Reforma výskumu a inovácií – Not Bad, Not Terrible

Na úvod jeden disclaimer. Autor tohto blogu mal možnosť pripomienkovať pracovnú verziu kapitoly Veda, výskum a inovácie. Niektoré z jeho pripomienok boli do materiálu zapracované.

Jedným z najväčších problémov, ktorému výskum a inovácie na Slovensku dlhodobo čelia je veľké podfinancovanie. Pozitívom MAÚSu je, že snáď po prvýkrát v histórií prichádza MF SR s programom, ktorý by mal reálne navýšiť financovanie výskumu a inovácií. Toto je dôležité najmä z toho pohľadu, že vlády od roku 2007 prišli s viacerými strategickými materiálmi, ktoré si dávali za cieľ navýšiť financovanie, ale ani jeden cieľ sa nepodarilo naplniť, čo len zvyšovalo frustráciu komunity. Návrh v krátkosti, ale jednoznačne identifikuje základné problémy a výzvy, ktorým čelíme.  Zároveň načrtáva (opäť v krátkosti), ako by mohlo financovanie a podpora vyzerať do roku 2030, pričom si dáva dva základné míľniky – rok 2024 a rok 2030.

Hlavné ciele

Tie možno zhodnotiť do dvoch základných mét –  do roku 2024 sa priblížiť a do roku 2030 dobehnúť EÚ. Do roku 2024 by tak Slovensko malo dosiahnuť 82% z priemeru EÚ v European Innovation Scoreboard (EIS), čo je rebríček európskych krajín na základe ich výskumnej a inovačnej výkonnosti. Ide o kompozitný indikátor, ktorý sa skladá z 27 rôznych ukazovateľov. Vzhľadom na to ako je tvorený, už teraz môžeme povedať, že dosiahnuť tento cieľ sa v roku 2024 určite nepodarí a v roku 2030 s veľkou pravdepodobnosťou tiež nie. EIS pracuje s indikátormi z posledných dostupných rokov. Tak EIS z roku 2020 obsahoval 9 indikátorov za rok 2019, ale aj 5 za rok 2017 a 6 za rok 2016. EIS z rok 2024 tak bude obsahovať (ak sa nič nezmení) až 6 indikátorov za rok 2020 a 5 za rok 2021. Teda za roky, ktoré nebudú vôbec alebo len veľmi limitovane ovplyvnené MAÚS. V súvislosti s rokom 2030 môžeme predpokladať, že intenzívnejšie podporovať výskum a inovácie budú chcieť aj iné krajiny EÚ, čo bude priemer navyšovať. Zároveň si to bude vyžadovať nepoľaviť v úsilí ani po roku 2027, keď skončí súčasné programové obdobie a nevieme, ako budú štrukturálne fondy potom vyzerať.

Môj tip: Ani v jednom roku sa nepodarí cieľ splniť.

Druhým dôležitým cieľom je zvýšiť financovanie výskumu a inovácií, a to z aktuálnych 0,84% HDP (rok 2018) na 1,2% v roku 2024 a na priemer EÚ v roku 2013 (v súčasnosti je to 2,18 HDP). Rovnako by sa malo zvýšiť súkromné financovanie z 0,45% (podľa MF SR, Eurostat uvádza 0,41%) v roku 2018 na 0,6% HDP v roku 2024 a priemer EÚ v roku 2030 (1,45% v súčasnosti podľa MF SR, 1,29% podľa Eurostatu). 1,2% v roku 2024 je celkom realistický ciel. Veď v roku 2015 sme už boli na úrovni 1,16% HDP. Vhodnou kombináciou financií zo štrukturálnych fondov a z fondu obnovy, správnym nastavením implementácie by sme ho mohli dosiahnuť. De facto by išlo o navýšenie približne o 0,1% HDP ročne. Pri súkromných investíciách sa bavíme o navýšení o 0,15% HDP, čo je opäť dosiahnuteľné. Samozrejme je teraz ťažké povedať, v akej kondícií budú firmy po skončení aktuálnej krízy a do akej miery budú chcieť investovať do výskumu.

Oveľa zložitejšie to bude s dosiahnutím cieľov v roku 2030. Ak by sme považovali za referenčný rámec priemer EÚ z roku 2030, išlo by o navýšenie o 1,35% HD, pričom je možné predpokladať, že k navýšeniu príde až od roku 2021 (v ideálnom scenári). V takomto prípade by sme museli každoročne zvyšovať investície o 10% oproti predchádzajúcemu roku, a to tak verejné, ako aj súkromné. Takýto rast sa v poslednom období podaril len Rakúsku. Obdobne sme na tom s napĺňaním cieľa zvyšovania súkromných investícií. Na tie majú vlády navyše len nepriame nástroje. Zároveň musíme počítať aj s prepadom investícií po ukončení programového obdobia 2020-2027, tak ako sme to videli na Slovensku po roku 2015.

