Denník N

Slovenský bordel v prírode vs. skúsenosť z Tanzánie

Vodná nádž Ružín pri Margecanoch 13.októbra 2020

V oveľa chudobnejšej africkej Tanzánii majú už dávno zakázané igelitové tašky a do prírody nevyhodia ani šupku od banánu. My z našej prírody robíme jedno veľké smetisko.

Na sklonku zimy, tesne pred vypuknutím covidového celosvetového lockdownu som bol v Tanzánii. Krásna africká krajina, ktorá je nesmierne bohatá na krásy prírody, avšak má veľmi chudobných obyvateľov. Neporovnateľne chudobnejších, ako ktokoľvek na Slovensku. Keď prechádzate tamojší vidiek – dedinky a mestečká tvoria zhluky biednych chatrčí, ktoré môžeme v našich podmienkach vídavať na Spiši v početných rómskych osadách. Tanzánijská dedina je prakticky kópia našej rómskej osady. Až na jednu obrovskú výnimku: kým v našich rómskych osadách a v ich okolí vidíte doslova haldy bordelu, medzi ktorými sa hrajú polonahé a špinavé malé deti, v Tanzánii máte medzi tými úbohými obydliami doslova vzorový poriadok. A deti, ktoré okolo nich pobehujú, sú čisto oblečené.

Chudoba teda neznamená, že žijete doslova na smetisku, ktoré sa postupne vplyvom vetra alebo dažďa a tečúcej vody rozlieza široko-ďaleko. A tiež neznamená, že deti, ale aj dospelí pobehujú po osade polonahí a špinaví. Nie, to nie je prejav rasizmu, nemusíte ani vystúpiť z auta a takéto „scenérie“ môžete vidieť priamo na hlavnej ceste Košice-Margecany-Krompachy okolo rómskej osady v obci Richnava alebo trošku ďalej pri Spišských Vlachoch, kde si túto exotiku chodia obzerať z autobusov aj turisti z Poľska.

V Tanzánii môžete v týchto dedinách, hlavne okolo škôl, či pri miestach, kde sa prirodzene zhlukujú ľudia, ako sú autobusové zastávky, vidieť početné veľké tabule, kde sú jednoduchou a prehľadnou grafikou a písmom zobrazené údaje o tom koľko trvá, kým sa rozloží rôzny druh odpadu. Od banánovej šupky, cez papier, kovovú plechovku až po plastovú fľašu. Dospelí aj deti, ich hostia, či my, turisti, tak máme neustále na očiach, čo to znamená, ak vyhodíš niečo do prírody alebo okolo svojho obydlia. Zrozumiteľne a zreteľne.

Namiesto nevkusných billboardov, ktorými sme zasvinili náš verejný priestor všade, kde sa nám to zapáči, by sme si mali namontovať po našich mestách, dedinách, osadách a popri cestách takéto tabule. Lebo ich urgentne potrebujeme. Nielen v rómskych osadách. Ale my všetci!

V týchto dňoch, keď zase intenzívne a dlhodobo „chčije“, sa nám opäť na východe vylievajú Hornád a Hnilec. Tieto kedysi čisté rieky sa zase menia na stoky odpadu, ktorý splachujú z malebných dolín Spiša. Celý obludný rozsah tohto „odpadového toku“ môžete následne vidieť na kedysi panensky čistej vodnej nádrži Ružín. Tony odpadu plávajú po jej hladine, zachytávajú sa pri brehoch a nemalá časť ho určite končí natrvalo na dne priehrady. Neklamme si, to nie je len odpad z okolia rómskych osád, je to odpad z nemalej časti domácností všetkých obyvateľov dedín a mestečiek horného toku oboch riek. V lete tohto roka sa navyše hladina celej nádrže pokryla hrubou a skoro súvislou vrstvou odpudivých zelených siníc. Vzhľadom na rozsah to asi musel byť dôsledok rozsiahleho úniku biologického odpadu buď z nejakej čistiarne odpadových vôd alebo agroprevádzky.

Alebo choďte do lesov v okolí priehrady. Ďaleko od obydlí či chát nachádzate pri prechádzke alebo hubárčení kopec plastových či sklenených fliaš, plechoviek alebo konzerv. Nie, to neodhodili Rómovia, ani turisti alebo hubári. Vzhľadom na to, že skoro vždy sa koncentrovane vyskytujú na mieste staršej či novšej ťažby dreva, je to zjavne odpad z proviantu drevorubačov. Priniesli si so sebou, vypili alebo zjedli a tu to aj odhodili. A nie je to vôbec ojedinelý jav. Častokrát z hubárskej prechádzky človek donesie z lesa prázdny košík, ale plné vrece takéhoto odpadu. Podobné smetiská môžete nájsť popri brehoch ťažko skúšaného Ružína aj po početných rybároch. Prídu na autách až takmer k brehu, vyložia a zjedia proviant, a namiesto toho, aby ho v aute odviezli so sebou naspäť, tak ho nechajú rozhádzaný pri brehu, alebo hodia rovno do vody. A svoje svedomie si musia spytovať aj mnohí chatári.

Takéto skúsenosti máme všetci určite z celého Slovenska. Toto je pravý obrázok  nášho všeobecného vzťahu k našej prírode, k nášmu okoliu a v konečnom dôsledku sebe samému. Kúpať sa alebo chytať ryby z vody, do ktorej sám hádžem odpadky je totálny primitivizmus.

V Tanzánii je už roky zakázaný predaj v igelitových vrecúškach. Majú aj celkom rozvinutý program recyklácie. Ako turista sa hanbíte ako pes, ak vás miestny napomenú, že nemáte banánovú šupku hádzať do krovia pri ceste, hoci je to čisto prírodný produkt vzišlý z ich políčok neďaleko, lebo je to skrátka odpad.

Sme oveľa bohatší, máme vyššiu životnú úroveň, lepšiu zdravotnú starostlivosť či školský a sociálny systém ako v Tanzánii. Ale sme neporovnateľne väčší barbari k svojmu životnému prostrediu. Vedieme nekonečné diskusie o zákaze igelitiek, alebo zálohovaní plastových fliaš či plechoviek. Vraj to spôsobí zdraženie tovaru o „horibilných“ pár centov! A to, koľko nás stojí odpadmi zamorené krajina, o tom sa nebavíme, alebo pritakáme extrémistom, že za to môže jedna menšina. A možno práve tí extrémisti chodia na Ružín chytať ryby, alebo pracujú oni či ich príbuzní ako drevorubači v okolitých lesoch. Skrátka začnime hneď od seba a okamžite zaveďme opatrenia aspoň také, ako majú v africkej Tanzánii. A až potom môžeme oprávnene od našich „osadníkov“ na Spiši žiadať, aby sa bez ohľadu na svoju chudobu správali rovnako dôstojne a starali sa o svoje deti a okolie tak dôkladne, ako Tanzánijci.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.