Autobusy z Turecka? (Ne)transparentné verejné obstarávanie v Bratislave

V mojom blogu sa dozviete:

• Súťaž vyhral problematický turecký výrobca, ktorý v EÚ nie je overený
• Spôsob vyhodnotenia najlepšieho uchádzača je neznámy
• Súťažné kritériá sa menili za pochodu
• Dopravný podnik zabránil kontrole verejného obstarávania
• Mená členov hodnotiacej komisie sú utajené

Tlačová správa z médií znie veľmi dobre. Dopravný podnik Bratislava nakúpi 70 nových kĺbových autobusov. Mestský podnik nešetrí superlatívmi.

„Autobusy prinesú do cestovania bratislavskou hromadnou dopravou najvyššiu úroveň komfortu a kvality, ktoré sú garantované v dôsledne nastavených zmluvných podmienkach. Dômyselne usporiadaný interiér, nenasiakavé sedadlá, kamerový systém, WiFi, nabíjanie elektronických zariadení a nové farebné linkové transparenty spolu s nižšou spotrebou pohonných hmôt budú prínosom pre všetkých cestujúcich.“

No nie všetko, čo sa blyští, je naozaj zlato. Totiž, možno s výnimkou sedadiel a linkových transparentov, všetky tieto „novinky“ majú nainštalované aj autobusy z posledných dodávok do dopravného podniku.

Ako je možné, že súťaž spomedzi osvedčených dodávateľov vyhrala na Slovensku neznáma firma?

História tendra na nákup kĺbových autobusov sa ťahá viac ako rok. Dopravný podnik zverejnil súťažné podklady 19.8.2019. Ak si kliknete na profil DPB na portáli Úradu pre verejné obstarávanie, čaká vás zaujímavé čítanie. Dopravný podnik niekoľkokrát menil súťažné podklady a prílohy k nim. Čelil niekoľkým žiadostiam o nápravu, predlžoval lehoty a dosť veľa musel aj vysvetľovať. Čo je zarážajúce, „počas hry“ menil aj hodnotiace kritéria. Presne tie, ktoré pôvodne označil za najtransparentnejšie v histórii. A oni boli v rozpore so zákonom! Dopravný podnik dokonca musel meniť  informáciu aj o výsledku verejného obstarávania.

Všetky tieto náležitosti vytvárajú podozrenie, že verejné obstarávanie nebolo až také transparentné ako v dopravnom podniku deklarovali. A že v skutočnosti bolo buď zle pripravené alebo až príliš dobre pripravené. Ale len pre jedného z uchádzačov.

Zmena pravidiel počas hry

Ešte 6. septembra 2019 dopravný podnik tvrdil, že predlžuje súťaž, kvôli tomu, aby „aby sa do súťaže mohlo zapojiť čo najviac výrobcov z celej Európy, vznikla medzi nimi čo najväčšia rivalita a ponúkli svoje vozidlá s čo najnižšou maržou.“ Výsledkom tohto „snaženia“ je, že okrem troch tradičných dodávateľov (Mercedes, SOR a Solaris) sa prihlásil navyše iba turecký Otokar Otomotiv.

Aký bol skutočný dôvod na predĺženie súťaže? Práve zmieňovaná zmena hodnotiacich kritérií. Zo zákona sa totiž pri takejto podstatnej zmene musí predĺžiť lehota podania ponúk o celú dobu. V tomto prípade o 30 dní. Prečo potom dopravný podnik zavádza verejnosť?

Vyhodnotenie súťaže v režime utajenia

Hlavným problémom celého obstarávania je, že Dopravný podnik nikde nezverejnil, ako sa dopracoval k výslednému poradiu, ktoré vyhral turecký výrobca. Totiž, hlavným kritériom nebola cena za jeden autobus, ale náklady na jedno obstarané miesto vo vozidle pre cestujúceho. Spôsob vyhodnotenia tohto kritéria nezverejnil Dopravný podnik Bratislava ani napriek výzve Úradu verejného obstarávania. Zo zverejnenej zápisnice z vyhodnotenia ponúk sa nedozvieme mená členov hodnotiacej komisie a dokonca ani cenu autobusov od konkurenčných firiem. Len výsledné poradie.

Pritom, ten istý Dopravný podnik približne v rovnakom čase vyhlásil podobnú súťaž na nákup autobusov do 8 metrov a súťaž je nastavená úplne inak. Hlavným kritériom je cena autobusov (95%). Dopravca nemal žiaden problém zverejniť cenu autobusov, ani mená členov komisie. Prečo aj v tomto prípade nepoužil dopravný podnik „rovnaký meter“ aj v „tureckom“ tendri?

