Denník N

Zabudnite na Gorilu

ilustračné foto: TASR
ilustračné foto: TASR

Od začatia odposluchov vo Vargovom byte uplynulo desať rokov. Zamyslel som sa nad tým ako kauza Gorila prebiehala, čo robili politici a akú moc majú oligarchovia na Slovensku.

Zabudnite na Gorilu

 

Kauza Gorila od konca roku 2011 rezonuje spoločnosťou. Zverejnená bola v upravenej forme a to tak, aby čo najviac rozvírila vášne obyvateľstva tesne pred voľbami. Prvýkrát po páde komunizmu vznikla politická kauza, ktorá dokázala naplniť bratislavské námestia a ulice. Ľudia sa po prečítaní zaručene autentickej správy SIS, ktorá bola voľne dostupná na FB, nestačili čudovať čo sa to tu deje? Ako je možné, že politici takto okato kradnú a nikto s tým nič nerobí? Prečo polícia, politici, premiéri od roku 2006 nereagovali? Veď predsa bratislavský byt Zoltána Vargu bol odpočúvaný v rokoch 2005 až 2006 a nikto s tým v priebehu piatich rokov nič neurobil! Časom sa dokonca potvrdilo, že kauza ležala zabudnutá v šuflíkoch šéfredaktorov mienkotvorných médií a len z dôvodu strachu o prehratý súdny spor sa tejto kauze nikto nevenoval. Všetci zainteresovaní šéfredaktori jednohlasne tvrdili, že im právnici potvrdili, že v občianskoprávnom spore by boj s PENTOU prehrali, odškodné by ich finančne zruinovalo a boli by nútení vyhlásiť bankrot. Tomuto tvrdeniu ja stopercentne verím, pretože slovenské súdnictvo je poznačené harabinizáciou, korupciou a politickými tlakmi. Nezabúdajme, že poradcom pri vzniku PENTY bol sám Alojz Lorenz, ktorý, ako vieme, riadil všemocnú, zločineckú a boľševický teror šíriacu ŠTB. Jeho hlava dodnes nosí množstvo informácií, ktoré by pomohli nejednému podnikateľovi pri biznise. Ako som písal vo svojom prvom blogu Váhostav neváha, Váhostav neplatí, na Slovensku funguje Oligarchokracia a nie demokracia. Oligarchokracia nepotrebuje nezávislé média, nezávislé súdnictvo, nezávislú políciu, ale potrebuje figúrky schopné za pár omrviniek predať svoje politické ideály.

 

Sociológovia sa zhodli aj v tom, že už názov Gorila vzbudzoval v ľuďoch rešpekt. Aj preto kauza Gorila tak zarezonovala v slovenskej spoločnosti. Veď gorila je predsa najväčší druh primátov. Je blízkym príbuzným človeka a tiež najväčším a najsilnejším ľudoopom na svete. Voľne žijúci dospelý samec váži až trikrát toľko ako človek. Bol som od samca gorily na vzdialenosť asi dvoch metrov zavretý v klietke spolu s ošetrovateľom a z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že gorila je zviera, ktoré vo Vás vzbudzuje rešpekt. Podľa tvrdenia ošetrovateľa, ak gorilu neohrozujete, je to mierumilovný tvor, ale ak sa cíti v nebezpečí, zaútočí. Preto som presvedčený, že názov Gorila sedí v tejto kauze vo všetkých aspektoch.

 

