Igor Ordinarius Commodus
Silou vymáhal autoritu, bol výstredný, malicherný, a ako všetci malí, aj on sa cítil veľký. Nechal sa zobrazovať ako Herkules, vyhlásil sa za boha, poslušných odmeňoval, iných trestal. Aj taký bol Commodus, ktorého dejiny opisujú ako jedného z najhorších cisárov Ríma. Dnes tu máme slovenského „herkula“ pána nedele, reštaurácií, či záchrancu pred hnusobou.
Poznáte tú situáciu, keď dieťaťu v pieskovisku nechce chlapček vedľa neho požičať formičku a on mu za to zbúra celý pieskový hrad? Takéhoto chlapčeka s kontrolkou „never say NO to Panda“ na čele máme dnes na čele exekutívy my.
Pán opatrení, ktorý v dobrých časoch poukazuje na slávu a múdrosť krokov svojho „blackoutu“, v zlých ukazuje na nezodpovedných vinníkov vôkol seba – občanov, novinárov, či dokonca ministrov z vlastných radov. Námietky voči jeho múdrosti sú neželané, a toho kto sa takto správa, spravodlivo trestá. Svojho kráľa predsa treba mať v úcte a jeho rozhodnutia pýtajú synchrónny potlesk, nie spochybňovanie. A tak Klus ostane doma, a Gröhling namiesto presadení školských reforiem presadí viac chlebov do vajca.
Nuž neradno si zahrávať s Herkulom. Politika je predsa ako rodina – tradičná samozrejme, kde hlava búcha po stole a ostatní poslúchajú.
