Denník N

Lži, logika a Generálny prokurátor SR – Kauza Cervanová – 21. časť

 

Pokračovanie.

V predošlom blogu som predložil dôkaz o kamenistom dne riečky Čierna voda.

Len pár slov na dovysvetlenie. Riečka Čierna voda nie je riekou v pravom slova zmysle a v celej svojej dĺžke, kde koryto rieky vymlela voda pochádzajúca z prameňa a jej prítokov. Je umelo vybudovaným kanálom, slúžiacim na zavlažovanie Žitného ostrova v obdobiach sucha. Koryto kanála sa napĺňa sústavou čerpacích staníc, kde sa voda z Malého Dunaja prečerpáva veľkou oklukou sa do Malého Dunaja aj vracia. Kamenisté dno kanála je teda vodným dielom rozsiahlej dobudovanej hydro-melioračnej sústavy.

Dôkaz, ktorý by s istotou prijalo 100 zo 100 normálnych, príčetných a duševne vyrovnaných sudcov, aby sa s ním vyrovnali ako s každým iným dôkazom, „sudca“ Kliment v odvolacom konaní odmietol vykonať – údajne z dôvodu, aby mohla pani Dr. Smolová spokojne odísť do dôchodku a aby sme nepojednávali ďalších 10 rokov. Zmysluplnejšie odborno-morálne vysvetlenia v 50-tych rokoch verejnosti nepredkladali ani Vašš s Trudákom.

Existuje pádnejší dôkaz o Klimentovej lenivosti, nenávisti a túžbe trestať, alebo je za tým niečo ešte hnusnejšie? Prečo bol tak závažný a kľúčový dôkaz zo spisu ukradnutý a zatajený a prečo túto neľudskú a odpornú zlodejinu Kliment s Tóthom a Hanusom nikdy nezdôvodnili?

Pitevný nález vylúčil pohyb mŕtvoly po dne kanála a tým explicitne spochybnil nielen miesto vraždy Ľudmily Cervanovej, ale aj Klimentovo myslenie a účelovú manipuláciu verejnej mienky. Práve preto tento dôkaz ukradli a pred súdom zatajili.

Len na okraj veci. Pani sudkyňa JUDr. Soňa Smolová do dôchodku spokojná neodišla!

 

Logika a výkon spravodlivosti „sudcu“ Klimenta. Klamstvá na pokračovanie č. 38, 39, 40, 41, 42, a 43

V rozhovore zverejnenom v denníku Postoj sa „sudca“ Kliment zviditeľňuje opäť absurdným vysvetľovaním.

Na otázku novinárov, ako si vysvetľuje správanie „korunnej“ svedkyne MUDr. Vozárovej „sudca“ Kliment v Hanusovom plátku šokujúco odpovedá:

„Sudca“ Kliment napísal, že des a strach sú hnacím motorom vytesnenia racionálneho myslenia. Namiesto toho, aby svedkyňa alibi predložila, vo svojom vedomí ho vytesnila. O vnútornej hlúpote Klimentovej argumentácie som sa už zmienil v predošlom – k vytesneniu nedochádza na povel, pretože ľudská pamäť nie je externý disk počítača.

To však nie je všetko, čo myslenie predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky diskvalifikuje.

Keby si bol sudca Kliment niekedy prečítal vyšetrovací spis určite by sa z neho dozvedel, že pani MUDr. Viera Zimáková sa v roku 1980 nebála Brázdu ani Kocúra – o akejsi „Rakovine“ v tom čase nebola ani zmienka – ale Eduarda Pálku a eštebáka Lörincza.

Sú povolania, ktoré otupujú myseľ. Americkí psychiatri po uplynutí určitého obdobia cirkulujú do iných medicínskych odborov a odvetví, aby sa chránilo ich vlastné duševné zdravie.

Aj sudca Kliment je hoden recirkulácie, ale nie do funkcie Generálneho prokurátora. Je hoden zbavenia talára.

Byť trestným sudcom nie je jednoduché. Najmä pre človeka, ktorý vyrástol v harmonickej rodine a v prostredí, kde človek, život a láska neboli len metafyzickými pojmami spoločenských návykov.

