Kedy Šeliga pochopí, v akej je strane?

Sociálny program strany Za ľudí bol pred voľbami označený ako najambicióznejší a najlepšie prepracovaný. Okrem iného sa sústredil aj na aktívnu rolu otcov v rodinnom živote alebo zavedenie príspevkov pre tehotné ženy, ktoré sú študentkami vysokých škôl. Program iba jemne flirtuje s konceptom rodovej rovnosti – tak trochu sa ju bojí priznať, v podstate ako celá strana Za ľudí, ktorá však napriek tomu aj z hľadiska reprezentácie toho skutočne robí spomedzi parlamentých strán najviac. Rozumiem však stredovému naratívu tejto strany a teda aj snahe sa dištancovať od pojmov, ktoré si žiaľ na Slovensku žiadajú ešte veľa trpezlivého vysvetľovania, ktoré sa nemusí politicky vyplatiť. Na podstate veci to však nemení to, že by navrhované politiky k stavu rodovej rovnosti s veľkou pravdepodobnosťou prispeli.

Vybrala som preto z neho asi tú najambicióznejšiu časť, ktorá v tomto programe bola po celý čas, čo pán Šeliga za túto stranu kandidoval.  “Preto je našou snahou realizovať také opatrenia, ktoré vytvoria dostatočný priestor pre každú ženu a každého muža, aby sa mohli realizovať vo svojom živote podľa svojich schopností a predstáv bez toho, aby narážali na rodové stereotypy a nedostatočnú ponuku služieb na zosúladenie rodiny a práce.”

Osobne ma celkom milo prekvapilo jasné odmietnutie rodových stereotypov, keďže to už je tak trochu pripisované progresívnym ideám a víziám. Čo je však na tomto úryvku z ich programu v súčasnom kontexte dôležité je časť, ktorá hovorí o opatreniach, ktoré pomáhajú ľuďom sa realizovať podľa svojich predstáv a schopností. Pretože to je presne časť, za ktorou sa aj historicky skrývajú práve reprodukčné práva. Už dávno vieme, že možnosť naplánovať si rodičovstvo prispela míľovými krokmi práve k tej strašidelnej rodovej rovnosti. Pár desiatok rokov dozadu, keď začala byť antikoncepcia a informácie o nej prístúpné v istej časti sveta, sa začal ten skutočný príbeh rodovej rovnosti. Keďže starostlivosť o deti stále väčšinovo pripadá a pripadala na ženy, majú takto možnosť rozhodnúť, kedy a najlepšie aj s kým ich budú mať (alebo sa ozývajú aj hlasy, že teda za takýchto podmienok nie a sú viac než relevantné). Mať totižto dieťa, ktoré sa narodí do harmonického vzťahu je stále pretrvávajúcim ideálom, po ktorom túži väčšina našej spoločnosti. Tento ideál, ktorý si väčšina želá však akosi nenachádza úspech práve v našej krajine, kde z každej strany počúvame aká je rodina dôležitá.

Realita je, ale taká, že ľudia sa boja mať deti, pretože nemajú prostiedky ani na to, aby uživili seba, nie ešte ďalšieho človeka a boja sa teda úplne právom. Na mužov je ešte stále vyvíjaný obrovský a nelogický tlak živiť celú rodinu – aj keď sa častokrát nemajú kde na Slovensku zamestnať. Ženy sú aj naďalej tlačené rodiť deti, ktoré ani nemajú šancu dôstojne porodiť. Gynekológia nikdy nemala miesto pri vysnívaných zdravotníckych reformách, ktoré sa ,mimochodom, ani neudiali.

Ak by sme mali pri všetkých týchto akútnych nedostatkoch riešiť aj “kaviarenskú” tému toho, čo robí rodinu šťastnou, tak by to bolo pri súčasnom dianí v parlamente iba poriadne vzdialené sci-fi. Pretože tam sa teraz dozviete, že ženy nevedia o svojom živote dobre rozhodovať a mali by počúvať napríklad kolegu pani Záborskej, ktorá sa na predposlednej schôdzi vyjadrila, že on sám vie najlepšie aké ťažké to majú tehotné ženy. Za odbornú obec tlmočila iba pani poslankyňa Bittó Cigániková, ktorá strávila celé leto prípravou pozmeňovacích zákonov, na ktorých s ňou tá odborná verejnosť po celý čas pracovala (spoločne s Tomášom Lehockým a Andreou Letanovskou, ktorí s touto iniciatívou prišli, obaja Za ľudí).

Najlepšie, ale aj najtrpkejšie nakoniec ako za veľmi obdivuhodnú považujem prítomnosť Vladi Marcinkovej, ktorá prišla do pléna týždeň po pôrode svojej prvej dcérky. Od začiatku to bola práve ona, ktorá namietala voči návrhu pani Záborskej ako v prvom rade neodbornom zákone, ktorý nič nerieši a už určite nepomáha. Vladimíra ako odborná garantka pre sociálne témy zostala vo svojej strane nevypočutá pánom Šeligom už niekoľký raz.

Preto by som rada poznala odpoveď na to, že prečo pán Šeliga spolu s niekoľkými ostanými z ich klubu nevie dať na odbornosť pri témach, o ktorých vie oveľa menej ako jeho spolustraníčka. Ťažko sa mi potom verí, že odbornosť je pre neho na prvom mieste.