Zóna: „Len pre Covid 19 pozitív“
Áno, ako píšem titulok, znie mi to ako sci – fi…
Teda mne je ľúto, že priaznivci demokracie, právneho štátu či republiky ako takej, sa nezastali občana SR, keď na neho cez média, teda verejne útočil premiér SR.
Tiež akoby nebol dôvod ozvať sa už nikomu z hnutia za slušné Slovensko. Možno je už slušné, kto vie. Ale to len na okraj. Učíme sa…
Že diskusia o dôležitých veciach, ako to je, a čo môžeme robiť, viazne…
Úplne stručne, keďže nejakú odozvu na nápady typu vytvárať malé funkčné komunity, získavať financie na šport a kultúru cez reklamu na základe počtu videné na sociálnych youtube, napr. zápas prvej ligy vo futbale, či sledovanie najlepšieho výkonu v daný deň pri spievani opernej árie, operety či diskotéky DJ, MC…či usporiadanie národnej lotérie na podporu kultúry…
Nič.
Len počúvame – asi v súlade s lekárskou praxou, kde sa medici učia, že základ liečby je upokojiť pacienta, dodanie sily, energie optimizmu, viery, že proces liečby je možný a zdravie sa vráti…- že zdravotníctvo je pred kolapsom. Asi to robil i Napoleon, keď chcel vyhrať nejakú bitku, že povedal vojakom: „Vážení, my sme si to pokašľali, nemáme dosť nábojov, zásobovanie, felčiari a markytánky stoja za ….máte poslednú šancu bežať z plných síl a útočiť s krikom…lebo ak budete zbabelí, bez morálky, sám prídem na bojisko a dostanete za uši… Alebo radšej stojte tu, za kríkom…lebo ja vlastne ani neviem….počkajte, spýtam sa…“
To by asi nefungovalo …
Tiež si neodpustím poznámku, že niekedy niekto hneď vedel, keď padli dvojičky, že svet sa zmenil, že nič už nebude nikdy také, ako bolo predtým pádom…
No ja si myslím, že naozaj svet sa stále mení a nič už nebude také, ako bolo predtým.
Teda, stále si myslím, že cesta je vo vytváraní funkčných komunít, podpora lídrov. Výchova lídrov.
Prirodzených lídrov, podpora schopných, spoľahnutie sa na zákony, právo a poriadok.
A ako som bol odniesť do nového komunitného censta – centra kultúry, ktoré máme od 1.10.2020 (aj keď stále nemáme všetky kľúče na komfortné užívanie, sme radi. Nebude to ľahké, ale je to i príležitosť.
Teda, dal som tam dnes dva stojany na obrazy, dal tam obrazy, upratal, vnímal i možnosti prípadne sa tam hrať, keby prišlo malé dieťa, núdza, matka nemá kam dať dieťa na pár hodín…
A tu je ten nápad, riešenie problému, že to potom čo, keby náhodou? Budem musieť dokladovať testy, že som negatívny /PCR a podobne/. Aj keď ten výsledok možno nič presne neznamená? Aj keď platil včera a dnes už nie?
No a riešenie vidím v tom (na zváženie našej vláde, krízovému štábu…) ich oko bdie od rána od šiestej…: Čo tak rozdelit ľudí na tých, ktorí sú ochotní ísť do rizika nákazy, ktorí sa budú pohybovať len v prostredí nakazených, či tých, ktorí na „reverz“, opustili bezpečné prostredie ochranu štátu? Alebo tí, kotí sú už nakazení, či prekonali chorobu covid19. Nech si prípadne teda chodia v rámci komunity vo vyhradenej zóne, nech si žijú v pohode, kým to ide, nech platia dane, DPH 19% za služby, fitká, kaviarne, sauny…
Jasné, je to len myšlienkový experiment, ale možno vedci by sa toho vedeli chytiť, skúsiť pri dobrovoľníkoch, ako sa šíri nákaza, karanténa a podobne…
Naozaj neviem ,ak osa dá zastaviť život. Jeden vedec, filozof nedávno povedal na prednáške, že slovo žitie a umieranie má podobný význam, teda od narodenia vlastne žijeme a vlastne i umierame…a to dovtedy, kým neumrieme. Tak to je. Otázka je, pre inteligentných, ako zabezpečiť to, aby ten život bol čo najkvalitnejší. Bez paniky a úzkosti, bez stresu a sledovania telky…