Môj tip: Ciele do roku 2024 sa podaria naplniť, ciele do roku 2030 nie.

Efektívnejšie riadenie vedy, výskumu a inovácií

Návrh smeruje k tomu, že vznikne jedna strešná inštitúcia (SK RISE), ktorá by mala zastrešiť existujúce agentúry, tak na Ministerstve školstva, ako aj hospodárstva a vo voľnejšej forme aj SZRB a EXIM banku. Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie sa zruší a vznikne Správna rada SK RISE, na ktorej čele má byť predseda vlády. Cieľom je zjednotiť riadenie, ktoré je teraz na viacerých ministerstvách a agentúrach. Mať jednu organizáciu, ktorá manažuje riadenie výskumu a inovácií môže byť prospešné. V EÚ je obvyklejšou formou rozdelenie medzi školstvo (výskum) a hospodárstvo (inovácie), prípadne existuje samostatné ministerstvo, ktoré pokrýva univerzity, výskum a inovácie. Tento návrh má však viacero otáznych častí a skôr sa zdá, že ostáva na pol ceste, čo môže byť nakoniec horšie riešenie ako súčasný stav. Tak ako ho chápem, by vznikla nová úroveň medzi agentúrami a ministerstvami. Nie je teda jasné, akú úlohu by v novom systéme hrali ministerstvá školstva, hospodárstva, prípadne MIRRI. Budú mať naďalej na starosti tvorbu politík, alebo to bude už SK RISE? Lepšie by bolo napr. ak by sa existujúce agentúry postupne spojili do jednej veľkej, ktorá podporuje všetko od základného výskumu až po inovácie. S tým, že (pokiaľ je to možné) by sa využívali jednotné pravidlá pre podávanie a implementáciu projektov. Na základe návrhu v MAÚSe by ďalej každá fungovala viac-menej po svojom, len by cez strešnú organizáciu lepšie koordinovali svoje priority.

Rovnako nie je jasné, aký vzťah by mal SK RISE k vláde SR, teda okrem premiéra ako predsedu správnej rady. Slovenská realita je taká, že o položky rozpočtu sa „bojuje“ medzi členmi vlády (SAV by vedela rozprávať o tom, koľko úsilia ju to stálo a stojí). Bez takéhoto zastúpenia by mohol byť rozpočet pre SK RISE posúvaný na druhú koľaj.

Možno by pri tejto reforme stálo za to rozmýšľať o vytvorení nového ministerstva, ktoré by zastrešilo vysoké školstvo, výskum a inovácie. Čím by sa zrušil rezortizmus, zlepšilo riadenie, uľahčila by sa práca výskumníkov a inovátorov a predovšetkým by sa zabránilo častému „sekaniu“ financií na výskum a inovácie.

Môj tip: SK RISE v takom formáte, ako je navrhovaný, nevznikne. Obe ministerstvá, ktoré majú na zodpovednosť výskum a inovácie majú pod palcom ministri za SaS, takže nie je možné predpokladať, že by si nechali len tak ľahko zobrať časť svojho portfólia. Proti jeho vzniku sa už vyjadril aj minister hospodárstva Richard Sulík. Rovnako má výhrady aj podpredsedníčka vlády Veronika Remišová, z ktorej ministerstva by na SK RISE mala byť presunutá koordinácia Regionálnej inovačnej stratégie (RIS3).

Transformácia SAV a iných rezortných výskumných ústavov

Cieľom tohto opatrenia je znovu začať, a tentokrát aj dokončiť, transformáciu SAV. Toto je opatrenie dobrým smerom a môže podstatne pomôcť rozvoju SAV. Dobrou správou je aj to, že by sa mali transformovať aj iné rezortné ústavy.

Môj tip: Transformácia SAV sa tentokrát podarí. S rezortnými ústavmi to môže byť trochu zložitejšie, keďže sa tomu budú brániť tak oni, ako aj ich ministerstvá. Pri tom je potrebné si uvedomiť, že transformácia má na ústavy aj finančný dopad. Napríklad ak sú príspevkové alebo rozpočtové organizácie, tak pri projektoch zo štrukturálnych fondov majú nulové spolufinancovanie, zatiaľ čo ako verejné výskumné inštitúcie mali už 5%.

