Denník N

List otcovi Kuffovi: Prestaňte na nás útočiť, nezavádzajte a neštvite proti nám veriacich.

Marián Kufa, zdroj: www.dennikn.sk
Marián Kufa, zdroj: www.dennikn.sk

Vážený pán Marián Kuffa,

Nepoznáme sa osobne. Vy mňa vôbec a ja vás trochu, pretože ste celebrita so silným politickým vplyvom. Nečudoval by som sa, ak by z vás bol raz prezident. Taký druhý Tiso, zanietený pre národ, pre cirkev, pre rodinu. Utopený vo vlastnej paranoji a predsudkoch, ubližujúci nevinným. Úprimne, nie je to milá predstava.

Pred voľbami 2020 som si prešiel množstvo vašich kázni, rovnako ako videí dohovoru za rodinu, či hnutia “zastavme zlo z Instabulu”. Neviem či to nie je jedno a to isté, už sa mi to mieša. Ostal som zdesený a Ste to práve Vy a svet okolo vás, ktorý ma prinútil začať písať blogy. Sám som vyšiel z podobného prostredia a nechcem aby raz Váš vesmír zaplavil krajinu, v ktorej žijem. Občas sa pýtam sám seba, či to nie je strata času (je, len si to nechcem priznať) a či by nebolo jednoduchšie nevšímať si vás a vám podobných ľudí a až to tu začnete valcovať, vziať rodinu a odsťahovať sa niekam preč. Niekam, kde hlavné slovo má rozum a empatia. Niekam, kde si ľudia nadovšetko vážia slobodu vlastnú a rešpektujú slobodu iných. Len kam? Keď zdá sa, celý svet poslednú dobu zdebilnieva a takmer odvšadial zaznievajú hlasy extrémistov, manipulátorov, konšpirátorov, hulvátov a kdejakých pometencov? A s príchodom Covidu sa to len zhoršilo.

Po krátkej odmlke sa opäť napĺňa internet vašim menom.

Pozrel som si Váš príhovor z augusta 2020 v Litmanovej.

https://www.youtube.com/watch?v=ta3N1st0y5E&t=267s

Rovnako som mal možnosť vidieť aj najnovší počin vášho brata Štefana v parlamente, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani ten posledný hulvát z krčmy, či nevystatý pubertiak, ktorý si potrebuje niečo dokázať. (A aj dokázal. Že sa chová ako hulvát)

https://www.youtube.com/watch?v=SYD8XmVPibI (4.minúta)

Verím, že všetko čo vo svojom živote konáte a hovoríte, robíte s tým najlepším úmyslom. Hlboko si vážim vašu sociálnu prácu a jej obrovský rozsah. Neskrývam, že v tejto veci som Vás obdivoval. Až pokým som nezačal počúvať vaše kázne a nezhrozil som sa. Navždy si vás však budem pre vašu pomoc iným, húževnatosť, vytrvalosť a odovzdanosť svojmu poslaniu vážiť.

Niečo máme spoločne a niečo nie.

Aj ja mám rád bojové umenia. Vy ste chcel byť ako dieťa kovboj a ja indián. Hoci mám vysokú školu, mám na rukách mozole. Som na ne hrdý viac ako na diplom. Je to možno detinské, ale krompáč aj lopata bývajú moje kamarátky, rovnako ako murárska kelňa, tesárske kladivo a včelárska kukla. Tak som sa rozhodol. Občas to ľutujem, ale mám rád manuálnu prácu, pretože v nej nachádzam priestor na premýšľanie a pokoj. Viem aké ťažké je tvrdo pracovať a nemať z toho relevantný, alebo aj žiaden materiálny zisk. V tomto máte môj obdiv, rovnako ako každý tvrdo pracujúci človek. Zasvätili ste svoj život tvrdej práci a pomoci iným. Stovkám ľudí v núdzi. Máte môj rešpekt. Ja som zasvätil svoj život len svojej malej rodinke. Viem, nedá sa to porovnávať.

