Buďme normálni

Pandémia sa bohužiaľ rozbieha u nás neustále rýchlejším tempom, ale to, čo sa odohráva v susednom Česku smrdí jedným veľkým prúserom a pripravte sa, bohužiaľ, na zlé správy, ktoré sa čoskoro premietnu na obrazovkách vo večerných správach. (Len za včerajší deň bolo vyše 31% testov zo všetkých testovaných v ČR pozitívnych. Tzn. že kapacita testovania je asi desaťkrát menšia, ako by reálne mala byť. Na Slovensku to je okolo 10%. Zatiaľ.)

Niežeby bola situácia na Slovensku oveľa lepšia, ale dobrá správa je, že pravdepodobne máme ešte niekoľko dní náskok pred Českom, aby sme sa nedostali tak ďaleko za hranu našich možností, ako sa to čoskoro stane tam. Zlé správy sú ale aj u nás. Objektívne máme horšie nemocnice a tým aj menej dostupnú zdravotnú starostlivosť a tiež do veľkej miery závisí hlavne od nás samých, ako náskok zopár dní k dobru využijeme v náš prospech. Z posledných skúseností sa obávam, že nijako.

Preto celkom nechápem, ako je vôbec možná debata o takých veciach, či pandémia existuje alebo či je jej vážnosť zanedbateľná. Lebo nie je. Tí pacienti fakt nezomierajú „s covidom“. Keby nebola pandémia a teda keby nedošlo k ich nakazeniu, drvivá väčšina z nich by teraz žila. To znamená, že zomreli na dôsledky koronavírusu. Či je koronavírus priamo dôvodom ich prvotnej hospitalizácie alebo sa nakazili až vtedy, keď bol ich zlý stav zapríčinený primárnym ochorením je irelevantné, pretože infekcia u nich stav zhoršila natoľko, že mu podľahli. Bodka.

Naviac sú na Slovensku veľmi prísne kritériá v posudzovaní toho, kto zomrel na dôsledky nakazenia. Každý, kto sa do tejto kategórie dostane, nie je v nej náhodou.

Nezomierajú len starí a chorí, hoci ich je väčšina. Často môže ísť o ľudí 50+ alebo 60+, ktorí vedú relatívne normálny, zdravý život, možno s tým, že berú lieky „na tlak“. Nič prevratné a aj tak zomrú. Ľudia, ktorí mohli povedzme žiť ešte aspoň 10-20 rokov. Denne pritom v susednom Česku, kde sa to vymklo spod kontroly, zomrie za posledné dni 10-30 ľudí na následky ochorenia, čísla za včerajší deň (7.10.) sú na hodnote 41. Aj keby 80% z nich bolo polymorbídnych a mali kvôli podlomenému zdraviu zlé vyhliadky na ďalší život, tak veľká časť z nich ešte mala podstatnú časť života pred sebou. Keď by to bolo hoci len 20%, teda povedzme 8 ľudí z týchto 40 mohli každý z nich žiť ešte povedzme 15 rokov, to je dokopy 120 rokov, ktorí títo ľudia mohli prežiť. So svojou rodinou, v práci, s blízkymi. Možno len s liekmi „na tlak“. A to hovoríme o dennej(!) bilancii úmrtí.

Summa summarum správajte sa prosím normálne, pretože pokiaľ to nepríde od nás, príde to zhora, bude to bolieť ešte viac a pocítime to my všetci. Napríklad na tom, že keď skolabuje zdravotníctvo, tak starostlivosť nemusia dostať ani akútni pacienti. V skratke – môžete zomrieť na „slepák“, pretože jednoducho tu nebude nikto, kto by vás pooperoval a po operácii sa o vás adekvátne postaral. Toto nie je preháňanie a ak sa trendy nezmenia (a dúfam, že sa zmenia), tak k tomuto fakt môže dôjsť. Je to otázka týždňov. Všetci zdravotníci totiž pocítia veľmi veľký nápor najbližšie týždne a mali by sme sa snažiť nemocniciam vyhýbať oblúkom.

Vlastne, už sa to deje a má to aj svoju odozvu – prvé nemocnice na Slovensku obmedzujú plánovanú starostlivosť o pacientov a prví pacienti, ktorí čakali niekedy aj mesiace na operácie, zostávajú sedieť doma, aj s bolesťami, pretože systém je preťažený a nemá kapacitu postarať sa o všetkých. Pretože túto kapacitu používa na neodkladných pacientov.

Tak to prosím nezľahčujte.

P. S. neznamená to, že teraz kvôli tomu máme žiť v strachu, alebo nemáme mať žiaden sociálny kontakt. Ale stačí dodržiavať platné pravidlá a riziká sa znížia na minimum, hoci nikdy nebudú nulové. Vždy, keď to podceníme, bude to horšie, drahšie, bude viac nezamestnaných, chorých, väčšie napätie, sociálna nerovnosť, viac populizmu a strata času, energie a financií ktoré môžeme venovať zmysluplným veciam.