionálnych rozdielov a zvýšeniu zamestnanosti ľudí, ktorí sú v súčasnosti najviac vzdialení od trhu práce.

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.