Denník N

Situácia s koronavírusom naozaj nie je čierno-biela. Otvorený list premiérovi Matovičovi.

Na začiatok sa chcem hneď ospravedlniť za to, že budem opäť vládu aj v tomto blogu kritizovať. O to viac, že je to v situácii, kedy s ňou de fakto chcem nadviazať dialóg. Kritika ale nie je samoúčelná, pretože prispieva k pochopeniu problému, a s tým priamo súvisí aj jeho riešenie.

Keďže reálne rozhodovanie o opatreniach v štáte dnes prebieha prakticky neverejne (na Pandemickej komisii a Ústrednom krízovom štábe a neskôr je prakticky iba formálne schvaľované) a sú nám ako občanom sprostredkúvané iba útržky, nenárokuje si dole uvedené byť objektívnym posúdením situácie, pretože údaje nie sú voľne dostupné, ale má byť skôr vyjadrením iného názoru na analýzu problému, než je komunikované z oficiálnych miest.
Pretože pravda býva väčšinou uprostred.
A minister hospodárstva nemá vzdelanie na protiargumentáciu vedcom a epidemiológom. A teda toto by malo byť zároveň doplnenie jeho posledného netaktického tresnutia dverami.

Mal by nás trápiť exponenciálny rast pozitívne testovaných a sú potrebné ďalšie heroické obmedzenia či nebodaj lockdown? Áno mal a nie, nebol.

Zďaleka stačí, keď vládni predstavitelia svojím prístupom a konaním budú konsistentní a nebudú koronavírusovú pandémia raz ignorovať a raz preháňať.
Potom sa nebude musieť bežný človek s maskou cítiť na verejnosti trápne a byť za blbca, ako to medzičasom na Slovensku bolo.
Svadby na Orave boli okrem kultúrnych dôvodov preto v takých počtoch a s toľkými pozvanými, lebo sa o to premiér Matovič osobne zasadil a svojím príkladom nabádal k nenoseniu rúška na nich. Na jeho obranu: Bol to ale na druhej strane iba vrchol ľadovca a akýsi lakmusový papierik nálady v celej spoločnosti. Všeobecne sa myslelo, že sa už nič nedeje…
Už minimálne dva týždne sa ale o tom verejne vie a ľudia už sami pochopili, že to bola v čase pandémie blbosť a aj oni, tak ako premiér, už zmenili svoje správanie.
To samé o sebe dosť zastabilizuje situáciu.
Z logických dôvodov to ale na krivkách, žiaľ, ešte nie je vidieť.
Takže vrchol ešte naozaj máme pred sebou.

Ale chce to teraz nepodľahnúť prehnanému akcionizmu.
To je aj dôvod toho, prečo neverím odborníkom na čele s takými menami ako hygienik Mikas a napríklad prof. Krčméry. Dlhodobo robia chyby. A ani teraz nevarovali vládu, že sa blíži dekompenzácia systému. Predsa len, čakal by som, že oni sa ozvú skôr, ako je každému laikovi jasné, že je zle.
Ale buďme konkrétni:
Na tých všetkých prezentovaných krivkách nikde nie je vidieť, že (spravidla nebojácny mladý) nakazený človek po nakazení zistí, že spravil chybu, (a ak sa dá ) nejde nakaziť aj svojich rodičov a starých rodičov a varuje svoje kontakty. Ak sa teda nepodarí zastaviť šírenie na rizikové skupiny jemu, podarí sa to väčšinou aspoň niektorým jeho kontaktom.
Samozrejme na začiatku chvíľu trvá, než je prvý človek otestovaný, ale dynamika má v sebe týmto systémom zakomponované automatické oploštenie krivky. Bez toho aby sa pohlo prstom. To je dobrá správa. Ak tomu ešte chceme pomôcť, mala by (v hoteloch? ubytovniach?) existovať možnosť oficiálnej karantény, aby sa ochorenie nešírilo v rodinách.
Proti tomu, aby to tak fungovalo, hovoria niekedy hanba človeka, že spravil chybu. Napríklad tým, že sa zachoval nezodpovedne a svoje kontakty potom aktívne sám nevaruje.
Iná vec je, že hlavne na dedinách a malých mestách sa ľudia boja nálepkovania a teda ani svojim susedom automaticky neoznamujú, že boli pozitívne testovaní a odstrašujúca skúsenosť potom nie je taká veľká, ako by mohla a mala byť. Preto by bolo dobré odtabuizovať hore uvedené a otvoriť túto tému na verejnosti.
Navyše by sa verejnosti mohli sprístupniť počty pacientov, ktorí zomreli s podozrením na COVID 19, aj keď to ešte nie je oficiálne potvrdené pitvou. Je síce z vedeckého hľadiska super, že sa na Slovensku pitvá ako o dušu, výstražná informácia o vážnosti situácie ide verejnosti a politikom ale s lveľkou atenciou a aj táto skutočnosť mohla prispieť k bagatelizovaniu problému. Neprospieva veci, keď sa dozvieme až po troch týždňoch, na čo človek zomrel.

Slovensko sa de fakto vyhlo prvej vlne a chýbala nám osobná skúsenosť. Tak teraz ju dostal na rozdiel od jari nielen zdravotný personál, ale aj bežní ľuďia.

