Denník N

PCB na Zemplíne – budeme niekedy vedieť pravdu?

Zdroj: archív TASR
Zdroj: archív TASR

Začneme najprv zamyslením (ospravedlňujem sa, že nepríjemným), predstavte si, že máte vážnu chorobu a hrozí vám možno aj smrť, nepoznáte však jej rozsah a potrebujete finančne náročné vyšetrenie, ktoré vám na 85% preplatí zdravotná poisťovňa. Vy sa však vyšetriť nedáte, pretože nechcete míňať peniaze pre zisk nejakej zdravotníckej firmy a aj keď to budete mať z veľkej časti preplatené, tak zdravotné odvody do poisťovne idú predsa tiež z vašeho a tak míňať chcete účelne. Síce nikdy nebudete presne vedieť, čo vám je, ale ak umriete, tak aspoň v kľude. Absurdné??? Nuž asi takto nejako funguje logika kompetentných pri PCB záťaži na Zemplíne a povieme si prečo…

Nepoznáme reálny rozsah záťaže, už 30 rokov, minister životného prostredia Budaj stopol pripravovaný komplexný prieskum.

Webová stránka Enviroportálu je jedinou oficiálnou databázou štátu o envirozáťaži v Chemku v Strážskom, ktorá však nie je voľne prístupná, čo kritizuje aj verejná ochrankyňa práv M. Patakyová vo svojej mimoriadnej správe o environmentálnych záťažiach z tohto týždňa ku ktorej sa ešte dostaneme. (viď: https://envirozataze.enviroportal.sk/Dokumentacia/MI-(011)-Strazske-Chemko-cast-vyrobneho-arealu-register-B).

Podľa tohto portálu bol posledný prieskum v súvislosti s PCB záťažou v Chemku Strážske urobený ešte v roku 2004, avšak v rámci tohto nazvime ho základného prieskumu bolo realizovaných iba 5 vrtov. Na porovnanie pripravovaný prieskum, ktorý v týchto dňoch potopil minister Budaj mal odobrať a analyzovať zhruba 1000 vzoriek. Ďalším projektom, ktorý bol v súvislosti s prieskumom realizovaný je z roku 2007, ktorý robila spoločnosť Ekologické služby s. r. o., avšak táto spoločnosť je majetkovo aj personálne spojená s Chemkom Strážske, a. s., čo zásadným spôsobom spochybňuje hodnovernosť tohto prieskumu. Výsledkom teda je, že za posledných 15 rokov sa neurobilo takmer nič preto, aby sme reálne poznali rozsah záťaže z PCB látok a aby sa na základe takejto analýzy mohla reálne pripraviť sanácia zamoreného územia. Celková dĺžka nášho žitia na Zemplíne v ´´sladkej´´ nevedomosti tak trvá už viac ako 30 rokov.

Prieskumy vraj už netreba

V závode Chemko Strážske nie je potrebné robiť ďalšie geologické prieskumy.“ To sú slová ministra životného prostredia Jána Budaja po rokovaní vlády z minulého týždňa. Načase sú vraj skutky. Vo svojom zdôvodnení tiež uviedol, že nemieni takto finančne podporovať súkromné výskumné firmy. Podľa centrálneho registra zmlúv mal komplexný prieskum v Chemku Strážske, ktorý je rozdelený do viacerých projektov stáť zaokrúhlene 636.000,-€ s DPH, pričom 85% z tejto sumy nám ako štátu mala preplatiť Európska únia. Tento fakt minister okomentoval tak, že prostriedky z EÚ sú tiež nákladmi SR, keďže do únie prispievame a tak by sme mali vynakladať financie účelne. Nepozdávali sa mu ani firmy, ktoré mali prieskumy realizovať, avšak žiadne oficiálne podanie na príslušné orgány s nejakými podozreniami v súvislosti s obstaraním týchto prác nikdy neboli evidované. Dostávame sa tak do roviny zamyslenia sa z úvodu, kde absurdnosť predošlého príkladu môžeme interpretovať tak, že podľa ministra sú na rade skutky, ak nimi myslí reálne odstránenie environmentálnej záťaže z PCB, tak k niečomu takému nemôže nikdy dôjsť bez toho, aby sme skutočne vedeli aký rozsah a čo vlastne ideme sanovať, ibaže by to bol zámer… Podotýkam, že vyhlásenie mimoriadnej situácie, ktorá spadá pod rezort vnútra sa týka výhradne PCB látok, ktoré sú na povrchu, čo je podľa všetkého len zlomok z toho, čo sa nachádza pod ním. Minister tiež spomenul, že v spolupráci s rezortom vnútra už pripravujú obstaranie kontajnerov na uloženie odpadu v rámci mimoriadnej situácie, čo je určite v poriadku, avšak tento krok ani z ďaleka nemožno považovať za dostatočné vyriešenie problému, pretože geologický prieskum, ktorý je podmienkou následnej sanácie územia je jeho nevyhnutnou súčasťou a týka sa zamorenia PCB látkami pod areálom Chemka Strážske a jeho okolia.

Zdroj: odpady-portal.sk

Pochopiteľne sa tak týmto rozhodnutím vynára hneď niekoľko otázok, ktoré si kladiem nielen ja: Aký je skutočný rozsah zamorenia Zemplína PCB látkami? Kto má záujem na tom, aby sa obyvateľstvo možno nikdy nedozvedelo pravdu? Čo, ak by sa preukázalo, že obyvateľstvo bolo nenávratne poškodené na zdraví či majetku a kontaminácia ďaleko prevyšuje doposiaľ poznaný rozsah?

Mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv

Na rokovanie NR SR bola v týchto dňoch predložená mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorá sa zaoberá environmentálnymi záťažami na Slovensku a samozrejme zahrnula aj problematiku PCB záťaže na Zemplíne. Ochrankyňa práv vysvetľuje potrebu predloženia danej správy a jej závažnosť takto: „Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. V danej správe popisuje zarážajúcu nečinnosť štátnych orgánov nielen v súvislosti s Chemkom Strážske. (celá správa viď: https://www.vop.gov.sk/mimoriadne-spr-vy)

V správe si môžeme všimnúť v súvislosti s Chemkom Strážske postoj a stanovisko OÚ v Michalovciach odboru starostlivosti o životné prostredie, ktoré odpovedalo ochrankyni práv na otázky týkajúce sa odpadového kanála a prítomnosti PCB látok. V odpovedi úrad konštatuje, že povolenie na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do rieky Laborec bolo udelené s podmienkou pravidelného merania hodnôt PCB látok na mesačnej báze, pričom tieto hodnoty neboli nikdy v rokoch 2013 až 2019 prekročené. Merania však realizovala spoločnosť Ekologické služby s. r. o., teda už spomínaná prepojená spoločnosť s Chemkom Strážske, a. s. a tak aj tieto merania môžeme považovať za minimálne spochybniteľné.

Zdroj: Martin Baumann TASR

Závažné závery predloženej správy v súvislosti s odkaliskom Poša a tiež samotným Chemkom Strážske budem citovať: Osobitnú pozornosť si však z viacerých dôvodov zaslúži dĺžka konania zodpovedných orgánov v prípade environmentálnej záťaže Poša – odkalisko Chemka Strážske, ktoré je už od roku 1993 posudzované a identifikované uznesením vlády Slovenskej republiky ako „stará“ environmentálna záťaž, ktorá dlhodobo nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu životného prostredia nielen v obci Poša, ale aj v susedných obciach – Nižný Hrušov, Nižný Hrabovec, Kučín, Dlhé Klčovo, Sačurov, Kladzany, Hencovce a aj v širšom priľahlom regióne. Toto konanie totiž začalo už v máji roku 2013 a v novembri roku 2019 OÚ Prešov, ako prvostupňový orgán, konečne rozhodol o povinných osobách. Na základe odvolania dňa 23. 04. 2020 však MŽP SR jeho rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo OÚ Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, na nové prejednanie a rozhodnutie. Tým prišlo k ďalšiemu oddialeniu zahájenia aktivít potrebných na sanáciu tejto nebezpečnej environmentálnej záťaže.“

Správa konštatuje aj niekoľko paradoxov a to, že mimoriadna situácia, ktorá bola vyhlásená 22. 1. 2020 platí len v súvislosti s ekologickou haváriou, ktorá je situovaná v areáli lesnej obory a v budovách starej ošipárne a teplárne v lokalite Chemka Strážske. Stalo sa tak aj napriek faktom, že odkalisko Poša či odpadový kanál Chemka Strážske sú zaradené medzi potvrdené environmentálne záťaže s vysokou prioritou. Vrcholom paradoxov aj podľa zistenia Patakyovej je fakt, že areál lesnej obory v lokalite Chemko Strážske, kvôli ktorému bola vyhlásená mimoriadna situácia, sa stále uvádza v Informačnom systéme environmentálnych záťaží iba pod kategóriou A, t. j. ako pravdepodobná environmentálna záťaž, rovnako ako časť výrobného areálu Chemka Strážske na území ktorého sa pravdepodobne nachádzajú voľne uskladnené rovnaké jedovaté látky.

Záver

Patrí sa oceniť spôsob akým verejná ochrankyňa práv pristúpila k problematike zdravia ohrozujúcej environmentálnej záťaže pri Chemku Strážske. Aj táto správa potvrdila hlasy mnohých miestnych aktivistov a odborníkov a odhalila nelogickosť a nezodpovednosť pri postupoch kompetentných, teda štátu. Áno, potrebujeme konečne reálne skutky, avšak nie populistické vyhlásenia mimoriadnych situácií bývalou vládou pred voľbami, ktoré ani len nezodpovedajú reálnemu stavu na Zemplíne. Alebo ľúbivé slová o účelnom využívaní finančných prostriedkov, ktoré držia obyvateľstvo nielen na Zemplíne v nevedomosti a zároveň priamo zabraňujú odstráneniu envirozáťaže na Zemplíne. Prípadne zástupy zberateľov selfie fotiek pri areáli Chemka v Strážskom.

Súhlasím aj s tvrdením Verejnej ochrankyne práv, že „ v prípade environmentálnych záťaží, na ktoré zamerala svoju pozornosť vláda Slovenskej republiky, (a tiež aj absolútnej väčšiny ďalších existujúcich environmentálnych záťaží), ide o politické predsavzatie, ktoré hovorí iba o záväzku „…vynaložiť maximálne úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží“ a nie o záväzku tieto záťaže aj skutočne v konkrétnom čase odstrániť. „

Chcem veriť, že nezostane len pri politických predsavzatiach, ale že sa reálne po viac ako 30tich rokoch dočkáme aj zodpovedného riešenia, ide predsa o zdravie a životy ľudí, tak ako pri koronavíruse.

Teraz najčítanejšie

Milan Kaplan

Občiansky aktivista, predseda OZ Nové Michalovce, poslanec Košického samosprávneho kraja