Poďme ale ku faktom, ktoré sa nedajú v tejto kauze poprieť. V byte bývalého policajta Zoltána Vargu, ktorý potom pracoval pre finančnú skupinu Penta, sa stretávali predstavitelia slovenskej politiky s finančníkom Jaroslavom Haščákom. Dochádzalo tam aj ku stretnutiam bývalého policajta Zoltána Vargu s Jánom Reidom, ktorý v tom čase šéfoval Úradu pre boj s korupciou. Byt sa na rozhovory používal preto, lebo bol “preverený a nebudil pozornosť”. Pred každým dôležitým stretnutím prišli “odborníci na ploštice” byt skontrolovať, či sa tam niečo, čo by mohlo reprodukovať utajené rozhovory, nenachádza. Počas rokov 2005 až 2006 sa v ňom pri žiadnej prehliadke nenašla ani jedna jediná ploštica. Všetko nasvedčovalo tomu, že plán s nenápadným bytom je vynikajúci nápad. Ale ako to už býva, všetko geniálne raz skončí na banalite. Náhoda je blbec a ako sa vraví “šťastie praje pripraveným” v tomto prípade platí do poslednej bodky. Susedom Zoltána Vargu bol analytik SIS, ktorý si všimol, že do Vargovho bytu akosi pričasto chodí minister hospodárstva Malchárek, Jaroslav Haščák, Anna Bubeníková a iní, politikom z SDKU a Mostu-Híd blízki podnikatelia a poradcovia. Vargov byt sa tak pre vedenie SIS zrazu stal mysterióznym bytom. Videli ľudí prichádzať a odchádzať, no nepoznali ani dôvody návštev a ani obsah rozhovorov. Zvedavosť u vedenia SIS rástla každým dňom a preto pristúpili na návrh aby sa byt začal odpočúvať. Lenže podľa § 1 Úvodného ustanovenia zákona o SIS sa v bode 4 píše : Práva a slobody občanov možno prostriedkami informačnej služby obmedziť len v rozsahu a spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Museli teda konať podľa litery zákona. Ale čo mali dať do žiadosti pre sudcu? Mali napísať pravdu, že sú zvedaví? Že možno niečo tušia, ale bez odposluchov nemajú v rukách nič? Povedzme si pravdu! Ak by do žiadosti na odposluchy napísali meno ministra hospodárstva Jirka Malchárka a ako dôvod odposluchov by uviedli jeho návštevy bytu, sudca by im to okamžite zamietol a celá možnosť nazretia tajných zo SIS do zákulisia oligarchu by zanikla. Preto im v hlavách skrsol nápad hodný lacných treťotriednych kriminálok, kde neohrozený vyšetrovateľ od rána do večera porušuje zákon a to len preto, aby dostal do lochu lotrov, čo sa dennodenne spravodlivosti smejú do očí. Lenže zabudli na to, že spravodlivosť je slepá. Spravodlivosť neexistuje, lebo Justitia má oči previazané šatkou. Je síce pravdou, že Justitia so šatkou na očiach má garantovať nestrannosť, no na Slovensku skôr garantuje nevidomosť. A tak do žiadosti pre sudcu napísali ako dôvod Vargovu ekonomickú kriminálnu činnosť. Sudca žiadosti vyhovel a odposluchy povolil. Konečne mohli načúvať, čo sa vo Vargovom tlakovom hrnci varí, bez toho, že by vypustili paru. Ako vieme, odposluchy fungovali a v SIS sa nestačili čudovať aká korupcia, oligarchokracia a kamarátstvo tu funguje. Po určitom čase ale boli ľudia z Vargovho bytu upozornení, že byt sa odpočúva a preto sa prestal využívať. Kto tú informáciu zo SIS pre politikov vyniesol, dodnes nie je jasné. Pritom vyzradenie informácie o krokoch SIS je trestným činom. Znamená to teda, že ak zamestnanec SIS upozorní politika alebo oligarchu na to, že sa stal bodom záujmu tajných, tak je to OK. Ale ak treba odtajniť informácie vďaka ktorým by sa verejnosť dozvedela, ako to bolo v skutočnosti vo Vargovom byte, tak vtedy by sa porušil zákon?