Umenie súdiť je darom nebies a dobrý a statočný sudca je hoden onoho prívlastku, pretože každý sudca by mal byť nositeľom jednej z najväčších pozemských zodpovedností. Aspoň navonok a práve Kliment je dôkazom, že to neplatí celoplošne. Očakáva sa, že sudcom by mal byť človek múdry a rozvážny, schopný procesné strany počúvať a porozumieť im, nadovšetko zodpovedný, osobnostne vyrovnaný, ale predovšetkým čestný a čistý.

„Sudca“ Kliment sa svojho povolania minul. Spravodlivo súdiť sa nikdy nenaučil a je veľmi pravdepodobné, že nemal ani od koho. Jeho sudcovstvo je tým najhanebnejším výkonom presadenia práva a historicky je tou najtrápnejšou a najodpornejšou paródiou spravodlivosti, aká bola v minulosti na účet jednej zo strán spáchaná. Dodnes je presvedčený, že literárne odôvodnenie rozsudku kriminálnym zločincom (len formálne hodeným cez palubu) je pre justíciu prínosom. Účelové klamstvá sprostredkováva dokonca budúcim sudcom (justičný magazín de iure 3/2017), pričom horlí a falošne poukazuje najmä na to, čo mu najviac chýba:

Škoda, že si Kliment svoje múdrosti neberie k srdcu, lež do úst.

Generálnym prokurátorom ani sudcom (NS SR!) by nemal byť manipulátor a klamár účelovo hluchý raz na ľavé, iný raz na pravé ucho. Sudcom by mal byť charakterný človek milujúci spravodlivosť a férovú hru, ktorý má rád pravdu aj svoju prácu. Tú Kliment z hĺbky duše nenávidí, veď trestný spis Kauzy Cervanová nemá naštudovaný ani po 14 rokoch. Ale čosi zo svojej práce predsa len rád má – je to trestanie.

Rozhodoval „sudca“ Kliment v súlade so svojim presvedčením a vedomím a rozhodol v Kauze Cervanová aj v súlade so svojim svedomím?

Ak áno, pýtam sa, prečo musí pri zdôvodňovaní svojho rozsudku podvádzať a hanebne klamať? Existuje na túto otázku jediná zrozumiteľná odpoveď?

Nepochybne áno. Musí klamať a je povinný v lži žiť aj zotrvať. Nie preto, že by sa nedokázal dívať do svojho špinavého svedomia – to bez problémov, dokonca s úsmevom zvláda – ale preto, že do jeho svedomia sa dnes díva nielen odborná verejnosť, ale celá spoločnosť. 

Kliment si to veľmi dobre uvedomuje, pretože vie, že spravodlivosť za takéhoto stavu vykonávať nemôže človek bez súdnosti a cti. Klame, pretože klamať musí – rozhodnutie v Kauze Cervanová bolo, je a bude potrebné odôvodniť a podrobne zdokladovať.

Ale ako zdokladovať niečo, čo objektívne neexistuje, čo sa nijakým spôsobom zdokladovať nedá? Naozaj si myslí, že k presadeniu „jeho pravdy“ postačí svedectvo kriminálnych grázlov z paraleliek a tajných služieb Čapkoviča a Mitra?

Uchyľuje sa k podvodom a zavádzaniu, pretože zrozumiteľné dôvody nesudcovského správania sa vysvetliť nedajú – dokonca aj poslanci SAS, ktorí ho kedysi preferovali, ho dnes už zdvorilo odmietajú. Snahu vidieť veci ináč, než ju vidí väčšina normálnej a zdravej spoločnosti sa snaží maskovať iným náhľadom na výklad zákona.

„Treba veci vidieť v kontexte nie vo výroku“ nie je odôvodnením pre právnych laikov, ale analfabetov.

Svoj diel odbornej validity zrejme vyčerpal Je to presne podiel jeho viny na rozsudku.

Podvodne a rokmi budovaný mýtus o slušnosti, príkladnosti a čistote sa pred očami verejnosti postupne rozpadáva a stráca. Zrejme mu dochádza, že neprekonateľná nenávisť voči Dr. Harabínovi, ako záruka proklamovanej cti už zjavne nepostačuje.

„Sudca“ Kliment si je vedomý, že je manipulátor a klamár, ale východisko z vlastných lží a nástrah už nenachádza. Nikto mu ich nepodsunul, sám si ich vytvoril. Neviem, či štandardným správaním, hlúpotou, alebo nezlomnou vierou, že si to nik nevšimne, veď na NS SSR prešli svinstvá oveľa ťažšej váhy, než klamať verejnosť službičkami Tótha a Hanusa.

