Denník N

Keď zrušíte gastrolístky, prestaneme jesť!?

Aj keď sa posledné dni celé Slovensko točí okolo celoplošného testovania a vojny s „hnusobou“, dejú sa aj iné veci. Napríklad taká na prvý pohľad malicherná téma, ktorá sa ale týka veľkej časti zamestnancov a zamestnávateľov.

 

Vláda okrem iného schválila novelu Zákonníka práce, ktorá upravuje podmienky vyplácania stravného zamestnancom. Následne by mal o nej rokovať parlament.

O čo sa jedná? Zjednodušene to znamená zdobrovoľnenie gastrolístkov a teda, že zamestnanec môže stravné dostať aj v hotovosti, respektíve výplatou na účet.

Stále sa však objavujú hlasy, že treba radšej ponechať súčasný stav.
Preto by bolo dobré pozrieť sa aj na rôzne argumenty pre a proti zmene aktuálneho stavu.

Ak sa vám však nechce čítať celý článok, môžete si pozrieť skrátenú verziu tu.

Na jednej strane sa hovorí, že aktuálny spôsob vyplácania je zbytočnou administratívnou záťažou a systém núti zamestnávateľov a reštaurácie platiť nezmyselné poplatky.

Na druhej strane sa spomínajú obavy z toho, že zmenou systému môžu zamestnanci prísť o príspevok na stravu, alebo dokonca prestanú jesť.

Začiatkom augusta bol uverejnený rozhovor so šéfom Edenredu, teda jednej zo spoločností, ktorá gastrolístky vydáva. Prečítať si ho môžete tu.

V uvedenom rozhovore zaznelo viacero argumentov pre zachovanie súčasného stavu pri poskytovaní stravného zamestnancom.

V tomto blogu sa pozrieme na tie najhlavnejšie argumenty z daného rozhovoru, ale aj na argumenty, ktoré zazneli z iných strán a niektoré z nich aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

  • Jedna z prvých spomenutých vecí je, že „systém je dobrovoľný už teraz“.

Nie tak celkom. Zamestnávateľ je totiž povinný zabezpečiť zamestnancovi stravu buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo u niekoho, kto poskytuje stravovacie služby. V druhom prípade je cenou jedla hodnota stravovacej poukážky.

To znamená, že buď má zamestnávateľ vlastnú jedáleň, kde poskytuje stravu zamestnancovi, alebo mu dá gastrolístky. Žiaľ, tu veľa dobrovoľnosti nevidím. Zamestnávateľ si síce vyberá A, alebo B, no v skutočnosti to až taký veľký výber nie je.

V tomto zákone je akurát malá výnimka a to iba v prípade, že nie je možné zabezpečiť stravovanie u zamestnávateľa, alebo v jeho blízkosti, prípadne zamestnanec zo zdravotných dôvodov potvrdených lekárom nemôže ani jednu možnosť využiť. Vtedy poskytne zamestnancovi finančný príspevok. Otázka je, koľko zamestnancov vôbec vie o tejto výnimke?

Celé znenie aktuálneho zákona si môžete pozrieť tu.

Čiže „dobrovoľnosť“ v tomto prípade znamená, že buď musíte jesť v zamestnaneckej jedálni (koľko zamestnávateľov si takúto jedáleň môže dovoliť prevádzkovať? Menšie firmy si teda môžu „dobrovoľne vybrať“ iba medzi B, alebo B?), alebo dostanete gastrolístky. Pre úplnosť treba dodať, že pri gastrolístkoch hovoríme aj o takzvaných gastrokartách, ktoré sú pre zamestnanca komfortnejšie na používanie, ale stále je to horšia možnosť, ako hotovosť.

  • Ďalší z argumentov je, že „stravovacie poukážky prinášajú tržby reštauráciám a stravovacím zariadeniam“

Toto môže teda evokovať, že keď zamestnanci dostanú namiesto poukážok peniaze, nebudú chodiť na obedy, ale minú ich inde. Horeuvedený argument o tržbách pre reštaurácie sám šéf Edenredu v podstate popiera, keďže hneď na to hovorí, že ľudia si za ne nakupujú aj potraviny a varia sami („Ale aj ľuďom, ktorí si za ne kupujú základné potraviny a varia si sami, neodškriepiteľne pomáhajú zvýšiť kúpnu silu a dopriať si kvalitnejšiu stravu“). Čiže poukážky nezabezpečujú tržby reštauráciám. Tržby im zabezpečujú ľudia, ktorí tam chodia jesť.