Vo svetle týchto skutočností príbehu o transparentnom verejnom obstarávaní verí naozaj len málokto.

A ešte na jednu vec by som rád upozornil: Súčasťou hodnotiacich kritérií bolo aj kritérium „prevádzkové náklady na spotrebu energie“. To sa určuje z certifikátov dodané samotným výrobcom. Ak nemáme turecké autobusy overené v praxi, ako môžeme uveriť tomu, že spotreba pohonných hmôt deklarovaná na papieri je totožná s realitou? Dopravný podnik síce tvrdí, že je to zmluvne ošetrené, ale: Dokážete si predstaviť, že niečo v dnešnej dobe vysúdite z Turecka?

Údajná kontrola na Úrade pre verejné obstarávanie

Dopravný podnik tvrdí, že: „DPB túto zákazku na 70 ks autobusov pre vylúčenie všetkých pochybností pri procese verejného obstarávania predložil z vlastnej iniciatívy Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) na kontrolu. V záujme transparentnosti výberu a nakladania s verejnými financiami, ako aj vylúčenia akýchkoľvek pochybností, preto bude podpis zmluvy s dodávateľom mierne pozdržaný.“

Do dnešného dňa ale dopravca o výsledku kontroly neinformoval. Prečo? Po troche pátrania na Úrade pre verejné obstarávanie sa dozvieme zarážajúcu skutočnosť: Kontrolu dopravný podnik sám odvolal. Prečo? Čoho sa Dopravný podnik bál? Kde je to vylúčenie všetkých pochybnosti? Zvláštne je aj samotné konanie ÚVO. Ako je možné, že ÚVO sa pýtal dopravného podniku, či trvá na kontrole? Viete si napríklad predstaviť, že sa vás daňový kontrolór spýta, či vám môže skontrolovať účtovníctvo? A vy poviete nie?

Turecký koncern, s ktorým nikto v EÚ nemá skúsenosti

Súťaž na dodávku 70 autobusov pre Bratislavu vyhral turecký výrobca Otokar Otomotiv ve Savunma Sanayi A.S., ktorá má v ponuke kĺbový autobus Otokar Kent C Articulated. Anonymnú výberovú komisiu presvedčil, že je lepší ako osvedčení dodávatelia Mercedes-Benz, SOR alebo Solaris.

Značka Otokar nie je nikde v Európskej únii etablovaná. Nezúčastnila sa tendrov ani v Prahe, ani v Brne. Nielenže s ňou nemá nikto v okolí skúsenosti, ale ani nikde v EÚ nemá potrebnú infraštruktúru. Kúpili by ste si domov turecké vozidlo, pre ktoré neexistuje servis? Asi sotva. Pritom autobusy vo verejnej doprave najazdia státisíce kilometrov. Bez náhradných dielov a dobrého servisu môžete dať autobus maximálne do výkladu, nie do prevádzky.

Teda, vlastne, skúsenosti s firmou Otokar by tu boli. V Bukurešti. A hneď prvý mesiac vykázali značné nedostatky. Dokonca v jednom z nich vriaca voda zaplavila autobus! Podrobnosti a video si môžete pozrieť tu.

Značka Otokar je súčasťou tureckého koncernu Koç Holding, ktorý sa sústreďuje na výrobu vojenskej techniky a ktorého majitelia majú veľmi blízke vzťahy s tureckým diktátorom Recepom Tayyip Erdoğanom. Práve obrnené vozidlá značky Otokar sa podieľajú na potláčaní protestov v Turecku, i na operáciách Tureckých vojsk v Sýrii.

Otázky na Dopravný podnik Bratislava a ÚVO

Ak nemá DPB naozaj čo skrývať, mal by verejne odpovedať na tieto otázky:

• Ako dospela hodnotiaca komisia k výslednému poradiu uchádzačov?
• Aké boli ceny autobusov konkurenčných dodávateľov?
• Prečo Dopravný podnik Bratislava zabránil kontrole na ÚVO, ktorú tak silno medializoval?
• Je normálne, aby sa ÚVO pýtalo kontrolovaného, či trvá na kontrole?
• Prečo sa ÚVO nevenovalo kontrole tendra, keď je tu hneď niekoľko podozrení na porušenie zákona?

Odpovede možno naznačia personálne prepojenia, o ktorých napíšem nabudúce.