Denník N

Plošné testovanie? A čo bude ďalej?

Ag rýchlotest je veľmi účinný a lacný nástroj na identifikáciu ohnísk, v ktorých došlo ku superšíreniu. Ak cieľom plošného testovania je odhaliť superšíriteľov, môže byť napriek všetkým výhradám, vhodným nástrojom na testovanie obyvateľstva. Otázka ostáva, čo bude po testovaní, ak sa vydarí a čo bude, ak sa nevydarí.

Vo svojom prvom blogu som písal o troch návrhoch, ktoré by mohli rapídne pomôcť so zlepšením situácie ohľadne koronavírusu. Navrhoval som pretestovanie rizikových oblastí rýchlotestami a to sa má stať už o pár dní. Tiež som navrhoval dobrovoľnú štátnu karanténu a to sa tiež spomínalo ako možnosť. Pripomínam svoj prvý blog.

Nechcem preceňovať svoj blog, ktorý si prečítalo len niečo vyše 1300 ľudí, na druhej strane mám pocit, že sme sa pohli správnym smerom. Čo ma trochu prekvapilo, vláda oznámila plošné pretestovanie celého obyvateľstva rýchlotestami. Čo ma možno prekvapilo ešte viac, je odmietavá reakcia prakticky všetkých, ktorí premiéra či vládu nemajú radi. Ja sám som veľmi sklamaný z pôsobenia tejto vlády. Na druhej strane samotný nápad plošného pretestovania rýchlotestami nevnímam ako zlý. Skúsim teda vysvetliť, že prečo testovanie rýchlotestami má význam a aj plošné pretestovanie môže mať svoj význam. Ostáva tam ešte veľa nezodpovedaných otázoch.

Čo to znamená pozitívny alebo negatívny výsledok testu?

Priznám sa, že som doteraz nepoznal pojmy senzitivita a špecificita, tak sa budem vyjadrovať tak, aby tomu rozumel aj človek, ktorý tie výrazy nepozná. PCR test sa berie ako to najlepšie čo máme. Ako keby ten výsledok bol na 100% správny. Čo si myslím, že nie je. Avšak keďže všeobecne sa tento test považuje za najpresnejší, budem vychádzať z predpokladu, že to tak naozaj je. AG rýchlotest údajne odhalí 96,52% pozitívnych a 99,68% negatívnych správne. Prečo teda odborníci spochybňujú účinnosť takýchto testov?

Ukážeme si na príklade. Ak by sme mali vzorku 100000 ľudí a medzi nimi by bolo 500 pozitívnych (0.5%), tak by sme dostali nasledovné výsledky:

500 pozitívnych  – 483 by bolo správne pozitívnych a 17 by bolo falošne negatívnych

99950 negatívnych  – 320 by bolo falošne pozitívnych a 99630 by bolo správne negatívnych

Ak by som mal negatívny výsledok, tak s pravdepodobnosťou 99,98% by som bol naozaj negatívny. Ak by som ten výsledok mal pozitívny, len s pravdepodobnosťou 60% by som bol naozaj pozitívny.

Ak by v testovacej skupiny bolo 20% pozitívnych, až vyše 98% pozitívnych by bolo detekovaných správne. Ak 1%, bolo by to len 75% a ak 0.1%, tak 23%. Čím menej pozitívnych máme, tým je výsledok menej presný. Problém samotného plošného testovania je, že my netušíme koľko pozitívnych ľudí v ňom budeme mať a je možné, že množstvo ľudí bude falošne pozitívnych. Obrovské pozitívum tohto testovania je, že keď bude mať človek negatívny výsledok testu, má vysoko nad 99% pravdepodobnosť, že je naozaj negatívny.

Opatí sa používať testy, ktoré môžu mať takú veľkú chybovosť?

Rýchlotesty nie sú vhodné na hľadanie pozitívnych. Sú vhodné na hľadanie ohnísk. Celý koncept je vysvetlený v nasledovnom veľmi dlhom článku.

Veľmi zjednodušene, nás nezaujíma, že je niekto chorý. Väčšina ľudí nie je schopná nakaziť nikoho ďalšieho. Nás nezaujímajú ani tí, ktorí nakazia 1-2 ľudí. Nás zaujímajú superšíritelia, to sú ľudia, ktorí sú schopní nakaziť aj stovky ľudí. Tých musíme odhaliť a následne izolovať.

Ako by sa dali využiť výsledky testovania AG rýchlotestami? Ak v našej kancelárii s kolegami nemáme ani jedného pozitívneho, sme v pohode. Možno niekto z nás pozitívny je, ale nedošlo ku šíreniu. Pravdepodobnosť dvoch falošne negatívnych ide limitne k nule. Ak sa ale v našej kancelárii objavia štyri pozitívne výsledky, je veľká pravdepodobnosť, že ku šíreniu/superšíreniu v kancelárii došlo a tak treba celú kanceláriu pretestovať, tentokrát už PCR testami. Všetkých pozitívnych treba samozrejme izolovať. Nevieme totiž, ktorý z nás by mohol byť superšíriteľ.

Dá sa zrealizovať plošné testovanie a čo ďalej?

Takmer všetci sa zhodnú že je to nerealizovateľné. Je príliš málo času, je príliš zložitá logistika. Chcem veriť, že toto má vláda vymyslené a nebude to vymýšľať až teraz. Ako som napísal na začiatku, viem si predstaviť, že plošné testovanie nám naozaj pomôže a odhalíme ohniská. Ostáva zopár vážnych otázok. Aký je cieľ testovania? Ak cieľom je urobiť testovanie, tak to je veľmi zlý cieľ. My by sme mali vedieť, čo tým testovaním chceme dosiahnuť a čo bude nasledovať potom.

Otázka je, čo s tými výsledkami potom? Dáme všetkých pozitívnych do karantény? Pretestujeme PCR testami všetkých pozitívnych, aby sme odhalili ktorí z nich sú skutočne pozitívni a ktorí sú falošne pozitívni? Budeme hľadať ohniská, v ktorých mohlo nastať superšírenie, aby sme odhalili aj tých, ktorí na test neprišli, prípadne boli negatívni? Akým spôsobom sa budú dáta spracovávať? Kto ich bude vyhodnocovať?

Ak by celá táto operácia vyšla, čo máme v pláne ďalej? Zoberme si situáciu, že máme 0 denných prírastkov a v susednej ČR majú 10000 denne. Uzavrieme hranice? Budeme testovať AG testami každého, kto hranice prekročí? Aj ku Trumpovi išli všetci negatívni a napriek tomu sa tam nakazilo 7 ľudí vrátane Trumpa (inde som čítal, že až 12). Jeden takýto falošne negatívny superšíriteľ nám to tu môže opäť celé zapáliť. Ako sa chceme vysporiadať s prípadnou 3., 4., či 5. vlnou.

Pozitívne vnímam, že pilotný projekt bude pretestovanie rizikových oblastí. Tam to dáva naozaj zmysel a odporučil by som, aby sme identifikovali ohniská, pretestovali PCR testami a izolovali možných superšíriteľov. Osobne si myslím, že namiesto plošného testovania, by sme mali ísť aj naďalej touto cestou. Testov už máme dosť.

Čo sa týka pretestovanie celého Slovenska, neviem si predstaviť, ako chce vláda to testovanie zorganizovať. Napriek pochybnostiam, ak sa bude plošne testovať, ja sa testovania zúčastním.

Teraz najčítanejšie