Denník N

Prečo by sme sa mali začať skutočne báť (nad knihou Súmrak demokracie)

 „Názov Applebaumovej knihy „Súmrak demokracie“ je varovný, ale presný, lebo odráža „krehkosť dneška“. Vďaka autorkinej výnimočnej schopnosti spojiť ľudské príbehy do jednej veľkej drámy, akou je osud demokracie, je však čitateľ odmenený vzrušujúcim čítaním a v závere aj nádejou.“ Martin M. Šimečka (14)

„Možno sme v bode zlomu. Moje deti a priatelia – vlastne my všetci, ktorí chceme naďalej žiť vo svete, kde môžeme bez obáv hovoriť, čo si myslíme, kde sa dá racionálne diskutovať, kde sú rešpektované znalosti a odbornosť, kde sa dajú ľahko prekračovať hranice – možno predstavuje jednu z mnohých dejinných slepých uličiek…  Je možné, že už dnes žijeme za súmraku demokracie, že sa naplnili obavy starovekých filozofov a amerických otcov zakladateľov a naša civilizácia už je na ceste do anarchie či tyranie…“ (174)


Keď som písal recenziu na knihu Cesta do neslobody z pera amerického historika Timothy Snydera, nevedel som o knihe Anne Applebaum Súmrak demokracie. Intuitívne som vtedy pomenoval svoju recenziu Súmrak demokracie (recenzia tu) nevediac, že sa s týmto názvom opäť stretnem. Krátko na to sa ku mne dostala kniha, ktorú vydal Denník N. Manželka ma varovala, aby som si dal pauzu od podobne „optimisticky“ znejúcich názvov. Poslúchol som, ale dlho mi to nevydržalo.

Ako vyštudovaný historik vďaka vynikajúcim učiteľom na Univerzite Komenského viem, že v dejinách (nielen) ľudstva je jedinou istotou zmena. Túto axiómu neradi akceptujeme v bežnom živote (rýchlo si to môžete overiť, keď vám niekto/niečo najbližšie zmení vaše plány), nie to v globálnom meradle. Esejisticky napísaná kniha Súmrak demokracie na analýze vývoja geopolitickej situácie v Poľsku, Maďarsku, Španielsku, Británii a v Amerike ukazuje, ako ideál demokracie nahlodávajú subverzívne živly ako znovuzrodený nacionalizmus (nikdy ani nespal), éra dezinformácií, hoaxov a epidémia, ktorá vyplavuje z ľudí asi to najhoršie, čo je nám za posledné roky predkladané na obrazovkách.

Applebaum na príklade vlastného okruhu priateľov, známych a kolegov objasňuje, ako sa mení ideologická, kultúrna a politická klíma Západnej civilizácie. Z množstva detailov a osobností sa dotknem len stručne niekoľkých aspektov, ktoré ma zaujali a považujem ich za prínosné predstaviť v tomto článku.

Bez vzdelancov by demokracia tak ľahko nepadla

Západná civilizácia od čias antických filozofov kladie veľký dôraz na význam vzdelania. Aj dnes rezonuje v mediálnom diskurze téza, že vzdelanie a veda sú garanciou a hrádzou pred klamstvom a regresívnym návratom do minulosti. Applebaum odvolávajúc sa na dejiny nás však varuje, že to boli práve vzdelaní členovia spoločnosti (inteligencia) a neraz práve vedci, ktorí podporovali vzostup autoritárstva a totalít. Demokracia nepadá bez podpory intelektuálov, vzdelancov a vedcov, ktorí autokrata či autokraciu legitimizujú. Aj v prípade nacistov prvými, kto pálili ideologicky nekorektné knihy boli študenti a univerzitní profesori.


„Kolaps konceptu Západu, prípadne toho, čomu sa niekedy hovorí ,,západný liberálny poriadok“, bude potrebovať mysliteľov, intelektuálov, novinárov, blogerov, spisovateľov a umelcov, ktorí podkopú súčasné hodnoty a ponúknu perspektívy nového systému. (31)