Na jar to bolo iba také tréningové cvičenie, ako nosiť masku a vírus sa v populácii na Slovensku prakticky nešíril.
Ľudia teda nemohli reálne vo veľkej miere získať pozitívnu skúsenosť v zabránení infekcie nosením masky. Dnes ju už reálne získavajú a ten, kto sa maskou chránil, neochorel. Naopak ten, kto nosenie masky ignoroval, na to často nakazením doplatil. Príklady sú mediálne známe a samozrejme budú existovať aj výnimky z tohto pravidla.
Oplatiť sa nosiť masku sa reálne na Slovensku vo veľkej miere oplatilo až v auguste a septembri, kedy sa vírus šíril v populácii už nekontrolovane. Aj keď hygienici tvrdili často opak a hovorili, že sa to ešte zvláda.
Je zlyhaním exekutívy a jej expertov, že si to všimla až teraz. Niežeby predtým nosenie masky bol nezmysel (v Nemecku sa na úradoch, obchodoch a všeobecne v interiéroch masky nosili aj v lete), ale jeho efektivita bola v prvej vlne podkopaná dlhodobo neudržateľnými opatreniami typu lockdown a teda zbraňami ťažkého kalibru. Potom bola maska naozaj dosť neefektívna a ľudia ju nenosili z presvedčenia. A mali de fakto v tomto kontexte pravdu.

V lete sa navyše ignorovala kritika od kolegov Visolajského, Čekana a napr. aj doktor Kulkovský si išiel v lete ruky upísať na jeho blogu. O tom, čo sa malo urobiť v lete a kde sú nedostatky, už odborná verejnosť zjavne mimo exekutívy (včetne prezidentky) vedela a aj vrabce o tom čvirikali. Márne.

Aby som ale iba neobviňoval neschopnosť našej vlády, mala to objektívne ťažké.
Aj v iných krajinách, kde sa ´´zvládla´´ prvá vlna (napr. Česko a Izrael) bolo ťažké obyvateľstvo presvedčiť bez rukolapných dôkazov.

Ľudia potrebovali mať osobnú skúsenosť s koronavírusom. Takpovediac poznať suseda, ktorý to dostal a leží v nemocnici…

Premiér má ale pravdu v tom, že krivky nakazených ešte budú stúpať, pretože teraz platíme daň za hore uvedené. Preto som exekutívu verejne pred dvoma týždňami vyzval, aby zabezpečili zdravotnú starostlivosť. Mal som tým ale na mysli niečo iné, ako zas iba neselektívne zamraziť život v štáte tzv. semilockdownom.
V životnom priestore sa dá pohybovať nielen po osi dopredu-dozadu v zmysle zatvárania a otvárania, ale napríklad aj tak, že sa zvýši kapacita testovacích zariadení v krízových okresoch, zamestnajú a adekvátne sa za to zaplatia ľudia na trasovanie a garantuje sa, že pacient bude napr. z Oravy prevezený do inej nemocnice, ak bude preťažený spádový systém a plné nemocnice Ružomberok, Trstená, Dolný Kubín a Martin a podobne. To, že mapka rozšírenia koronavírusu bude sa chvíľu celá červená, je iba otázka toho, od akej hranice budeme používať červenú farbu.
Je na zváženie, či je zmysluplné testovanie celých rodín s príznakmi, keď žijú v jednej domácnosti a podobne. Nikde nevidím diskusiu na tieto a podobné problémy.
Vecí, čo by sa dali zlepšiť je veľa a ľudí, ktorí by mali nápady, ako to zlepšiť je aj na Slovensku dosť. Komunikácia s nimi ale viazne. A v tom vidím hlavný problém. V komunikácii exekutívy s ľuďmi z praxe. Nie iba s ľudmi so štátnych úradov.

Nie je normálne, aby premiér svojho ministra a vraj kamaráta hneď prirovnal k poslancovi Kotlebovi (súdeného za nacistickú symboliku) za to, že má iný názor na ďalší postup a nesúhlasí s navrhovanými opatreniami šitými na poslednú chvíľu horúcou ihlou.
V Česku napríklad vybavujú ošetrenie pacientov v zahraničí v prípade dekompenzácie systému.
Riešení je veľa.

Mne asi nikto nemôže vyčítať, že koronavírus bagatelizujem. Vyjadrujem sa k tomu od januára.
Napriek tomu si myslím, že lockdown, na ktorý to smeruje, nie je riešením.
Situácia bude vážna, nemocnice sú v zlom stave budú sa plniť a niektoré odelenia budú plné. Ale zas sa tak ako na jar prepadá panike, keď sa ľudia posielali nezmyselne do povinnej štátnej karantény, aby sa potom mohlo v lete zas cestovať na dovolenky po svete a svadbovať bez masky. Som iba za primeranosť opatrení.
Dnes treba vyriešiť prozaické problémy, ktoré sa v lete ignorovali a čas sa venoval rozdeľovaniu prisľúbených miliárd z EÚ. Riešením je naozaj aj neselektívne brzdenie sociálnych a ekonomických kontaktov v štáte. Je to ale to horšie z tých riešení.

A už sa vlastne posledné dva týždne začali ľady hýbať.
Už sa plánujú doplniť testovacie kapacity, napr. na Orave.
Už zas štát dostal do daru testovacie sety, keďže si ich nebol v lete schopný normálne kúpiť.
Už sa zlepšuje trasovanie kontaktov, ktoré bolo medzičasom katastrofálne.
Už sa odkladajú plánované operácie.
Liečebné postupy sa zlepšili tiež, treba nové poznatky reálne zakomponovať do dennej praxe aj v nemocniciach, ktoré v rámci prvej vlny veľa pacientov s COVIDom nezažili a ani letalita a mortalita potom nebudú také vysoké, ako to bolo na jar v Taliansku. Čiže nie, vírus nezmutoval a pravdepodobne nie je sám o sebe slabší (ako vraj podľa premiéra) tvrdil pán Sulík, ale intenzívna medicína sa posunula dopredu (čo má ale podobný efekt) a už sa nerobia tak školácke chyby, napr. pri ventilácii ako sa robili na začiatku. Nehovoriac o antikoagulácii.

Ešte raz, je kríza ale trochu miery v tej panike poprosím.

Teraz najčítanejšie