Denník N

Plošné testovanie. Prehľad dôvodov pre a proti. (časť 1.)

Podľa vyjadrenia ministra obrany J. Naďa je najväčšia logistická akcia v novodobých dejinách Slovenska  – plošné testovanie, neodvratne spustená. Táto už od momentu vyhlásenia vyvolala vášnivú debatu, v ktorej rezonujú argumenty rôznej kvality a váhy. V týchto sa však verejnosť často stráca. Je preto dobré mať aspoň základný prehľad o prezentovaných argumentoch, a rovnako tak aj o cieli plošného testovania a jeho alternatívach.

Cieľ – cieľom je odhalenie čo najväčšieho počtu infikovaných ľudí, obzvlášť tých s vysokou vírovou  náložou, ktorých izolácia je rozhodujúca pre spomalenie rýchlosti šírenia vírusu. V prípade úspechu sa podarí „sploštiť“ nárast počtu nových pacientov a zabrániť tak tvrdému lockdownu. Je potrebné dodať, že plošné testovanie s určitosťou neodhalí všetkých pacientov a ani nebude znamenať definitívne vyriešenie epidemiologickej situácie a ukončenie všetkých obmedzujúcich opatrení.

Alternatívy – v súčasnosti neexistuje účinná vakcína/liek. Jediným spôsobom regulácie epidémie sú tak nefarmakologické opatrenia.  Z nich najúčinnejšie sú vyhľadávanie a včasná izolácia infikovaných a ich kontaktov, dodržiavanie sociálnych odstupov, nosenie rúšok, dezinfikovanie a znižovanie mobility obyvateľstva. Tieto opatrenia majú rôznu účinnosť, ktorá je limitovaná aj aktuálnym stavom epidémie v spoločnosti. Dobrým príkladom je trasovanie kontaktov a ich testovanie, ktoré, ak sa robí správne, je veľmi účinné v počiatočných štádiách epidémie pri nízkom počte nakazených, kedy môže radikálne spomaliť rýchlosť jej šírenia.  Pri súčasnom stave epidémie v Slovenskej republike už túto funkciu žiaľ plniť nemôže.

Ak by sme chceli  dostať epidémiu pod kontrolu pomocou trasovania a dohľadávania kontaktov, museli by sme pri jej súčasnom rozšírení robiť cca 50 000 až 60 000 testov denne, avšak: a) nemáme dostatočnú testovaciu kapacitu a nie je ani len teoretická šanca ju časovo v adekvátnom termíne vybudovať, b) ani pri takomto množstve vykonaných testov by sme nezabránili preplneniu nemocníc, c) v konečnom dôsledku by sme tak či tak pretestovali celú populáciu.  Skutočnosť, že podľa aktuálnych správ k najväčšiemu šíreniu ochorenia dochádza v rodinách bez možnosti dopátrania kontaktov, je pomerne zrejmých dôkazom, že situáciu je možné zvládnuť už len pomocou tvrdého lockdownu.

Argumenty pre a proti plošnému testovaniu

  1. Senzitivita testov – citlivosť testov nie je 100% a v niektorých prípadoch môžeme dostať nesprávne výsledky, a to: a) falošne pozitívny – test určí ako infikovanú osobu aj osobu, ktorá ňou nie je, b) falošne negatívny – test nezistí prítomnosť vírusu u infikovanej osoby, ktorá reálne infikovaná je. Každý z týchto dvoch prípadov predstavuje osobitný druh problému.

Pri falošnej pozitivite a veľkom počte testovaných je predpoklad, že veľké množstvo ľudí (doc. Richard Kollár odhaduje, že možno až 80 000 ľudí) bude označených ako pozitívnych a bude musieť zostať v karanténe, aj keď budú zdraví.

Pri falošne negatívnom teste je zase riziko, že občania nadobudnú dojem, že je všetko v poriadku a prestanú dodržiavať  protiepidemické opatrenia – najznámejším prípadom je asi rozšírenie infekcie v Bielom dome.

Oba tieto argumenty sú relevantné a predstavujú veľké problémy, ale len pokiaľ ich neporovnáme s alternatívami v ponuke – v súčasnosti smeruje Slovenská republika ku kolapsu zdravotníctva a tvrdému lockdownu, dokonca tvrdšiemu, než bol na jar, a to v priebehu pár týždňov. Nie, nejedná sa o strašenie – v susedných krajinách už stavajú poľné nemocnice a znižujú mobilitu občanov. Rád by som sa v tejto veci mýlil, ale nie je dostupný žiadny relevantný model, ktorý by ukazoval cestu stlačenia súčasného stavu epidémie a zabráneniu kolapsu zdravotníctva bez radikálneho zníženia mobility.  V tomto kontexte preto karanténa falošne pozitívnych nevyzerá až tak odstrašujúco.

Podobnou optikou môžeme preskúmať aj problém falošnej negativity – je vysoko pravdepodobné, že po pretestovaní vznikne aj značný počet falošne negatívnych výsledkov, čo nie je dobré. Avšak je potrebné si uvedomiť, že presne títo ľudia, len v oveľa väčšom počte, sú v populácii aj teraz – správne hovoríme o tisíckach asymptomatických nosičov, ktorí si myslia, že sú zdraví.  Pretestovanie tak určite nespôsobí zhoršenie situácie v tejto oblasti. Napriek tomu nesmieme problém bagatelizovať a občanov je nutné informovať, že negatívny test neznamená nezodpovedná správanie, nakoľko epidémia celoplošným testovaním nekončí a je potrebné aj naďalej sa správať zodpovedne.

  1. Preťaženie zdravotníckeho personálu – testovanie zaťaží zdravotnícky personál, ktorý je potrebný pri starostlivosti o pacientov. Áno, tento argument je v princípe správny, ale opäť závisí od kontextu. Ak bude testovanie aspoň čiastočne úspešné a podarí sa nám sploštiť krivku šírenia, tak zdravotnícky personál bude na tom napriek svojmu zaťaženiu počas dvoch víkendov v časovom horizonte najbližších dvoch mesiacov v skutočnosti lepšie – jednoducho preto, že v ďalšom období bude  menej pacientov s COVIDOM.  Ak bude menej pacientov s COVIDOM, tak sa bude môcť venovať lepšia starostlivosť aj ostatným pacientov, čo určite zachráni ďalšie životy.  Sploštenie krivky v konečnom dôsledku ušetrí aj životy zdravotníkov. Je preto v ich najlepšom záujme, aby sa ho podarilo úspešne zrealizovať.

Ďalšie argumenty pre a proti v nasledujúcej časti.

Teraz najčítanejšie