  • Za zachovanie súčasného stavu vraj hovorí aj „pozitívny vzťah ku gastrolístkom: „Podľa prieskumu malo vo februári pozitívny vzťah k stravným lístkom až 83 % ľudí.“

Tento prieskum bol urobený tak, že respondentov sa spýtali otázku: „Aký máte vo všeobecnosti vzťah ku gastrolístkom/elektronickým stravovacím kartám?“

Skúste sa zamyslieť, ako by ste na takúto otázku bez akéhokoľvek kontextu odpovedali vy? Fun fact: Mimochodom, viete o tom, že v tomto prieskume mala najväčšie percento pozitívnych odpovedí (86%) práve časť respondentov, ktorá nemá ani lístky, ani karty? Keďže spomínaný prieskum s komplexnými číslami som nikde nedohľadal, musel som čerpať s rôznych webov, ktoré ho spomínajú. Tu je odkaz na jeden z nich, kde je ponechanie gastrolístkov podporené daným prieskumom a k tomu graf: https://myzilina.sme.sk/c/22426800/gastrolistky-koniec-istotam.html.

Stačí položiť otázku iba trochu jasnejšie „súhlasíte s tým, aby vám zamestnávateľ dával sumu stravného na účet namiesto v gastrolístkoch?“ a dostanete 62% súhlasných odpovedí, ako napríklad v inom prieskume, ktorý je spomenutý v tomto blogu: Existuje aj lepšia možnosť ako gastrolístky.

  • Najviac a stále dookola v článku spomína digitalizáciu, ako argument pre zachovanie gastrolístkov: „Cestou je plná digitalizácia, ktorá by odstránila aj tie nedostatky, na ktoré kritici poukazovali pri papierových stravovacích poukážkach.“

Áno, môže to znieť pre zamestnanca veľmi dobre a určite treba čo najviac vecí zjednodušiť pre užívateľa, ale prečo spomína tú digitalizáciu až teraz? Kde bola tá digitalizácia toľko rokov, keď doteraz množstvo zamestnancov dostáva stále papierové poukážky? Prečo tú digitalizáciu doteraz „netlačili“ zamestnávateľom a koľko reštaurácií a gastroprevádzok je na ňu pripravených tak, aby zamestnanec naozaj mohol gastrokartu, alebo prípadnú aplikáciu v blízkosti zamestnania využiť a mohol si ňou teda kúpiť obed? Všeobecne zažívame rozmach digitalizácie, veľa vecí vieme vybaviť elektronicky, platiť vieme mobilom, alebo hodinkami, ale množstvo ľudí si stále musí pred obedom opatrne natrhať niekoľko papierikov a prepočítať si ich hodnotu, aby sa mohli najesť.

Mimochodom, povedzte si, koľkokrát ste zle odtrhli lístok tak, že ste ho už nemohli použiť? Koľkokrát sa vám stalo, že ste niekde u seba našli gastrolístok, ktorý bol z minulého roka, alebo vám ho už pred koncom roka nechceli zobrať a akceptovali iba tie, čo sú platné od nasledujúceho roka?

Ako často vďaka gastrolístkom nechávate na obede desať, dvadsať, tridsať centov?

Keby ste si k tomu pripočítali, koľko gastrolístkov ste za daný rok neminuli z dôvodu zabudnutia, alebo stratenia, o akú sumu približne ste za celý rok prišli?

A to som ešte nespomenul, že platíte dvakrát províziu gastrofirme.

Áno, aby mohol zamestnávateľ svojim zamestnancom poskytnúť stravné vo forme gastrolístkov, alebo gastrokarty, zaplatí províziu 0 až 3 % z hodnoty gastrolístkov.

Aby mohla prevádzka, v ktorej chcete platiť, prijať vaše lístky, alebo gastrokartu, musí zaplatiť gastrofirme províziu v rozmedzí 2 až 5 %.

Takže prečo vlastne reštaurácie, obchody s potravinami a donáškové služby s jedlom prijímajú ako platbu gastrolístky aj napriek tomu, že z takejto platby platia províziu? Pretože vedia, že zamestnanci dostávajú stravné poukážky a potrebujú sa ich niekde zbaviť. Preto si jedna gastroprevádzka s veľkou konkurenciou nemôže dovoliť gastrolístky vo všeobecnosti neprijímať, nakoľko takýto zákazník ich potom minie práve u konkurencie, kde to možné je.

