Ako „vyrobiť“ dobrú mamu?
Silviina maminka postrácala samu seba ešte keď bola dievčatkom – jej telo si brával dospelý muž, ktorý sa hral na jej otca. Silviina maminka sa napriek tomu stala dospelou, ale už nikdy sa nenašla. Akoby sa aj mohla? Kde? A ako byť stratená mamou?
Mirka sa počas svojho prvého roku sťahovala so svojou mamou päťkrát. Na jednom mieste bola dva-tri mesiace a potom sa šlo ďalej. Menili sa farby, vône, veľkosti a zariadenia priestorov, v ktorých sa učila prevracať zboku na bok, sedieť, chodiť a vyslovovať prvé slová. Niekedy bolo teplo, inokedy spávali naobliekaní, niekedy bola aj hladná. Ale jej mama tu vždy pre ňu bola, tíšila ju, keď sa bála a rozveselila ju svojím tancom, keď neboli hračky. Rozveselila ju, aj keď bola v tom všetkom sama.
Peťko je na svete pár týždňov, začína si obzerať svoje ruky a tušiť, že akosi patria k nemu. Jeho mamina má toho veľa. V izbe počuť aj ďalšie hlasy. Volajú sa Kamilka a Janko, mama opakuje, že Peťko je ich brat. Kamilka a Janko prišli pred pár dňami. Peťko nevie, že žili pár mesiacov v detskom domove. Že mama s ocom boli z toho nešťastní a Kamilka s Jankom smutní. Mama s ocom veľa cestovali, veľa vecí „riešili“ s inými dospelými, aby mohli byť zase s Kamilkou a Jankom ako rodina. Teraz sú všetci spolu. Mama sa snaží vyznať v tom všetkom, popritom navariť, ísť s väčšími von a malého pokočíkovať. Ocino je teraz veľa preč, potrebujú peniaze. Mama s ocom vedia, čo je to naozaj strach, strach o rodinu. A robia všetko, čo vedia, aby sa ten strach zmenšil. Ich šance na stabilitu sú malé. Ale kým sú, urobia všetko. Aj keď sú na to úplne samy, aj keď majú tmavšiu farbu kože, ťažké detstvo za sebou a málo životných zručností.
Silviina maminka postrácala samu seba ešte keď bola dievčatkom – jej telo si brával dospelý muž, ktorý sa hral na jej otca. Silviina maminka sa napriek tomu stala dospelou, ale už nikdy sa nenašla. Akoby sa aj mohla? Kde? A ako byť stratená mamou? Silvia by svoju maminku nevymenila ani za celý svet, ale svet nevie porozumieť Silviinej maminke a maminka svetu – preto je Silvia v profesionálnej rodine a jej maminka za ňou niekedy príde. Ľúbi svoju dcérku, ale netrúfa si s ňou žiť – okolo seba vidí prepadliská a tmu a tá predsa nie je pre deti.
Pred 15 rokmi sme začali sprevádzať, prostredníctvom našich profesionálov, rodiny v náročných životných situáciách, zmietané chudobou, sociálnym vylúčením, generačnými konfliktami, rodinnými i osobnými tragédiami a traumami, deštruktívnymi stratégiami fungovania, bez stability v bývaní, žití, vzťahoch.
Videli sme v nich zlomených a zhrbených, ale aj opätovne vstávajúcich, ubitých, ale aj odhodlaných nájsť svoje šťastie. Videli sme zároveň, že odobrať deťom rodičov je riešením. Ale nedostatočným, necitlivým, krvavým a s náročnými následkami pre všetkých, vrátane nás ostatných.
Roky sa pokúšame o aktívne vyhľadávanie týchto rodín a o ich kontinuálnu podporu. Pretože tieto rodiny nepotrebujú jednorázový ohňostroj, ale tichých spoločníkov do nečasu. Stávame sa dlhoročnými svedkami ich úspechov i prešľapov, dôverníkmi ich bezmocnosti, snov a obáv.
Čo sme za tie roky videli? Najstrašnejší nie je nedostatok jedla, absencia stabilného bývania, postelí, stolov, stoličiek, práčky, televízora, hračiek.
Najstrašnejšia je desivá chudoba v ich vzťahoch: nie, nie je to o tom, že by títo rodičia nemilovali svoje deti – milujú ich najviac ako vedia, najviac ako vládzu, najviac z toho, čo cítia, čo dostali, čo vedia rozdať. Títo rodičia sú chudobní vo vzťahu k sebe: nemilujú seba, nepovažujú seba za hodných úcty, schopných zmeny, prežitia lásky a skutočného prijatia a za schopných sformovať a realizovať vlastnú osobnú či rodinnú nádej.
Mnohí z týchto rodičov sú uviaznutí v svojej tmavošedej minulosti bez podporných vzťahov z okolia, v náročných životných podmienkach. Nemí a stratení stoja uprostred našich pojmov, dojmov, inštitúcií a súdov: „Keby si bol dobrým človekom, rodičom, neopustíš svoje deti, nedovolíš, aby ti ich štát zobral, aby si živoril s nimi v chudobe“.
Pred pár mesiacmi sme vyzvali ľudí, aby nám pomohli posilniť mamy, ktoré si málo veria. Zapojili sa okamžite asi päťdesiati cielenou materiálnou podporou a osobnými listami, prianiami a odkazmi. Nazvali sme to Krabice sily pre dobré mamy.
Keď sme ich postupne odovzdávali, odovzdali sme aj kúsok zo sveta, ktorý nesúdi, ale podopiera. Vidím v tom veľký kus nádeje. Všetci spolu môžeme vyrábať dobré mamy pre deti v náročných životných podmienkach.
Podporte návrat k dobrým riešeniam. #podporujmespolukrehkychrodicov
Danka Koníček Žilinčíková, Centrum Návrat v Banskej Bystrici