Zároveň som však liberál a ešte k tomu aj ateista. A dovolím si povedať, celkom na rovinu, ako chlap chlapovi, že o jednom aj druhom viete hovno, podľa toho, čo o liberalizme neustále rozprávate. To, čo si myslíte, že viete, nie je pravda. Je to zmes poloprávd, lží a manipulácie. Dúfam, že Vás slovo hovno neuráža, keďže sám nazývate liberálov hnojom, ktorý treba buldozérom vytlačiť z republiky a netrápi vás to. Hnoj je z hoven, to Vy viete. Za mladi som s babkou zbieraval (okrem byliniek) kravské lajná do fúrika. Tak som sa aj ja priučil. Mňa to trápi, lebo sa za liberála považujem a myšlienky liberalizmu si hlboko vážim. Nepovažujem ich, ani seba za hnoj. A nepáči sa mi predstava, že ma niekto vytláča buldozérom z republiky a pritom drží kríž nad hlavou. Vytvárate v spoločnosti nenávisť a zasievate paranoju do hláv vašich fanúšikov a sympatizantov voči nám liberálom – normálnym zodpovedným ľuďom, dodržiavajúcim zákony. Nám rodičom, ktorí ľúbia svoje deti rovnako veľmi, ako konzervatívni veriaci. Len to inak dávame najavo. Medzi nami a vami je jeden zásadný rozdiel. A to spôsob, akým chápeme lásku. My liberáli, ktorí sme sa rozhodli byť liberálmi po zrelej úvahe, veríme v lásku vychádzajúcu zo vzájomného rešpektu. Nie v poslušnosť, či pokoru. Veríme, že práve sloboda je prepokladom pre lásku aj dobré vzťahy. Veríme, že láska sa skrýva priamo v slobode a v dodržiavaní slobody iných. Vidíme to v našich rodinách, na našich deťoch, ktoré sú štastné, pretože majú našu dôveru a my rodičia ich dôveru. Sme tolerantní k inakosti a nikoho neodsudzujeme preto aký je, pokiaľ je šťastný a nikomu neubližuje. Sme ochotní akceptovať aj inakosť našich detí, ak to bude potrebné. Avšak nie zo svojvôle, či ľahostajnosti, ale z lásky, po zodpovednej úvahe a skutočnom pochopení takejto situácie. Úprimne nedokážeme pochopiť váš postoj a občas máme pocit, že sa viac riadime Ježišovými prikázaniami súcitu a lásky ako vy sami. Zdá sa nám to divné a neuveriteľné, pretože mnohí ani nie sme kresťania. Nikto z nás (skutočných liberálov) nemá pocit, že trieskať po stole, prikazovať, zakazovať je kohokoľvek právo. Nerobíme zo seba Boha a nikoho nenútime v pokore ohýbať chrbát k poslušnosti, ani ženu, ani deti. Takéto chovanie vnímame ako osobné zlyhanie a ak sa nám niečo podobné stane, ospravedlníme sa tomu, komu sme ublížili. Lebo v poslušnosti a pokore lásku nevidíme ani zo strany toho, kto ju vyžaduje, ani toho kto sa podriaďuje. Nevidíme lásku vo výchove, pri ktorej sa vyťahujú remene či varechy. A nepovažujeme to ani za potrebné, pretože existujú mierumilovné cesty ako vychovať šťastné, zodpovedné a sebavedomé deti aj bez násilia či kriku. Popravde, iné ako mierumilovné cesty k šťastiu a sebavedomiu ani nevedú. Všetko ostatné je len póza a sebaklam. Nie je to nič tajné. Stačí otvoriť oči a čítať aj iné knihy o výchove ako bibliu. Nevidíme lásku v deťoch, ktoré sú poslušné, lebo sa boja trestu. V tomto lásku nevidíme. Láska nie je v neslobode ani v disciplíne. Aj liberálny rodič, miluje svoje dieťa a keď výjde na vysokú skalu, chytí dieťa do naručia aby nespadlo. Akonáhle však vidí, že jeho dieťa si neublíži pustí ho. Dá mu slobodu, aby mohlo rásť a stať sa samostatným, dospelým človekom. Dávame deťom slobodu po kúskoch, no tak, aby sa cítili stále slobodné. Neviem či tomu rozumiete. My neprznime naše deti. Rešpektujeme ich. Snažíme sa byť staršími skúsenejšími priateľmi pre naše deti. Citlivo posudzujeme v čom našim deťom ustúpiť a v čom nie. Diskutujeme. Snažíme sa navzájom chápať. O tom je slobodné prostredie. V citlivom vnímaní vlastných potrieb a potrieb tých, ktorí žijú okolo nás. Liberalizmus nie je o svojvôli, ale o rešpekte. Nie o rešpekte k autoritám. Ale o rešpekte vzájomnom. Kamarátskom. Liberalizmus si vyžaduje mať otvorenú myseľ. Toto je môj pohľad na liberálny svet, v ktorom chcem existovať minimálne v rámci mojej rodiny a blízkeho okolia. Možno to nie je obyčajný liberalizmus. Možno je to empatický liberalizmus. Neviem. Každopádne to nie je hnoj. Je to skôr veľmi pekná lúka plná kvetov. Občas na tú lúku, ale zavanie nenávistný smrad z vonka. Asi tušíte odkiaľ. Rád by som túto lúku, po ktorej sa dá slobodne rozbehnúť, na ktorej sa dá slobodne loziť po stromoch ochránil. Hlavne pre to svoje dieťa, ktoré nadovšetko ľúbim. A ktorá má tiež rada bojové umenia a kone. Či to bude v tejto krajine, alebo inej, to neviem. Ako liberál, našťastie vnímam aj svoju osobnú slobodu ako možnosť odísť. Akonáhle si uvedomím, že ostávať nemá význam. Možno sa vám to nakoniec podarí aj bez buldozéra. Raz ste sa vyjadril, že ak už vás niekto chce kritizovať, má to urobiť súkromne. Váš vplyv a názory, však už dávno presahujú vaše súkromie aj Vašu osobu. Ja nekritizujem vás ako človeka. Ja kritizujem vaše predsudky, intoleranciu, nenávisť, či paranoju, ktorú sa vám v habite lásky podarilo rozliať po Slovensku. Preto to robím verejne. Možno som to mal spraviť v inom denníku. :-)

S Pozdravom,
Daniel Kolarčík

PS: To, ako ste vo vašom prejave v Litmanovej ukazovali prstom na nejaké dievčatko a pýtali sa: Chceli by ste aby toto dievčatko, prerobili na chlapca? … Čo myslíte, ako sa to dievčatko v publiku pritom cítilo? Neukazujte už toľko ukazovákom na ľudí (tým menej na deti) a skúste sa vžiť do tých, proti ktorým toľko bojujete. Rád by som si Vás uchoval v pamäti takého, akého si vás vážim. Rozdávajúceho lásku a pomoc. Aspoň na obrázku.

Otec Marián Kuffa, ktorého si hlboko vážim. Záber z filmu: Všetky moje deti.

 

Ohodnoťte tento článok

Teraz najčítanejšie