Lákadla minulosti, ktorá sa nestala

Národ vzniká v momente, keď vznikajú príbehy o ňom. Každý národ potrebuje nacionalistický narativ, ktorý existenciu národa – jeho veľkosť, charakter a hlavne právo na existenciu – legitimizuje. Tieto nacionálne príbehy poskytujú ľuďom identitu, minulosť a zmysel pre prítomnosť. Národné témy spolu s vlnami nacionalizmu zaplavili svet od Austrálie cez Európu a Ameriku. Minulosť sa stáva kľúčom k sebapochopeniu, vytvára „kultúrnu identitu“ a poskytuje miesto v globalizovanom svete. Stačí sa pozrieť na to, aké obľúbené sú zrazu dejiny Slovanov a čokoľvek, čo sa ich týka predstavuje to „pôvodné“, „tradičné“ a „správne“. Applebaum pracuje s termínom reštauračná nostalgia.  Ide o spomínanie na „slávnu“ minulosť, ktorá v skutočnosti nikdy neexistovala, skôr existuje len ako zlatý mýtus v hlave spomínajúceho. Minulosť v hlavách tzv. reštaurátorov sa mytologizuje, je zbavená negatív a slúži ako vzor pre problematizovanú prítomnosť. Siahnuť po minulosti znamená vrátiť sa do istoty, blaženosti a jednoty.


„Sú tvorcovia mýtov a architekti, stavitelia monumentov a zakladatelia nacionalistických politických projektov… Mnohí  z nich nedokážu vidieť vlastné fikcie o minulosti v pravdivom svetle… Nemajú záujem o komplikovanú minulosť, o svet, kde mali veľkí vodcovia tienisté stránky a slávne víťazstva mali smrteľné vedľajšie účinky. Neuznávajú, že minulosť mohla mať aj nevýhody. Chcú komixovú verziu dejín, ale najmä ju chcú prežívať – hneď teraz.“ (79)


Táto nostalgia za historickou fikciou ide ruka v ruke s konšpiráciami a hoaxmi. Tie nie sú doménou len neznalých a neinformovaných, ale ako ukazuje na mnohých príkladoch autorka, šíria ich a legitimizujú intelektuáli, vedci a politici. Konšpiračný diskurz naberá na sile v celej Európe a ani pomyselné bašty demokracie ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia tento nápor nezvládajú. Konšpirácie poskytujú rýchle odpovede v zložitom pluralitnom svete posadnutom intrigami, všadeprítomným plánom a nedôverou. Tento scenár z hľadiska histórie nie je ničím novým. Ľudia bežne mali vlastné názory aj „vlastné fakty“. Príkladov z dejín by sme našli nespočet. Horší je však scenár, ku ktorému tento konšpiračný trend vedie.


Zriecť sa faktov znamená zriecť sa slobody. Ak nič nie je pravda, potom nikto nemôže kritizovať moc, pretože niet základu, na ktorom sa dá robiť.“ historik Timothy Snyder, O Tyranii


Dejiny nekončia, ale budú bolieť

Demokraci môže existovať vždy len v úvodzovkách. Demokracia nie je stav, žiadne statické sociopolitické substantívum, ale sloveso, ktoré existuje do momentu, pokiaľ ho žijeme a veríme v neho. Akýkoľvek predmet viery stráca na svojej platnosti, pokiaľ v neho neverí väčšina. V našom prípade je predmetom viery demokracia. Tá začne kolabovať v okamihu, keď v ňu prestaneme veriť. Už antickí filozofi nás varovali pred úskaliami demokracie. Na Slovensku je demokracia prikrátko na to, aby sme videli, ako sa nám rozpadá pred očami. Je to zapríčinené tým, že sa u nás ani naplno nerozvinula vzhľadom na krátkosť jej trvania.

V záverečnej kapitole Applebaum realisticky predkladá dva scenáre blízkej budúcnosti. Buď nás prebiehajúca pandémia zomkne, uvedomíme si potrebu kooperácie a ubránime sa pred zvodmi autoritárstva a utopického nacionalizmu, alebo nás vrhne do vojnového chaosu, ktorý demokratické myšlienky, ideály a režimy rozdupe.


