Denník N

Mobilizácia ľudí do prvej línie

Premýšľam len nad možnosťou, ako bezpečne spraviť celoplošnú akciu s rôznorodými ľuďmi tak, aby to malo disciplínu a neskončilo to tragédiou, vzburou typu, kde by na každom stanovišti niekto odmietol poslúchnuť autoritu moci štátu, prípadne bol predvedený políciou či armádou na miesto, kde mu strčia tyčinku s vatou do nosa. A teda ak to dovoľuje zákon povolať do všeobecnej mobilizácie ľudí do prvej línie, tak to je asi jedna z ciest. Inak si to neviem predstaviť. Teda možno to pôjde, ak to národ dostane rozkazom. V rámci Ústavy SR… Ale to, prečo to nepôjde, to vie každý vojak, generál, ktorý vie, že do zbrane nezoberie každého, kto má ruky nohy…že menej je niekedy viac…všetko s mierou, a dobrého pomaly, ako sa vraví…

Ešte jeden faktor k tomu, že by sa tento husársky kúsok mohol premiérovi podariť a bol by zase prvý, komu by sa to podarilo…je ten, že našinec vlastne nevie doceniť hodnotu slobody.

Teda ide tu o slobodu ako takú…

Možno teda, keby každý, kto sa dal testovať, dostal nejakú klobásku, gulášik, holbu piva…možno…

Ja jednoducho vychádzam z vlastnej skúsenosti. Možno som to už hovoril, ale táto skúsenosť mi v malom ukazuje to, ako sa asi chová a myslí väčšina v každej situácií.

Robil som istý čas zástupcu vlastníkov bytov na sídlisku v Petržalke. Menili správcu, mali sme síce málo hlasov a nebolo to vlastne legálne, ale nás správca- Bytové Družstvo Petržalka, ako sami povedali, videli síce, že to nie je právne v poriadku, ale nechceli nám brániť…

Potom prišiel nový správca, dosť pôsobil ako podvodník a vlastne i tie okolnosti, ako sa k tomu dostal, vyzerali skôr ako metódy manipulácie. Rečnícke umenie, dojem odbornosti…Mňa, ako nového obyvateľa tohto nešťastného dvojdomu s 96 bytmi si zvolili ako „predsedu“…

A začali hádky, lebo jedna časť ľudu to spochybnila a dala údajne na súd. Ja som vlastne tiež bol skôr zvedavý, aká je vôla, ako to vlastne reálne vyzerá s týmito ľuďmi…rozhádaní desaťročia…

Zavolali sme i štáb RTVS, o pánovi správcovi odvysielali predtým i dve časti Reportéri..s nami natočili reportáž do rádia…a boli sme  síce v rozhádaní, a neschopní dohody, ale jedno sa ešte spolu riešiť dalo, …ľudia mali strach …a vedeli sa zhodnúť na tom, že dáme výpoveď. Pekne legálne sa to podarilo. Študoval som ten zákon a vcelku tomu rozumel…

Potom som však prestal byť hrdina, keď bolo treba sa rozhodovať o niečom. Bolo to už i nepríjemné a kontraverzné, čo bolo biele a čo čierne nebolo ľahké rozoznať.

Mali sme teda asi štyri výberové konania na správcu. Agilní a aktívni, priam agresívni, akoby v sebe našli v nejakom kolektívnom nevedomí niečo z maturity odborára či zo štúdia VUML a naozaj som sa nechytal. Jednoducho zákonnosť ma obmedzovala. Ja som nechodil po nociach , po tme, po schodoch nevyzváňal a nestrašil ľudí, že čo nám prinesie nový správca, súkromník. Prichádzala i finančná kríza, a družstvo je istota, tak sa hovorilo, tomu sa verilo…

Ešte predtým, ako som sa stal čiernou ovcou, asi preto, že som dostal majetok 96 bytov do stavu, kde nebol správca problémový a byty nestratili na cene, dali sa prípadne dobre i predať…som na jednej schôdzi dal hlasovať o tom, že mi bude vyplatená odmena. A to sa dalo i do uznesenia. Na tej schôdzi boli dva body, potreboval sme riešiť súhlas so zriadením predzáhradky aby nám to samospráva Petržalky povolila užívať a to sme museli priniesť na odd. životného prostredia MČ Petržalka. A ten druhý bod tam bol tiež v rámci uznesenia.