Sú veci a okolnosti, ktoré nemožno vziať späť. Klamstvá tu však zostali a zostal tu aj posledný možný záchytný bod, ako si zachovať nejakú, aspoň domnelú úctu.

Český trestný sudca, ktorý kedysi odsúdil Jiřího  Kajínka nikdy nevylúčil svoj možný omyl. Niekoľkokrát prehlásil, že keď vyjdu najavo okolnosti spochybňujúce jeho rozsudok, rozhodnutie je pripravený prehodnotiť.

„Sudca“ Kliment sa nevzdáva. Na pilu tlačí priam cholericky. Odporné a neudržateľné klamstvá prebíja ďalšími a prečo aj nie, veď je to ON, kto vonkajší svet považuje za planktón, ak nie stádo.  Sú tu Tóth, Mitro, SIS-ka, normálna aj paralelná, legálna aj nelegálna, treba pre pána sudcu dôkazy? Pripravíme, zabezpečíme, predložíme, veď sa jedná o „pána sudcu“ Klimenta, kamoša z golfových dvorcov.

Zázrak, v poloprázdnom kine, kde sa „sudcovi“ Klimentovi zjavil a prihovoril „svedok duch“, ktorý 4 desaťročia záhadne mlčal nie je žartom „sudcu“ drakonického zmyslu pre humor, ale dôkaz krajného nevkusu a prekročenia akceptovateľnej miery.

Áno, tu naozaj zostáva stáť rozum, pretože Klimentovo „svedectvo“ nepochádza od 25x trestaného recidivistu s vybitými zubami a psychologickým profilom beznádejných parametrov, svedčiaceho voči nikdy netrestaným osobám – ale od predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý práve vyzliekol talár a ako svedok predstúpil pred „súd“, v ktorom rozhoduje ako prísediaci. Občan Kliment odovzdáva svoje svedectvo „sudcovi“ Klimentovi a svedčí v prospech samotného „sudcu“. Teda sám pre seba, aby Tóth s Hanusom knižne vypichli jeho kvality a literárny talent.

Zadarmo odôvodňuje rozsudok, ktorý mal odôvodniť „sudca“ Michálik a úplne zadarmo sa deklasuje pred celou verejnosťou.

Vypieranie mozgov pokračuje.

Nezvrhlo sa svedectvo občana Klimenta na tú najsprostejšiu frašku justície v jej novodobej histórii?

Nedesí ma, čo z pozície nekontrolovanej súdnej moci napáchal, 40 rokov je dlhá doba a pokiaľ sa človek načisto nezblázni, organizmus privykne. Dnes ma desí tá opovážlivosť a trúfalosť, to povrchné myslenie časti spoločnosti, kde sa tie najodpornejšie povahové vlastnosti a najnižšie pudy prepájajú s nárokmi kladenými na najvyššieho strážcu zákona. A že je stále niekto schopný a pripravený to akceptovať a myslieť ešte vážne.

JUDr. Juraj Kliment je manipulátor, klamár a s veľkou pravdepodobnosťou aj veľmi nebezpečný človek. Jeho pokus ovládnuť Generálnu prokuratúru SR je alarmujúci! Jeden bandita sa Generálnej prokuratúry v minulosti už zmocnil. Kde sú záruky, že ju onedlho nepovedie jeho pravá ruka?

Nacpať nevinných do kriminálov a odôvodňovať rozsudok preukázaným spolupáchateľom 2-násobnej nájomnej vraždy si vyžaduje poriadny kus guráže. Odôvodňovať rozsudok službami agentov všetkých možných tajných služieb a ich odnoží sa v päťdesiatych rokoch nepodarilo ani príslušníkom Ľudových milícií prezlečených do sudcovských talárov. Jurajovi Klimentovi prechádzajú špinavosti, ktoré by žiadnemu inému človeku – a už vôbec nie sudcovi – neprešli. Žiaľ, žijeme v Slovenskej republike. U nás to prešlo bez jedinej výhrady predsedu NS SR, aj predsedu Súdnej rady SR.

Kliment nie je v konflikte len s Dr. Harabínom a ostrostrelcom z Bonnana, čo do nespratnosti je v konflikte s celým svetom a s každým, polovica Najvyššieho súdu je len čiastočka spoločnosti, s ktorou by si rád vybavil účty. Je karikatúrou doby, ktorá nemá sebe rovna a nie je to len pokus urobiť capa záhradníkom. Je pripravovaný a premyslený rozvrat celej Slovenskej štátnosti.