Áno, môžeme hovoriť o tom, že gastrolístky sú adresné, môžeme hovoriť o možnostiach digitalizácie, ale nemali by sme sa na to pozerať predovšetkým z pohľadu spotrebiteľa/zamestnanca?

Aj keď gastrofirmy neustále rozširujú sieť svojich partnerov, nikdy nebudú všetky obchody s potravinami a gastroprevádzky prijímať gastrolístky. Zato peniaze berú vždy všade a majú neobmedzenú platnosť.

  • Zástupcovia firiem vydávajúcich gastrolístky a gastrokarty často argumentujú aj vyváženým a zdravým stravovaním.

Je naozaj dôležité, aby sme sa stravovali zdravo. V tom prípade by sme sa však mali snažiť o to, aby sa v obchodoch predávali čo najzdravšie potraviny a aby čo najkvalitnejšie ingrediencie používali aj reštaurácie v ktorých sa stravujeme. To sa okrem iného dá dosiahnuť napríklad tým, že si budeme vyberať, kam sa pôjdeme najesť, na základe spokojnosti s kvalitou a nie na základe toho, kde akceptujú gastrolístky. Gastrolístky nám kvalitné stravovanie naozaj nezabezpečia.

Keď tieto argumenty o vyváženej strave a iné argumenty za zachovanie gastrolístkov čítate od prezidenta Asociácie moderných benefitov (AMOBE), zamyslite sa nad tým, koho táto asociácia zastupuje. Ak hádate, že zastupuje vydavateľov stravných poukážok, hádate správne.

Pokiaľ si však napríklad prečítate vyjadrenia zástupcov Zväzu obchodu SR, alebo Slovenskej aliancie moderného obchodu, zistíte, že obchodníci by privítali „zrušenie gastrolístkov“. Ich argumentom je administratívna záťaž pre obchodníkov a poplatky.

Existujú však aj reálne obavy, ktoré prikláňajú zamestnancov, alebo zamestnávateľov k zachovaniu súčasného stavu a tieto určite v debate o gastrolístkoch netreba vynechať. Najčastejšie reálne obavy sú:

– Zamestnávateľ sumu stravného ukryje do výplaty tak, aby si zamestnanec nevšimol, ak by o ňu neskôr prišiel, prípadne zamestnanec nebude mať prehľad o tom, či si zamestnávateľ plní povinnosť vyplácania stravného.

– Na tento príspevok bude môcť siahnuť exekútor.

– Keď si bude môcť zamestnanec kedykoľvek vybrať formu vyplácania stravného, zamestnávateľ bude mať nakoniec viac administratívy a starostí.

Tieto obavy sú úplne legitímne a namieste. Preto je dôležité vykonať zákonnú úpravu tak, aby zamestnanec oproti aktuálnemu stavu o nič neprišiel a zároveň zamestnávateľ nemal neúmerne navýšenú administratívu.

To je možné zabezpečiť napríklad tak, že:

–        zamestnávateľ musí uvádzať celú sumu stravného v samostatnej položke na výplatnej páske

–        príspevok na stravné bude chránený od exekučných zrážok

–        zamestnávateľ bude mať povinnosť vyplácať stravné samostatným bankovým prevodom, teda nie spoločne so mzdou

–        vybrať formu stravovania (stravovanie vo vlastnej prevádzke, gastrolístky/gastrokarta, hotovosť na účet) bude môcť vybrať zamestnávateľ po dohode so zamestnancami, alebo pri možnosti výberu zamestnancom sa určia jasné podmienky, za ktorých to je možné (napríklad zmeniť formu stravného môže zamestnanec raz ročne). Momentálne však formu určuje zamestnávateľ podľa svojich možností a podľa preferencií zamestnancov, prípadne po dohode s odbormi, čiže tento výber môže byť pokojne ponechaný tak, ako je a tým pádom bude forma stravného pre všetkých zamestnancov daného zamestnávateľa (mimo zákonom daných výnimiek) jednotná a teda nepríde k navýšeniu administratívy, práve naopak.

 

Zmeniť aktuálny stav a zaviesť možnosť vyplácania stravného vo forme finančného príspevku teda vnímam ako krok správnym smerom, je však potrebné vykonať ho tak, aby uľahčil život zamestnancom a nesťažil ho príliš zamestnávateľom. Verím, že novela prejde v takej forme, ktorá bude tieto podmienky spĺňať a popritom nevytvorí neprimeranú záťaž, alebo diskrimináciu.

Teraz najčítanejšie