Denník N

M. Szczygieł: Gottland & Urob si raj (Čitateľský denník 46 — 47/2020)

„V júli 2006 otvorili v Jevanoch pri Prahe jeho múzeum. Nad vstupom svieti neónový nápis Gottland. Žiaden žijúci umelec — aspoň v Česku — nikdy nemal vlastné múzeum s platenými sprievodcami v troch jazykoch. Karel Gott je sacrum desakralizovanej skutočnosti.

Svet bez Boha nie je možný, a tak túto úlohu v Česku — krajine s jedným z najväčších podielov ateistov na svete — plní sedemdesiatročná hviezda.
Úlohu
mein Gott (…)

Aj vo všedný deň vidieť na parkovisku autobusy z celej republiky. Na schodoch sa tlačia starší návštevníci. Sú nervózni, pretože vstup je iba pre dvadsaťčlenné skupiny každých dvadsať minút. Väčšina turistov je po šesťdesiatke. Navzájom sa podopierajú, len málokto odíde bokom, aby si sadol na terasu kaviarne. Kým čakajú, nervózne sa hrajú s lístkami v zrobených rukách. Mám pocit, akoby chceli okamžite vojsť priamo dovnútra. Akoby sa hneď teraz chceli ubezpečiť, že ich život bol v poriadku.

Milovali Gotta a spolu s ním prežili komunizmus. Ak on ‚musel držať krok s tým, čo bolo jediné správne,‘ čo už len my?

Navštíviť Gottland je ako získať imprimatur, že minulosť je o.k.“

Mariusza Szczygieła som objavil tak, ako mnoho iných autorov — úplnou náhodou. Výpredaj, jednoduchá obálka od Shootyho, téma Česko (a tým pádom tak trocha aj my). Poľský reportér, ktorý sa zamiloval do našich susedov, tak ho mnohí popisujú. Potvrdzujem.

Gottlande sa pozerá do českej minulosti, predrevolučných a medzivojnových čias. Tomáš Baťa, Lída Baarová, Marta Kubišová a, samozrejme, Karel Gott — aké boli ich príbehy, ako ich ovplyvnili dejiny a ako oni sami zmenili krajinu? Ale nie sú tu len známe mená, Szczygieła zaujíma aj sochár, ktorý dostal za úlohu navrhnúť najväčší Stalinov pomník na svete (naozaj ho v Prahe postavili — a o pár rokov neskôr aj v tichosti demontovali), spisovateľ, ktorý sa o svojom odpočúvaní dozvedel priamo z televíznej relácie, alebo intelektuáli a kňazi vyhnaní do kotolní a fabrík.

Silné je autorove zistenie, ako sa komunizmus podpísal na myslení, a tým pádom aj vyjadrovaní ľudí: „O tom sa NEVEDELO, o tamtom sa NEHOVORILO, také sa NEROBILO.“ Odosobnený pohľad na verejný život, jazyk, ktorý formou a výberom slov zbavuje svojho majiteľa zodpovednosti za okolie a utrpenie iných. Je vám to povedomé? Kruté, ale pravdivé poľské zrkadlo.

Urob si raj Szczygieł naopak zameriava najmä na posledné desaťročie. Jeho novinárske nasadenie sa prejavuje, okrem iného, aj usilovnou snahou dostať sa do bytu Egona Bondyho, Jána Saudka či vzdialenej príbuznej Franza Kafku. Nie vždy to šlo hladko, ale takmer vždy to stálo za to — krátke kapitoly pripomínajúce novinové články sa čítajú rýchlo a chcete hneď skočiť na ďalší. A ďalší.

A ako to je s tým slávnym českým ateizmom? Celú jednu kapitolu napríklad venuje návšteve pápeža Benedikta XVI. v Prahe — pozoruje správanie Čechov, výklady kníhkupectiev, titulky novín. Vyhľadáva skrytých i verejných kresťanov a pýta sa na ich pocity a názory. A všetko starostlivo zaznamenáva a porovnáva.

Veľmi ma teší, že si reportážna literatúra nachádza miesto aj na Slovensku — a tak zakladám tieto knižočky do svojej poličky a teším sa na nové. Veď som práve zistil, že Mariuszovi u nás čerstvo vyšla ďalšia.

M. Szczygieł: Gottland
Premedia, 2012
232 strán
*
90 %

M. Szczygieł: Urob si raj
Absynt, 2019
224
strán
*
90 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.