Ďalej píše, že ťažko porozumieť tomu, že MUDr. Zimáková bola rok a pol úplne pasívna a na alibi si nespomenula.

Opäť otázka. Neviem, či bol „sudca“ Kliment  miestne a vecne orientovaný a nerozumiem o akom alibi jeho „ctihodnosť“ pojednávala, veď MUDr. Viera Zimáková sa vždy nachádzala v pozícii svedkyne, nie obvinenej! To podľa čích úvah alebo akej litery zákona sa v Slovenskej republike vyžaduje alibi už aj od svedkov?

Výklad a aplikácie stalinistického práva, ktorého reziduá sa v spisoch Krajského súdu v Bratislave a v Kaniciach stále nachádzajú,  zanechali po sebe Pálka s Pješčakom:

Dobre čítate. Je to svedectvo, na akých základoch je Kauza Cervanová postavená. Sú výkonom spravodlivosti nielen súdruha Pješčaka, ale aj Klimenta.

Keby si „sudca Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa dozvedel, že pani MUDr. Viera Zimáková sa k ničomu nikdy nedoznala. Ku krivým a falošným „doznaniam“ bola donútená pod neľudským a neudržateľným násilím. Najmenej 5x sa „doznala“, ale vždy a výlučne v zovretí človeka, ktorý v čase protektorátu a stanného práva posielal udania na súdy kontrolované príslušníkmi Gestapa.

Ale 5x Pálkove „doznania“ aj odvolala a to v prvom okamihu od svojho prepustenia na slobodu. Na rozdiel od Andrášika napísala listy, ktorými svoj podpis odvolala a vyhlásila za vynútený a neplatný. Podpísané „svedectvo“ teda nebolo svedectvom, ale nezákonne vynúteným diktátom. Každé odvolanie malo životnosť len niekoľko hodín, pokiaľ ju znova nezatkli a znova nedonútili podpísať ďalšie, ktorými to posledné odvoláva. Až na 6. alebo 7. raz a až po svojom prepustení z väzby rezignovala a rozhodla sa veci vysvetliť pred súdmi. Počet jej zatknutí je možné rátať do dvoch desiatok.

Predtým, než zúfalá „svedkyňa“ predstúpila pred súd, bola poučená a dôrazne upozorňovaná čo má vypovedať. Povely boli sprevádzané štiepením duše, rozleptávaním vedomia, ťažkým urážaním a šliapaním po jej dôstojnosti.  A vyhrážaním. Najprv vylúčením z fakulty, neskôr odobraním diplomu lekára.

Za krivé svedectvo pred súdom boli Dr. Viere Vozárovej a jej manželovi Dr. Otovi Vozárovi prisľúbené zubné ambulancie so zlatými kľučkami. V Piešťanoch. Kto si na tie časy pamätá určite si spomenie, že Piešťany preplnené arabmi a početnou zahraničnou klientelou boli po Karlových Varoch druhým československým Monte Carlom. Je to neúplne zaznamenané v jednej zo súdnych zápisníc:

Za to, že pani MUDr. Viera Vozárová vypovedala pravdu, bola pred procesom v roku 1982 väzobne stíhaná – pre krivú výpoveď. Pobyt vo väznici – v starostlivo pripravenej cele bol posledným pokusom jej nezákonného spracovania. 

Zaujímal sa sudca Kliment, k čomu dochádzalo pred spísaním jej „doznaní“? O akej pasivite tu blúzni a prečo píšem o veciach, ktoré sú súčasťou trestného spisu? Píšem, pretože Kliment nie je len „sudca“ a jeden z príslušníkov zvláštní skupiny. Je najhorším z nich! Je to JUDr. Juraj Kliment rodený Koza, kto praktiky sadizmu, násilia a brutality ŠtB legitimizuje súdnym rozhodnutím, ktoré za neho odôvodňuje naozajstný, hoci dodnes nepotrestaný kriminálnik. Povýšil ich na princípy demokratickej spravodlivosti.

Trestný spis dvojnásobnej krivej výpovede MUDr. Viery Vozárovej rod. Zimákovej je k spisu Kauza Cervanová pripojený, ale nie sú k nemu pripojené všetky jej výpovede. Nie všetky boli v Kaniciach zachované.