 

Problém celej kauzy je teraz na druhej strane. A to v tom, že celý spis Gorila bol protiprávne vynesený z SIS. Takzvaná pouličná šepkanda tvrdí, že ju vyniesol frustrovaný analytik, z ktorého bytu sa odposluchy vykonávali. Dovoľte mi, aby som sa zasmial. Pretože podľa zákona on musel nahrávky odniesť, tie sa potom prepisujú, na prepise nesmie byť uvedené meno ľudí, ktorí sa tam rozprávajú a až potom to dostáva na stôl analytické oddelenie. Má sa tak zaručiť nestrannosť. Za ďalšie, analytik v SIS je tak monitorovaný, že nemá šancu si stiahnuť tak rozsiahly spis akým Gorila je. Len pre informáciu, pri vstupe do budovy SIS zamestnanci odovzdávajú všetko, čo by mohlo byť využité na stiahnutie dát, majú jediný počítač, ktorý je prepojený s vonkajším svetom a ten je permanentne pod kontrolou kamery. Ale poďme naspäť ku Gorile. Podľa mojich informácií spis Gorila vyniesol zamestnanec z topmanažmentu, ak to nazvem civilným slovníkom. Spis sa sťahoval približne mesiac a bol to jediný originál, ktorý opustil brány SIS. Všetko ostatné, vrátane toho čo bolo zavesené na web, je podvrh. Politikom sa časom podarilo zistiť kto spis Gorila vyniesol. Akonáhle bola táto informácia potvrdená, okamžite bola voči tomuto exzamestnancovi SIS spustená spravodajská hra. Ako vyzerala? Tak typicky slovensky, bez použitia rozumu, sila predsa vyrieši všetko. Pri tajnej policajnej akcii mu kukláči zaklopali baranidlom na dvere. Potom už len objednávatelia čakali či dôjde ku dohode. Ku dohode podľa mojich informácií nakoniec počas 24 hodín došlo a spis Gorila sa z dohľadu verejnosti stratil naveky. Toto priamo dokazuje, že kauzu Gorila nemal záujem vyšetriť žiadny politik a tobôž nie vtedajší minister vnútra Lipšic, kedže oficiálnym šéfom vyšetrovateľov kauzy Gorila sa stal policajt menom Marek Gajdoš s trojročnou praxou. Nech sa na mňa nikto nehnevá, ale policajt, nech je akokoľvek talentovaný, po troch rokoch praxe nemá šancu rozlúštiť a vyšetriť tak zložitý prípad, akým kauza Gorila je. Preto si môžem dovoliť tvrdiť, že nasadením “odborníkov” v prípade Gorila sa dosiahlo jedine to, že to, čo sa ešte mohlo využiť, sa domrvilo a o ostatné sa postaral čas.

 

Budem teraz veľmi otvorený a moja nasrdenosť bude z textu citeľná. Kauza Gorila len potvrdila, že nás oligarchovia obrali o miliardy, že nás spolu s politikmi považujú za lúzu, s ktorou nemienia ani len diskutovať. Že ak by politici mali záujem kauzu Gorila vyšetriť, museli by konať ešte v čase, keď sa vo Vargovom byte stretnutia konali. Vtedy mali odposluchy prevziať policajti, mali obviniť konkrétnych ľudí, sudca ich mal všetkých poslať do vyšetrovacej väzby tak ako to urobili v Čechách v prípade kauzy Ráth a do dvoch rokov mali súdy Slovenskej republiky rozhodnúť o vine a treste! A aká je realita? Nič sa nevyšetrilo, bolo vykonaných 650 výsluchov. Výsledok sa zatiaľ dá len predpokladať, no aj bez toho, že dokážem predpovedať budúcnosť, Vám môžem už dopredu potvrdiť, že kauza pôjde do stratena. Pretože mimo Pavla Ruska, ktorý s celou kauzou nemal nič spoločné (obvinenie okamžite zrušil dozorujúci prokurátor) a bol podhodený verejnosti a médiám ako kosť na obhrýzanie, sa nič nestalo. Po troch rokoch vyšetrovania nebolo vznesené žiadne obvinenie! Súčasný stav je totižto taký, že právnici oligarchov sa pohrajú s akýmkoľvek obvinením a do týždňa ho zmetú zo stola! Nie preto, že by si kúpili sudcu, ale preto, že celý odposluch bol vykonaný na základe porušenia ústavného zákona. Ústavný súd už totižto rozhodol, že nasadením nezákonného odposluchu bolo porušené ústavné právo občana Zoltána Vargu na jeho súkromie. Toto rozhodnutie predsa musia poznať všetci zainteresovaní, či sú to policajti, účastníci rozhovorov v byte alebo politici, ktorí o kauze Gorila hovoria. Je preto zo strany politikov ako Lipšic, Matovič a Hlina veľmi demagogické dnes tvrdiť, že účastníci kauzy Gorila patria za mreže! Nie, nepatria tam, pretože Vy politici ste zástupcami ľudu, slovače v NRSR a kreovali ste zákony tak, aby vyhovovali oligarchom a ich biznis mašinérii. Bol by som politikom veľmi vďačný, keby si tento holý fakt priznali a doporučili nám, občanom a voličom “Zabudnite na Gorilu, priatelia”. Áno, v byte sa konalo nečestne, spoločný majetok si podelilo pár vyvolených oligarchov, no podľa rozhodnutia Ústavného súdu zákon porušený nebol! Lebo Vy, politici ste si pravidlá hry nastavili tak, že deliť si hospodárstvo môže len pár vyvolených a zvyšok sa môže tak maximálne prizerať. My voliči Vás zaujímame iba raz za štyri roky a tá doba sa blíži. Preto pre nás pripravujete nové témy, ktorými nás zahltíte počas najbližšieho pol roka a potom, potom Vám už, vážení občania, znova dáme pokoj. Potrebujeme si predsa počas nasledujúcich štyroch rokov v kľude užiť moc a svoje peniaze.