Reforma financovania a nové nástroje podpory pre výskum a inovácie

Dobrým nápadom je zaviesť nové nástroje na financovanie, hoci tu treba zdôrazniť, že by stálo za to využívať aj tie „staré“, teda klasické grantové financovanie, ktoré je na Slovensku dlhodobo podfinancované. Pozitívna je snaha zaviesť financovanie Seal of Excellence (teda úspešných projektov v rámci Horizont Európa, ktoré však neboli financované zo strany EK), rovnako je pozitívna snaha podporiť prípravu ERC grantov a dofinancovanie tých projektov z Horizontu Európa, ktoré si to vyžadujú (Teaming for Excellence, MSCA Cofund). Pozitívna je tiež snaha zabezpečiť zdroje na rastové financovanie pre start-upy, ktoré na Slovensku chýba. Rovnako je cesta správnym smerom zaviesť veľké strategické granty. Asi najdôležitejší je záväzok každoročne v období 2021-2030 navyšovať financovanie zo štátneho rozpočtu o 0,05% HDP. Reforma tiež obsahuje záväzok podávanie projektov len v angličtine, čo je opäť krok správnymi smerom. Angličtina je už dlhodobo lingua franca  sveta vedy. Toto si ale bude vyžadovať zmenu legislatívy a aj v takom prípade by záujemcom nič nebránilo podať projekt v slovenčine, ako úradnom jazyku, čo je inak možné (aj keď nie odporúčané) aj v Horizonte 2020. Isté riziko vidíme v tom, že všetky reformy a vyhlásenia všetkých výziev, by sa mali uskutočniť v roku 2021, čo sa aj vzhľadom na to, že by mal vzniknúť SK RISE, veľmi pravdepodobne nepodarí. Z nášho pohľadu by sa mala reforma zamerať tiež na to, aby podpora výskumu a inovácií bola viac user friendly (jednotné formuláre, procesy, prístupné body, registrácie, pravidlá implementácie…). Nástroje a financovanie by malo vytvárať predovšetkým stabilné výskumné a inovačné prostredie. Jedine to umožní aj slovenským vedcom a firmám dlhodobé plánovanie výskumných aktivít, rozvoj ľudských zdrojov, ale aj nákup a udržateľnosť výskumnej infraštruktúry. V opačnom prípade môžeme pozorovať únik mozgov do krajín s lepším prístupom ku grantom a s lepšou garanciou kariérneho rozvoja.

Môj tip: Väčšinu schém a výziev naplánovaných na rok 2021 sa nepodarí spustiť. Výdavky na VaV sa do roku 2022 podarí navýšiť na 1% HDP. Skrátiť hodnotenie výziev zo 6 na 3 mesiace sa môže podariť.

Stratégia lákania mozgov

Pozitívnou správou je, že sa ideme zaoberať procesom prilákania talentov a vedcov na Slovensko. Mal by sa vytvoriť samostatný program, v rámci ktorého by sem vedci prichádzali a mal by sa tiež zjednodušiť celý proces ich príchodu (povolenia a administratíva). Cieľom je nie len prilákať, ale aj udržať ľudí zo zahraničia na Slovensku, pričom by sa mali „výskumné centrá a univerzity naplniť špičkovými vedcami zo zahraničia“. Väčšia internacionalizácia výskumného a inovačného prostredia je, bezpochyby, to čo nám chýba. Nemala by však byť len jednosmerná. Takto to vyzerá, že ľudia pôsobiaci na Slovensku sú neschopní a zachráni nás „dovoz“ mozgov zo zahraničia. Faktom však je, že na Slovensku neexistuje ani riadená mobilita výskumníkov do zahraničia, ale ani mobilita medzi sektormi (akadémie-priemysel). Inštitúcie sú na tom často tak finančne zle, že aj účasť na vedeckej konferencii býva problém. Zároveň nie je možné predpokladať, že by sa nám podarilo na Slovensko dostať svetovú vedeckú špičku, predovšetkým v prípade ak nebudeme mať fungujúci ekosystém. MAÚS hovorí dokonca o podpore 1 000 vysokokvalifikovaných zamestnancoch do roku 2024.

Zlepšenie prístupu k dátovej a k medzinárodnej výskumnej infraštruktúre

Toto je viacero dobrých zámerov. Predovšetkým podporovať open access, zabezpečiť prístup k vedeckým databázam, urobiť audit členstiev v ESFRI a medzinárodných organizáciách.

Posilnenie zdrojov na výskum a inovácie

SR by malo zainvestovať do výskumu a inovácií medzi rokmi 2021-2026 dodatočných 2,5 mld. €. Toto je opäť pozitívna správa, ak sa ju podarí naplniť. Jedna dôležitá vec, ktorú by sme mali ešte riešiť je financovanie výskumu a inovácií v Bratislavskom kraji, v ktorom je možné len v obmedzenej miere využívať financie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Reformný program obsahuje viaceré opatrenia, ktoré môžu posunúť výskum a inovácie bližšie k priemeru EÚ. Napriek tomu, že sa domnievam, že ciele sú nastavené príliš optimisticky. Je však dôležité využiť príležitosť, ktorá sa nám tentokrát naskytuje a zatlačiť, aby tentokrát neostalo len pri deklarovaných sľuboch o zvyšovaní investícií do výskumu a inovácií.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

Tento projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.