Ďalej Kliment oznamuje, že nič nenasvedčovalo tomu, že bolo používané násilie:

Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis zistil by, že spisová značka Vp36/81 bola pridelená trestnej veci, v ktorej ma Mráz s Valašíkom stíhajú pre trestný čin krivého obvinenia.

Na používanie fyzického a ťažkého psychologického násilia páchaného docentom Dobrotkom si sťažovali všetci obvinení a svedkovia, dokonca nosní svedkovia obžaloby. Ing. Urbánek a MUDr. Škrobánek.

Svedok údajného únosu Cervanovej – Ing. Urbánek „svedčí“ a pred súdom a vypovedá: Svedok Škrobánek tiež potvrdzuje nátlak a násilie:

Kliment opäť klame. „Svedok“ Škrobánek sa s nikým z obžalovaných dobre nepoznal. Podľa zachovaných protokolov poznal len 2 z obžalovaných, aj to len z videnia a z gymnaziálnych čias.

Do vyšetrovania Kauzy Cervanová boli posťahovaní najproduktívnejší sadisti organizovaného zločinu Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky. Všetci pôsobili pod ochranou 1. námestníka ministra vnútra generálmajora Rudolfa Pathy-ho. Por. Ján Taliga od Dvoch levov vyšetrovateľom nebol, ale nad pomery známe bolo jeho sadistické správanie práve pri tzv. vyšetrovaní. Ako zúrivého a nepríčetného búchača si ho pamätá každý, kto sa s ním v zatapacírovanej a zvukovo odizolovanej miestnosti niekedy stretol. Podieľal sa na doznaní Kocúra a Brázdu. Hubcej spoločne s Taligom duševne zmrzačili Romana Brázdu – doznanie podpisoval za neprítomnosti Taligu. S obligatórnym dodatkom, že s ním vyšetrovatelia slušne zaobchádzali. Špecifické, ale usvedčujúce dodatky sa k vynúteným doznaniam pripájali práve pri páchaní všetkých možných foriem násilia, vrátane fyzického:

Hubcej s mjr. Otom Hankom nechali pri výsluchoch mlátiť mňa -autora tohto blogu. Vyšetrovateľ incidentu Ľudovít Mráz účelovú beštiu odmietol identifikovať a opoznať.

Kliment tiež napísal, že Kocúr nepodal sťažnosť pri uvalení väzby. Podľa podsunutej logiky má byť teda vrahom:

Nie som obhajcom Miloša Kocúra, ale rád by som čitateľom Klimentových lží pripomenul, že (doc. Dobrotka žiadal 4 tresty smrti – paradoxne – 4 tresty smrti boli vykonané aj v procese H) Dr. Milada Horáková prezidenta republiky Klementa Gottwalda o milosť nepožiadala.

Znamená to, že matka 14-ročnej dcéry, ktorá si pred vystúpením na popravisko robila jedinú starosť o svoje dieťa ho neočakávane odsunula z cesty a hrdo kráčala v ústrety smrti? Určite nie! Stala s obeťou podvodu – vopred vypracovaného, dohodnutého, ale nenaplneného scenára.

S Kocúrom sa sporadicky stretávam a z času na čas sa rozprávame aj o veciach, na ktoré sme si ešte nenašli čas. Na položenú otázku mi odpovedal pár slovami:

„Triasol som sa a nebol som schopný veci vnímať ani vyhodnocovať… bol som rád, že žijem. Naučili ma čo mám pred prokurátorom vypovedať, ale aj ako sa pri uvalení väzby správať a zachovať. Sľúbili mi, že ma prepustia a kým mi došlo, ako ma oklamali …. ani som si neuvedomil, ako som sa vo väzobných teplákoch ocitol.“

„Sudca“ Kliment nevie, čo sú úklady o život a čo všetko je človek pre svoju záchranu schopný urobiť. Osobne som to prežil na vlastnej koži. Jura Lachmanna – Kocúrovho kamaráta, ktorý ma do Kauzy Cervanová navliekol – som poznal len podľa mena. Čo sa vo väzbe pripravovalo, dialo a páchalo si zasluhuje viac, než len zmienku. Ani Lachmann nebol na tom lepšie. Do prípadu ho zatiahol „svedok“ Okenka, ktorý na predmetnej diskotéke tiež preukázateľne nebol. Okenku označil za účastníka diskotéky jeden z najodpornejších šmejdov prípadu – Ing. Milan Andrášik – kandidát Komunistickej strany. Roky s Pálkom kolaboroval. Falošne uveril, že jeho kamarát Roman Brázda je vrahom. Hoci dobre vedel, že keby bol Brázda počas kritického večera v Unik klube prítomný, určite by sedel za vrchstolom medzi nimi. Bol to Andrášik, kto stál pri budovaní základov pripravovanej  4-násobnej justičnej vraždy a prvý, kto prestal byť normálnym človekom.

