Tak Ťa beriem
Geologická spravodlivosť Dalího, ktorá ide ďalej za šťastím
*
Tak sa pozerá slnko,
kde hviezdy padajú bez neba.
Každé pozlátko a každá hrôza
je očistená.
Zápisník vytrhali
ako ubolená stolička.
Láska prúdi ľahšie
so smiechom na ihlách
*
Noha drží,
prsty bolia.
Tvoj hlas mi chýba,
prišla opäť taká kríza…
Veselo sa ženie
raz vonku a raz dnu.
Hľadáme
po špičkách svoju pravdu.
*
Mám rada
Tvoje mosty a hranice,
kde žiješ a kde zostaneš.
Mám rada,
ako sa smiech mení
na podarený deň.
Ako sa k vážnym veciam
postavíme
veselšie bez hlúpych.
Aké sú dary
ja a Ty,
niečo vždy medzitým
*
Mám pocit
pre ticho
medzi dátumami,
že čelím koncu.
Nie je to však On.
Niekedy
objavujeme slová,
aby sme prežili
festival na minulosť
prikázania s tvárou.
Akoby sa stratili
blázni,
čo to berú
kopcom, rýchlo
na krížoch.
*
Miluješ dvomi perami,
krajšie nemôžu byť.
Nie som perla
medzi zahodenými.
Si obraz – jeho láska,
chuť, aby som milovala…
Aby sme neľutovali dych, krok,
Život trochu alebo veľa v pádoch
*
Bolí to na vreckovky:
Hviezdy stále sú.
Zbierame srdce,
medzi odpadkami slinu.
Večer píšeme začiatky,
západ je nedočkavý
z Tvojich prekvapení
láska, keď šíri.
*
Sme naštepení na Teba,
na kúsky z Teba,
na strom života.
Dvíhaš k modlitbám,
k ruži v očiach
a k tichu v hrdle.
Na prameň sa to leje
v každom kúte
ďakujeme aj za seba.
*
Si radosť
a ja len o bolesti…
Mali by sme sa otočiť,
nielen byť podobní.
Mal by z nás svietiť
vánok do cudzích lámp
Malo by to byť lepšie
ako len svitať a stmievať sa.
Tak Ťa beriem
za srdce aspoň inak.
*