 

A na záver mi dovoľte jednoduchú myšlienku. Občania by si mali uvedomiť, že od začiatku odposluchov v kauze Gorila ubehlo 10 rokov. Politici tohto štátu nemali záujem kauzu Gorila vyšetriť, potrebovali ju odstaviť na druhú koľaj a to sa im aj podarilo. Tak ako sa nevyšetrili kauzy Mečiarových vlád, tak ako sa nevyšetrila vražda Remiáša a tak ako nebola transparentná žiadna privatizácia a žiadny tender, tak to tu aj vyzerá. Nie, na vine nie sú iba politici, ale aj my voliči, lebo politici a oligiarchovia sa vezú na vlne našej nevšímavosti a zbabelosti. Majú vypracované teórie hier s jasnými premennými, majú dáta o hráčoch a dáta o divákoch. Pokiaľ sa im občan nepostaví a nepovie, že pravidlá hry sa musia zmeniť, tak nebudú mať dôvod tieto pravidlá meniť. A tak, ak nezmeníme myslenie a pravidlá hry my, ak nevytvoríme tlak na politikov a policajtov my, budeme aj naďalej čítať v zahraničných správach o tom ako bojujú iné vlády s korupciou v Rumunsku, ako v Bulharsku vyfasoval bývalý šéf Bulharskej tajnej služby desať rokov natvrdo a ako Rátha v Čechách polícia poráthala. Je preto viac ako nutné sa začat aktivizovať, nahlasovať podozrenia z korupcie, všímať si koľko politikov neskutočne zbohatlo a upozorňovať na to. Sledovať predražené tendere a písať o tom. Žiadať, aby aj bývalí politici museli preukázať pôvod majetku. Len tak postavíme politikov do pozoru a zmeníme ich myslenie. Len tak u nás konečne dotiahneme jednu kauzu do úspešného konca. Pretože vlka nezaujíma, čo si ovce o ňom myslia! Vlka zaujíma iba to aby sa nažral a nie to, či ovca ostane celá.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Peter Nôta

Podnikateľ, kameraman na volnej nohe, publicista, dokumentarista. Získal som medzinárodnú cenu na Ukrajine za dokument o Spolužití v Krásnej Hôrke. Pracoval som pre ČT, TV NOVA, STV, MARKIZA. Publikoval v Domino Fórum, Vasarnap, HN. Vytvoril som portál sociálnej internetovej televízie Chilli.today Zatiaľ je vo forme Start Up projektu. vysielať chcem začať na jeseň. Momentálne hľadám strategického investora.