Keď médiami v sobotu prebehla správa, že premiér zvoláva tlačovú besedu na tému „PRIZNANIE“, čakal som hocičo. Ako liberálovi by mi nevadilo, keby šlo o coming out, to som však nepredpokladal, nečakal som ani „daňové priznanie“, no nečakal som ani to, čo nakoniec prišlo. Priznám sa, že po vypočutí správy o tom, že štát nebude šetriť a do otestovania svojich občanov zainvestuje, som bol spočiatku milo prekvapený. Od začiatku hovoríme o tom, že základom úspešného boja je testovanie, veľa testovania (áno, nie je testovanie, ako testovanie). Výstražné kontrolky mi však okamžite vyslali varovanie. Ako to chcú urobiť? Sme síce malá krajina, no otestovať za víkend aj tých pár miliónov, čo máme, mi prišlo ako neuskutočniteľné science fiction (niečo ako cesta do stredu Zeme, útok mimozemšťanov, úprimný politik). Pri mnohých ďalších relevantných a závažných otázkach bolo naozaj len detailom, že o svojich plánoch pán premiér najskôr povedal pri raňajkách madam Merkel a až next time našej prezidentke a vlastne aj nám, občanom. Nasledovala komédia, ktorej by som dal pracovný názov, „Na koho to slovo padne“. Už sme zvyknutí na to, že keď pán premiér občas niečo vymyslí, zodpovednosť za realizáciu prenesie od seba čo najďalej. Prvý na rane bol minister obrany a vojsko. Tí dostali za úlohu celú operáciu manažovať. Logika nepustí, kalkulačka premiérovho mobilu tiež. Taký celoplošný test, to chce asi aj dosť ľudí. Nevadí, my to zvládneme. Teda nie my, ale oni. Najskôr bolo potrebné vyriešiť otázku neodborného personálu. Ten dodajú jednotlivé zastupiteľstvá. Musia, inak by zlyhali a operáciu sabotovali. Kto by sa nebál chlapa v maskáčoch a so zbrojným preukazom? Úlohou zastupiteľstiev všetkých miest a obci je teda dodanie zamestnancov aj dobrovoľníkov. Zoznam musia dodať takmer okamžite (ak vybrali za miesto testovania volebné miestnosti, nemohli tých dobrovoľníkov dodať politické strany, tak, ako to býva pri voľbách? Len rečnícka otázka…). Fajn, druhá zložka, na ktorú sa bude dať vyhovoriť pri akomkoľvek neúspechu, by bola. Ešte jedna. Tá najdôležitejšia, zdravotníci, ktorí budú samotný test vykonávať. Našťastie, je nás veľa a naša flexibilná pracovná doba bez služieb a nadčasov, nám umožňuje dobrovoľne sa zapojiť do akéhokoľvek projektu, ktorý ktokoľvek vymyslí. Áno, ide o sarkazmus. A ak by sme čo i len náhodou vzniesli námietky a v plnej sile nápad pána premiéra nepodporili, sme to my, zdravotníci, ktorí všetko sabotovali a zachovali sa nanajvýš sebecky, nezodpovedne, škaredo. Hľadá sa 20 000 zdravotníkov. Nehovoriac o fakte, že každého „dobrovoľníka“ čaká zaujímavá finančná odmena, 7 eura za hodinu. No nezober to. Zaujímavý je ale bonus, 20 eur za pozitívneho pacienta. Chytám sa za hlavu, rozmýšľam, či som dobre počul, uistil som sa prečítaním tejto informácie. 20 eur za pozitívneho pacienta. Super. Bežím teda na Oravu a do Bardejova. Predtým ale obvolám pár známych, že ponúkam 31% z odmeny za každú pozitívnu ovečku, ktorú mi do košiara privedú. Nuž, smolu budú mať tí, ktorí budú vytierať negatívnych, tí si auto z odmien nekúpia. Opäť sarkazmus. Možno sa zdá byť tento nápad s bonusom dobrý, no nie je, vôbec. Ak už chceli motivovať, mali výrazne zvýšiť hodinovú odmenu.
Čo dodať záverom? Myšlienka celoplošného testovania nie je zlá. Ide ale o projekt, na ktorý sa treba pripraviť, najmä logisticky, personálne. Žiaľ, okolo celej akcie je viac otázok ako odpovedí, čo vyvoláva v spoločnosti obavy a nedôveru. Nemajme za cieľ byť zo všetkých síl tí prví, pretože prehnané a nepremyslené úsilie môže paradoxne viesť k prehre. Vlak sa rozbehol, už ho nezastavíme. Ak bude projekt celoplošného testovania úspešný (otázkou je, čo je meradlom jeho úspechu), odvahu jeho iniciátora pochválime. Mám však obavy, že nedôvera občanov voči vláde je tak vysoká, že test zoberú ako možnosť vyjadriť svoj nesúhlas s jej krokmi. K ukľudneniu situácie neprispel ani fakt, že sa premier tým, ktorí na test neprídu, vyhrozil “domácim väzením”. Test sa tak stane hlasovaním o dôvere vlády. Hoc nie som s mnohými krokmi tejto vlády spokojný, sú to práve oni, ktorí sa stali nositeľmi zmeny. Začali v období, na ktoré sa nemohol nikto pripraviť a napriek všetkému, ukázali nám v sebe aj množstvo pozitív, preto by mali dostať šancu doviesť svoj boj do konca. Ich neúspech by sa stal totižto úspechom protisystémových strán, ktoré rastú na nešťastí a strachu. To nemôžeme dopustiť. Vyzývam vás teda, zúčastnite sa testovania. Ešte aspoň naposledy prižmúrme všetci oči a dajme šancu. Nie vláde, ale nám, našej spoločnosti, našej komunite. Stojí to za to.