Denník N

Temná stránka bezplatných peňazí nalievaných do ekonomiky sa volá „zombie“ firmy

Neustále pribúdajú firmy, ktoré nedokážu ani len splácať úrok zo svojich dlhov. USA sú len 1 percento pod rekordným stavom, pri ktorom v roku 2000 praskla tzv. dot-com bublina.

Nástup koronavírusu vyvolal drastickú reakciu centrálnych bánk v spolupráci s vládami v podobe rôznych programov na podporu ekonomiky. Programy vo väčšine krajín začali presadzovať politiku nulových až záporných úrokových sadzieb, následne nákupu vládnych a korporátnych cenných papierov, nákup akcií spoločností cez ETF fondy až po rôzne podpory v nezamestnanosti alebo helikoptérové peniaze.

V najväčšej ekonomike sveta- Spojených štátoch, obrovské trhové intervencie Federálneho rezervného systému v reakcii na pandémiu stiahli náklady na požičiavanie spoločnostiam z marcových maxím na historické minimá a uľahčili bezprecedentné emitovanie dlhopisov spoločnostiam, ktoré sa zúfalo snažia o hotovosť, aby prežili ekonomický dopad vírusu.

Na jednej strane to v prípade Spojených štátov zabezpečilo zníženie nezamestnanosti z najvyššej hodnoty 14,7%, za posledných viac ako 80 rokov a najrýchlejšie oživenie z najhoršej krízy od druhej svetovej vojny.

Na druhej strane to neozdravilo ekonomiku zánikom ,,zombie“ spoločností, ktorých prevádzkový zisk nedosahuje úrok potrebný na zaplatenie ich veriteľov. Práve naopak ich počet aj naďalej kontinuálne rastie spojený s trendom viazania na dlhopisy, ktorý nasledoval v marci po kríze COVID-19. Tento trend urýchlil a dal vzniknúť novej generácii vyššie spomínaných  ,,zombie“ spoločností, ktoré by zanikli pod ťarchou svojich vlastných dlhov, ak by sa niekedy zdvihli úrokové sadzby zo súčasných úrovní.

Zdroj: ft.com

Alarmujúce údaje môžeme pozorovať na priloženom grafe, ktorý zaznamenáva percentuálny počet spoločností, ktoré už 3 roky nedosahujú zisk dostatočný na pokrytie úrokov z dlhov na indexe Russell 3000 (index zahŕňa 3000 najväčších trhov kapitálových amerických spoločností). Zatiaľ, čo na konci roka 2019 ich bolo približne 13%, v súčasnosti je ich približne 15% (450 spoločností), 1% pod maximom dosiahnutým počas ,,dot-com“ bubliny v roku 2000.

Jun Zhu, portfólio manažérka spoločnosti The Leuthold Group sa v nadväznosti na tento graf pýta: „Viacerým spoločnostiam rastú náklady na dlh a počet zombie spoločností stúpa. Čo sa stane, ak kapitálové trhy vyschnú a neumožnia refinancovať alebo splatiť dlh? Ako ho prerolujú alebo si dokonca dovolia úrokové náklady?“

V súčasnosti, môžeme pozorovať korekciu na finančných trhov z dôvodu končiacich stimulov schválených v minulosti. Na druhej strane neochota dohody medzi demokratmi a republikánmi o objeme nových stimulov vyvoláva spolu s možnosťou zvolenia Bidena do prezidentského kresla nejasnosť smerovania krajiny. Uvidíme či súčasný znížený návrh demokratov o 1 bilión dolárov na 2,4 bilióna dolárov prejde schválením na oboch stranách a tým podporí ďalší rast ,,zombie“ spoločností.

Teraz najčítanejšie

LukasBaloga

Finančným trhom som sa začal aktívne zaoberať už počas vysokej školy. Inžinierske štúdium som absolvoval na Ekonomickej univerzite v Bratislave a zároveň postgraduálne štúdium na Nottingham trent university v Nottinghame. Popri štúdiu som zastával post člena investičného výboru a analytika u obchodníka s cennými papiermi. V súčasnosti pracujem ako analytik a zároveň pracovník na oddelení dealingu ProfitLevel. Štúdium makro a mikroekonomického diania aplikujem na investovanie na finančných trhoch. O týchto témach píšem aj na svojich blogoch.