Denník N

Mýlite sa, no ja tiež… (nad knihou Prečo ľudia veria nezmyslom)

„Kniha je určená všetkým, ktorých zaujíma téma ľudskej psychológie a najmä téma psychológie viery v nepodložené presvedčenia. Napísaná bola tak, aby jej porozumenie nevyžadovalo nadpriemernú znalosť odbornej terminológie alebo schopnosť interpretovať komplikované tabuľky a dáta. Pokúsili sme sa ju napísať tak, aby bola dostatočne dostupná a dúfame, že aj pútavá.“

Samozrejme, Vy sa mýlite a ja mám pravdu. Musím ju mať, pretože mi to pomáha zorientovať sa v chaotickom svete plnom zmien. Musím ju mať, pretože môj mozog by pri tých všetkých kvantách rozporuplných informácií jednoducho explodoval. Musím ju mať, pretože až vtedy mi dáva všetko nejaký zmysel. Musím ju mať, lebo v opačnom prípade by som stratil tvár. Musím mať pravdu…

Kto z nás vstupuje do rozhovoru s postojom, že na jeho konci bude mať odlišný, minimálne mierne poopravený názor na vybranú tému? Dialóg od čias antiky predstavuje komunikačný ideál umožňujúci sebareflexívne prehodnotenie vlastných názorov, postojov či hodnôt. Stačí však krátko sledovať, ako sa vyvíjajú diskusie bežne v médiach a, žiaľ, aj medzi inteligenciou, a rýchlo zistíme, že dialóg je mŕtvy pojem a mali by sme ho skôr nahradiť dvoma súčasne prebiehajúcimi monológmi, kde si každá strana chráni svoj ideový piesoček.

Na tému myslenia, kognitívnych skreslení, argumentačných omylov a kritického myslenia je v slovenčine a češtine už dostatok populárnej aj náučnej literatúry. Určite odporúčam tituly ako Rozum: návod na použitie odkaz tu), Sila rozumu odkaz tu), Stratégie rozvoja kritického myslenia (odkaz tu), Mysli! (odkaz tu), Umenie jasného myslenia (odkaz tu) či Média, lži a příliš rychlý mozek (odkaz tu). Každá z kníh uchopila problematiku ľudského myslenia zo špecifických perspektív a čítanie je, napriek jednotiacej téme zaujímavé a obohacujúce. Titul Prečo ľudia veria nezmyslom je výsledkom kolektívnej práce viacerých odborníkov prevažne z Centra spoločenských a psychologických vied. V jednotlivých kapitolách sa čitateľ dozvie, ako mozog reaguje a spracováva informácie, ako a prečo podlieha rôznym typom mentálnych skreslení a aké následky to môže mať na jeho myslenie a konanie. Nižšie uvádzam stručný prehľad niektorých kapitol, ktoré môžu potenciálneho čitateľa/čitateľku zaujať.


„Nie sme zvyknutí overovať tvrdenia alebo sa pozastaviť nad informáciou a zamyslieť sa.“ (9)


V kapitole Sklon k sebapotvrdzovaniu alebo moja pravda je lepšia ako tvoja autorka objasňuje sklon ľudského mozgu vyhľadávať a akceptovať tie informácie, ktoré podporujú už jeho existujúcu pravdu. Takto si naša myseľ udržiava „poriadok“ a systém v inak chaotickom a rozdrobenom svete. Všetko, čo by náš obraz o svete – našu PRAVDU – spochybnilo či zneistilo a priori odsúvame z centra pozornosti, prehliadame či rovno úmyselne ignorujeme. Možno teraz prikývnete a poviete: PRESNE, toto vidím každý deň na sociálnych sieťach, v rodine či v práci u kolegu, ktorý verí v plochú Zem či v rozprávajúceho hada v knihe z doby brondzovej. Tomuto sklonu však podliehajú všetci a do veľmi veľkej miery aj inteligentní, vedomosťami nabití ľudia považujúci sa za kriticky zmýšľajúcich. U nich je to spôsobené iluzívnym obrazom o vlastnom Ja, ktoré považujú za otvorené, prehodnocujúce a kriticko-analyticky mysliace, čo však opäť potvrdzuje skreslenia, redukciu a selekciu prijímaných informácií. Málokto hľadá protichodné informácie, aby svoj svetonázor vystavil kritike. Prirodzene konáme presný opak.