„Dejiny nás učia, že pandémie viedli k rozšíreniu štátnej moci: keď sa ľudia obávajú o život, podriadia sa opatreniam, ktoré považujú za spásonosné – či už právom, alebo nie -, aj keby ich to malo stáť slobodu.“ (173)


V tomto okamihu je potrebné poznamenať, že úvahy v tejto knihe potvrdzujú, žiaľ,  realistickosť druhého scenáru, ktorý nepotreboval ani epidémiu na to, aby sa už realizoval v praxi naprieč demokraciami po celom svete. V čase, keď je nanajvýš potrebná globálna spoluprácu v otázkach klimatických zmien, ktoré už teraz menia naše životy, sú demokracie po celom svete zmietané v dezinoformačných prúdoch, zasiahnuté renesanciou nacionalizmu sľubujúceho návrat k neexistujúcej vyfabulovanej minulosti. V 19. storočí mnohí verili v mýtus večného pokroku. Našli sa aj takí, ktorí  už vtedy varovali pred touto slepou vierou. Pred 1. svetovou vojnou by nik nepovedal, že hrôzy Verdunu a Somme by sa mohli stať, hoci už vtedy vychádzalo v Európe mnoho románov s vojenskou tematikou. Viera v pokrok, v demokratické hodnoty, nech nám poskytuje akúkoľvek stabilitu a uspokojenie, je stále len vierou jestvujúcou za predpokladu, že v ňu verí dostatok ľudí. Len čo prestaneme veriť, že demokracia je garanciou slobody, ľudských práv a ekonomickej stability – hoc aj ako ideál, ktorý sa snažíme napĺňať – demokratický narativ začne kolabovať a k slovu sa dostanú totalitné autoritárske ideológie. Zo štúdia histórie na UK som sa naučil, že civilizáčne pády nie sú dejinným východiskom, ale len jedným z historických etáp predznamenavajúcich opäť nový začiatok. Bolo to tak v minulosti a nemáme dôvody myslieť si, že dnešná prítomnosť nejako vybieha z tohto rámca. Možno potrebujeme opäť pád, pomyselný reštart na to, aby sa dejiny začali uberať iným smerom


Keď ide o vojnu, historická pamäť má sadistický krátky polčas rozpadu. Jej hrôzy a ich príčiny zmiznú do roviny folklóru v priebehu menej než jednej generácie.“ David Wallace-Wells: Neobývateľná Zem. Život po oteplení. Bratislava : Premedia, 2019, s. 117


Na záver uvádzam niekoľko myšlienok a citátov, ktoré ma pri čítaní zaujali. Verím, že Vás aj tie podnietia siahnuť po knihe:

„Ktorákoľvek spoločnosť sa pri vhodných okolnostiach môže obrátiť proti demokracií. Vskutku, ak sa máme riadiť dejinami, napokon sa to stane každej spoločnosti.“ (28)

„Autoritárstvo oslovuje ľudí, ktorí nevedia tolerovať zložitosť.“ (30)

„Emocionálna príťažlivosť konšpiračnej teórie spočíva v jej prostote. Vysvetľuje komplexný fenomén, poradí si s náhodou a nehodou, veriacemu ponúka uspokojujúci pocit špeciálneho, privilegovaného prístupu k pravde.“ (54)

„Jednota je anomália. Polarizácia je normálna. Skepsa týkajúca sa liberálnej dekorácie je tiež normálna. A príťažlivosť autoritárstva je večná.“ (64)

„Ľudí často lákajú autoritárske myšlienky, lebo ich unavuje zložitosť. Priečia sa im rozpory. Preferujú jednotu.“(106)

„Hluk hádok, neustály šum nesúhlasu môžu iritovať ľudí, ktorí by radšej žili v spoločnosti zviazanej jediným príbehom.“ (109)

„Ľudia mali odjakživa rôzne názory. Dnes majú rôzne fakty.“ (111)

Amerika prestáva vnímať „podstatný rozdiel medzi demokraciou a diktatúrou.“ (150)

„Ak chcete presvedčiť seba aj ostatných, musíte kričať. Ak chcete, aby sa im dalo uveriť, musime svoje city preháňať.“ (160)

„Politické režimy prichádzajú a odchádzajú, ale zlé návyky pretrvávajú.“ Ignazio Silone (175)

Knihu Súmrak demokracie si môžete zakúpiť tu

Bibliografický údaj: Anne Applebaum: Súmrak demokracie. Zvodné lákadlo autoritárstva. Bratislava : Denník N, 2020

Záverečná poznámka:

Ak Vás kniha alebo niektoré z citátov zaujali, resp. ak ste v článku našli chybu, kontaktujte ma :-)

Sledujte ďalšie tipy či postrehy zo sveta kníh na mojej facebookovej stránke Knižné univerzum, osobnej stránke či priamo na webovej stránke knizneuniverzum.sk

Zdroj obrázkov: pixabay

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)