Potom teda nastali zvláštne okolnosti, hlasovania, chaos, mesiac sme nemali žiadneho správcu, čo zákon nepredpokladá…a potom do roka a do dňa sa vrátila krabica technickej dokumentácie zas na to družstvo, správca tým, že nekonal, nechal to všetko „odhniť“, ako to robí stará dobrá sovietska škola vyjednávania, že čas hrá v ich prospech a obete sa nerátajú…no a teda stratilo s i uznesenie zo schôdze a to je už roky argument, už 11 rokov, prečo si v dome nesplnili vlastné uznesenie a popreli zákonnosť a schopnosť dohodnúť sa. Dôvera a komunikácia akosi nie je treba…

Ak teda spochybňujú to, že boli na danej schôdzi (cca. 18 ľudí…) tak otázka je, ako je legálne užívanie tej predzáhradky? Keď niekto neuzná jednu vec a druhá je v rozpore s tvrdením už zákonite, tak potom je otázka, o čom je takýto život, keď sa popiera…

Pritom na to, aby splnili svoje slovo stačilo mi dať hoc jedno euro…nebolo v uznesení, koľko mi chcú dať tej odmeny…tiež nikomu nik nebráni, aby spravili v inej schôdzi iné hlasovanie o tom istom. Veď keď im chýba len papier, môžu ho dodatočne dať na svet, prejaviť vôľu a dať doklad. Ale načo by to robili? Dostanú za to niečo hmotné? Niečo na tanieri? Nejakú klobásku, salámu, …nejakú výhodu?

Lebo či máme dom predajný, majetok, či nie, to sa neráta, vidíme len rožky, chleba, klobásky, gulá šit,…povrch…

A to je ten argument. Títo ľudia majú dnes cca. 57 – 60 rokov a vlastne im to je jedno. Nič sa tu roky nedialo, a nikam sme sa nedostali. Samozrejme nerátam zateplenie domu, to robili všetci okolo, tak i my…

A nedávno som si dal otázku k tomuto, premýšľal nad tým a vravím si, že asi to ani nijak inak robiť noví zástupcovia vlastníkov ani nemohli, že to je vlastne múdre.

Ľudia nie sú schopní oceniť a pochopiť slobodu a keď nepríjmu zodpovednosť, tak ako od nich niečo žiadať?

Ray schvália jedno a o rok zas opak. Tí istí ľudia. Dospelí…

I naša pekná predzáhradka, bola i legálna a teraz je pochybná..nie je papier, nie je pamäť…komu to vadí?

Chleba lacnejší nebude…

Nejakú česť, kvalitný život?

NA poslednej schôdzi vlastníkov, ktorú nám ukončil vrátnik s argumentom ,že musí zakódovať budovu, sa nik k tomu neozval. Už skoro rok…Len padli tvrdenia od nových zástupcov: „Pán Bošanský, aká morálka?“ Načo nám je morálka?“

Keď je strach, keď je túžba dožiť čo najdlhšie, keď sa bojíme zmeny, pravdy, tak či korona vírus, COVID 19, či finančná kríza, či možnosť žiť slobodne, podľa seba, všetko, každá možná budúcnosť, môže byť hrozba…

A preto, možno, keby premiér ešte zvýšil mieru strachu, paniky, úzkosti, možno by to vyšlo s tým celoplošným testovaním. Ľudia by sa i udávali, hľadali niečo na druhého, aby vyzerali lepší. …

Mne tento chaos dosť pripomína našu skúsenosť….

Preto my, neslobodní, posttotalitní môžeme byť prví i  opatreniach, ktoré si inde nevedia predstaviť. Postavíme sa i do radu a radi s piesňou na perách pôjdeme i do gulagu…ako hovorím po mojej skúsenosti už roky…

Teda ako hovorí výsledok vedeckého skúmania z oblasti sociológie, nemožno očakávať, že vďaku či úctu získa niekto od sto percent danej spoločnosti. A tiež nemožno očakávať, že sa splní predpoklad typu: Ked každý dá jedno euro, bude to fajn… Nedá.

Platí skôr to, že 20% prinesie najviac a zvyšných 80% spraví niečo, čo možno dlhodobo s ukáže ako hodnotné, keď sa zmení „poznanie“.

ZA tých cca. desať rokov deti trochu podrástli a od pár ľudí sme dostali späť niečo i v podobe úrody jabĺčiek, hrozna…tak možno sa to i vyrovnalo…

:-)

Ak teda premiér očakáva, že bude sto percent niečoho, tak možno áno, ak dá niečo v naturáliách, možno zlatú minci s jeho podobou, keby objednal, a daroval každému dobrovoľníkovi…

Alebo ako sa to robilo na jeseň v dnešnom USA, keď sa značkoval dobytok, či keď treba strihať ovce. Spraví sa lievik, a postupne sa tam každý dostane…nie som odborník, ale armáda si poradí…uvidíme za akú cenu…

 

Tak si to užime…

Obrázok ako ilustrácia, je moja karikatúra z nejakej dávnejšej tv relácie..len ilustračne, ako rozpory doby…

Teraz najčítanejšie