Mimoriadne tvrdenia vyžadujú mimoriadne dôkazy,“ (125)


V kapitole Prirodzení konšpirátori Vladimír Bahna vyvracia mýtus, že by konšpirácie a hoaxy boli moderným vynálezom. Boli tu s nami odvtedy, čo existuje ľudstvo a rovnako budú aj naďalej. V kapitolke sa dozvieme aj o myšlienkových mechanizmoch, ktoré prebiehajú v hlave konšpirátorov, prečo by nemalo byť cieľom týchto ľudí odsudzovať, ale skôr pochopiť, prečo myslia tak ako myslia. Túto kapitolu považujem za veľmi užitočnú a potrebnú vzhľadom na silnú popularizáciu konšpirácií v priestore sociálnych sietí.

Kapitola Ako mediálne misinformácie dlaždia cestu dezinformáciám odkrýva nesmierny vplyv médií na šírení klamstiev, hoaxov a konšpirácií a to neraz len preto, aby čo najrýchlejšie svojim konzumným čitateľom poskytli niečo na čítanie.


V honbe za čítanosťou, klikanosťou a sledovanosťou média, a to nielen tie bulvárne, zveličujú a prekrúcajú vedecké poznatky podobným spôsobom, a neraz do podobnej miery ako dezinformačné weby a magazíny… Často počas práce v laboratóriu dúfate, že si ľudia prečítajú vašu štúdiu a že niečo zmení. A potom vidíte všetku svoju náročnú prácu zosekanú do jednej vety, a tá navyše nie je správna. Je to ubíjajúce.“ Jason Dyck


Média neraz bulvarizujú vedecké informácie, zjednodušujú ju ich pre problematiku neznalé publikum do podoby, ktorá s pôvodným poznatkom či tvrdením má málo čo spoločné. Ľudia čítajú – a aj to je silné slovo – články povrchne, preletia ich pohľadom, ak je článok dlhší preskrolujú ho a odchádzajú zo stránky s pocitom, že sa dozvedeli niečo nové a možno aj „prevratné“. Mediálne články sa stávajú informačnými jednohubkami, reklamou na nejaký fragment poznania a ani ten si čitateľ/čitateľka nie je schopný/á prečítať do konca. Diskusia o pravde v médiách sa tak dostáva do absolútne absurdnej roviny, pretože už „potreby trhu“ bránia médiám v objektívnosti a snahe o dosiahnutie tejto pravdy.

Z ďalších kapitol len stručne spomeniem kapitoly Redukovanie nepodložených presvedčení pomocou kritického myslenia, Múdre deti: ako sa vyvíja kritické myslenie a vedecké myslenie a kapitolu, ktorá ma osobne veľmi obohatila – Zákernosti posudzovania rizika a pravdepodobnosti. Práve posledná menovaná kapitola vás totiž veľmi rýchlo presvedčí v tom, že ste na míle vzdialení od racionálneho myslenia a váš praveký genofond veľmi zaostáva za požiadavkami a pascami umelo vytvorenej reality, ktorú bežne žijeme.

Väčšia časť knihy je písaná prístupným jazykom, niektoré kapitoly sú ťažšie a menej zrozumiteľné, čo môže niektorým čitateľom spôsobiť komplikácie v porozumení textu. Jednotlivé kapitoly spolu nesúvisia, takže si môžete vybrať z knihy len to, čo vás zaujme. Na záver, ako je už u mňa obvyklé, uvádzam niekoľko citátov z knihy. Tentokrát budem tematický a zameriam sa na citáty o konšpirátoroch a konšpiračných teóriách, ktoré ma zaujali a ktoré sú použiteľné v rozhovoroch či argumentácii.

„Konšpiračné teórie podhodnocujú úlohu náhody, lebo zložitým spoločenským udalostiam pripisujú jednoduché príčiny, ktoré sú však, pokiaľ ich človek zváži všetky dohromady, veľmi nepravdepodobné.“ (22)

„Konšpiračné teórie nie sú fenoménom súčasnosti, ale už po dlhé roky sprevádzajú ľudstvo… Ponúkajú ľahké príčiny zložitých fenoménov na rozdiel od vedeckých vysvetlení, ktoré sú často zložité a náročné na pochopenie. Ľudia, ktorí už dôverujú niektorým konšpiračným teóriám, sú často oveľa náchylnejší veriť aj iným nezmyslom, a je u nich ľahšie vyvolať vieru dokonca aj v úplne nové a vymyslené konšpiračné teórie.“ (27)

„Náhle spoločenské zmeny a udalosti – ako sú prírodné katastrofy, teroristické útoky, pohromy, revolúcie, finančné krízy či vojny – v človeku pochopiteľne vyvolávajú neistotu a strach. Prirodzenou reakciou ľudí na takéto pocity je snaha vysvetliť, ako k danej udalosti mohlo dôjsť, keďže takéto vysvetlenia im poskytujú pocit kontroly, teda pocit, že situácia mala nejakú konkrétnu príčinu… (s. 28)

„Strach a neistota môžu viesť k spoliehaniu sa na konšpiračné teórie… Človek presvedčený o pravdivosti rôznych nepodložených teórii môže cítiť, že svet je nebezpečným a zlým miestom, kde sa mu každý snaží uškodiť.“ (29)

„Konšpiračné teórie úplne relativizujú to, čo je pravdivé a čo nie, a spochybňujú, či sa svet okolo nás vôbec dá poznať. Zatiaľ čo vedci sami často vedú diskusie a prichádzajú s rôznymi alternatívnymi vysvetleniami pre tie isté javy, to neznamená, že akékoľvek vysvetlenie môže byť rovnako pravdivé.“ (30)

„Vyššie vzdelanie, ani lepšia schopnosť vedeckého myslenia nie sú jednoznačnou zárukou toho, že človek nepodľahne pseudovedeckým informáciám.“ (38)

„Výskumy ukazujú, že viera v konšpiračné teórie úzko súvisí s pocitom neistoty.“ (74)

„Vo výskumoch konšpiračných teórií sa už dlhodobo konzistentne ukazuje súvis medzi vierou v konšpiračné teórie a náchylnosťou veriť v nadprirodzené a paranormálne javy.“ (76)

„Ľudia s nižším vzdelaním a nižšou mierou analytického myslenia sú náchylnejší zastávať konšpiračné teórie.“ (85)

„Z histórie vieme, že konšpiračné teórie dokázali zachvátiť celé spoločenstvá bez ohľadu na vzdelanie.“ (86)

K problematike výskumu konšpiračných teórií v slovenskom prostredí odporúčam prečítať knihu Konšpiračné teórie: témy, historické kontexty a argumentačné stratégie od Zuzany Panczovej.

Knihu Prečo ľudia veria nezmyslom si môžete zakúpiť tu

Bibliografický údaj: Marek Jurkovič – Vladimíra Čavojová – Ivan Brezina (ed.): Prečo ľudia veria nezmyslom. Bratislava : Premedia, 2019

Záverečná poznámka:

Ak Vás kniha alebo niektoré z citátov zaujali, resp. ak ste v článku našli chybu, kontaktujte ma :-)

Sledujte ďalšie tipy či postrehy zo sveta kníh na mojej facebookovej stránke Knižné univerzum, osobnej stránke či priamo na webovej stránke knizneuniverzum.sk

Zdroj obrázku: Pixabay

 

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)