Denník N

Knižný pomníček prvej bratislavskej bosorky

Procesy s čarodejnicami sú už síce dávnou minulosťou, ale ženy za svoje práva musia bojovať aj v dnešných časoch a autorka nepopiera určitú aktuálnosť Agátinho príbehu.

Denisa Fulmeková je milovníkom beletrie inšpirovanej reálnymi slovenskými dejinami už určite známa. V ostatnom období zaujala románmi Konvália (2016) a Doktor Mráz (2018).

Konvália je príbehom zakázanej lásky Rudolfa Dilonga a židovského dievčaťa, ktoré sa v čase existencie Slovenského štátu stalo matkou dieťaťa tohto františkánskeho mnícha a exponovaného slovenského básnika.

V románe Doktor Mráz sa autorka opäť vrátila do obdobia klérofašistického režimu na Slovensku. Jej fiktívny príbeh je zasadený do divokého obdobia arizácie židovského majetku. Vo svojom najnovšom románe Agáta sa však vnorila do ešte starších dejín Slovenska. Príbeh je síce sčasti fiktívny, no jeho ústrednou postavou je reálna historická postava.

Je ňou tzv. prvá  bratislavská bosorka Agatha Tott Borlobaschinová (v knihe Borlobášová), ktorá pochádzala z Podunajských Biskupíc (vtedy Pyspeky). Bola upálená v roku 1602 na popravisku pri Michalskej bráne. Udala ju manželka mäsiara s tým, že je bosorka a vrahyňa.

Tridsaťročná Agáta bola obvinená z obcovania s diablom, lietania na metle, a taktiež z toho, že mala oslepiť inú ženu bosoráckou praktikou, pri ktorej sa ropuche zašilo oko ihlou a ženským vlasom. Zodpovedala sa aj za zmar obchodu pyspekského mäsiara, začarovaním jeho dobytka a aj samotného obchodníka.

Dnes nám je samozrejme jasné ako tieto absurdné obvinenia vznikali. Boli výsledkom krutého fyzického mučenia a psychického nátlaku. Fulmeková príťažlivo a literárne spracovala túto osobnú strastiplnú cestu nevinnej mladej ženy – dedinskej bylinkárky, od dedinských klebiet, až po horiacu hranicu na popravisku.

Jej príbeh je priamočiary. Snažila sa zrekonštruovať osud mladej ženy, ktorá sa stala exemplárnou obeťou morálnych zlyhaní mužov a tiež intríg iných žien. Agáte priťažuje tiež jej osobný rodinný príbeh, ktorý bol v tej dobe považovaný za zdroj hriechu. Je dcérou matky, ktorá opustí deti a manžela, a ona sama taktiež žije v netradičnom a bezdetnom manželstve.

Román Agáta na celkom malej ploche veľmi jednoznačne pracuje s nábožensko-sociálnym konštruktom viny a iracionálnej klebety. Zároveň tento sugestívny príbeh poukazuje na fakt, aká krehká hranica je medzi skutočnou pravdou a naivnou alebo aj kruto premyslenou lžou.

Procesy s čarodejnicami sú už síce dávnou minulosťou, ale ženy sa za svoje práva musia biť aj v dnešných časoch a autorka nepopiera určitú aktuálnosť príbehu o Agáte. „Ponoriť sa do obdobia raného novoveku bolo pre mňa ohromne zaujímavé. Musela som si tiež naštudovať reálie o tejto etape dejín a zároveň nestrácať zo zreteľa fakt, že idem napísať príbeh, ktorý je svojím spôsobom stále aktuálny.“

Denisa Fulmeková: Agáta, Slovart 2020

Teraz najčítanejšie