Prekvapuje ma, že trestný sudca Najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje o životoch nie je schopný porozumieť človeku, ktorému chcú život alebo slobodu bezdôvodne vziať.

Lži „pána sudcu“ na pokračovanie. Opäť svojich čitateľov trestuhodne klame, keď uvádza, že obhajca Miloša Kocúra bol na jeho výsluch riadne predvolaný. Opäť svinstvo! Nie Kočnerovské. Klimentovské perom Hanusa!

Advokát ex-offo pán JUDr. Vojtech Kubál na výsluch Kocúra predvolaný nebol. Proti postupu vyšetrovateľov hlasne protestoval a napísal dokonca aj sťažnosť. Tú orgány činné v trestnom konaní zo spisu ukradli. Objavili sme ju v Levočských archívoch, žiaľ až v roku 2004, teda po vynesení rozsudku prvostupňového súdu:

https://kauzacervanova.sk/wp-content/uploads/2020/10/vojtech-kubal-1.jpg

Morálny disharmonik a ďalšie dôkazy. Správanie „sudcu“ Klimenta opäť vyvoláva oprávnené rozpaky. Nevie sa kontrolovať ani ovládať. Dôkaz o alarmujúcom stave jeho rovnováhy zverejnili viaceré médiá:

„Sudca“ Kliment si Najvyšší súd Slovenskej republiky pravdepodobne mýli s kriminálom, najmä, keď sa cíti byť chlapom. Vtedy si uvedomuje, že odbornú, ale najmä „morálnu“ disharmóniu by päsťami mohol aj presadiť, veď u Dr. Dohňanského mu to prešlo. Nebezpečné vyhrážanie je však dôkazom nekontrolovateľnej agresie.

Len na okraj. Keby si „sudca“ Kliment niekedy prečítal trestný spis určite by sa oboznámil nielen s posudkami docenta Dobrotku, ale aj s jeho vysvetľujúcimi závermi. Doc. Dobrotka, ktorého „sudca“ Kliment často a rád rád cituje o. i. kedysi vyhlásil, že nekontrolovateľná agresia býva sprievodným znakom defektného správania a je pozorovateľná najmä u psychopatických osobností …., tu však končím, pretože hodnotiť psychologický profil „pána sudcu“, Klimenta mi našťastie neprináleží.

Ústav štátu a práva sa čítaniu blogov zrejme nevenuje. Inak by „sudcu“ Klimenta ako kandidáta do funkcie budúceho Generálneho prokurátora nemohol doporučiť a to aj napriek tomu, že Kliment po funkcii Generálneho prokurátora naozaj zatúžil.

Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky sa nesmie stať človek, ktorý zatvára nevinných, ktorý vinu odsúdených odôvodňuje sprostými a ničim nepodloženými klamstvami, ktorý odborne i morálne harmonizuje s Petrom Tóthom a na veľmi podivný výkon svojho „sudcovstva“ je ešte aj nenáležite hrdý.

JUDr. Jurajovi Klimentovi chýba základný inštinkt a zdravý úsudok, pretože dokázať sa dá len to, čo objektívne existuje. Kliment s Tóthom a Hanusom vydali trilógiu kompilátov a odporných lží, pretože ich „súdy“ sa ocitli v dôkaznej núdzi. Rozsudok v Kauze Cervanová sa musí zákonne a pravdivo odôvodniť. Toho však neboli schopní.

Vzhľadom k uvedenému si dovoľujem upozorniť, že „sudca“ Kliment do elitnej skupiny právnikov, z ktorej vzíde budúci Generálny prokurátor Slovenskej republiky naozaj nepatrí.

Našťastie tu zostáva 6 ďalších kvalitných kandidátov, určite nebude problém spomedzi nich vybrať.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

 

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho iného, niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia, ukradli mi nielen rodinu a slobodu, ale pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika, pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú a spoločensky zničili ďalších 7 osôb. 38 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho trollov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu