Vláda chce Moderné a úspešné Slovensko. Dobrý začiatok, na mnohé sa však zabudlo

Dôchodkové zmeny

Zmeny v dôchodkovom zabezpečení dokument rieši v časti o fiškálnych plánoch. Vláda navrhuje zrušenie dôchodkového stropu 64 rokov. Odchod do dôchodku by mal byť pružnejší a mal by zohľadňovať strednú dĺžku života, teda to, koľko rokov sa priemerne dožívame. Podľa prezidenta Inštitútu zamestnanosti Viliama Páleníka je zrušenie stropu 64 rokov dobrou cestou, chýba tu však zahrnutie dôležitého faktora. „Bolo by dobré naviazať vek odchodu do dôchodku nielen na vek dožitia, ale na vek dožitia v dobrom zdraví. Ak človek má dobré zdravie, tak je schopný, vládze pracovať, keď nemá dobré zdravie, tak nevládze pracovať. To je to, z čoho majú ľudia obavy pri debatách o predlžovaní dôchodkového veku – že nebudú vládať pracovať. Pridanie pojmu dožitie v dobrom zdraví by bolo na prospech celej reformy,“ uviedol. Tento ukazovateľ by mal byť tiež presnejšie sledovaný.

Vládny plán by mal podľa IZ riešiť tiež obmedzenie súbehu poberania starobného dôchodku a práce na plný úväzok na dobu neurčitú. Za pozitívum pokladá návrh na zavedenie poberania čiastkového dôchodku v súbehu s prácou na čiastočný úväzok.

Vyplácanie z druhého piliera má byť zmenené tak, aby sa obmedzilo alebo znemožnilo jednorazové vyberanie nasporených peňazí. Podľa IZ ide o veľmi dobrý návrh. „Peniaze v druhom pilieri sú na to, aby človek mal z čoho žiť, keď z dôvodu staroby nemôže pracovať. Ešte by sme navrhovali, aby si občan mohol časť alebo celú sumu z druhého piliera odložiť na prípadnú odkázanosť,“ hovorí V. Páleník. Celkovo v reformnom dokumente podľa neho chýba viac návrhov na riešenie starnutia populácie, ktorému nevyhnutne budeme čeliť, napríklad riešenie dlhodobej starostlivosti o prestarnutých zavedením fondu na odkázanosť a tomu zodpovedajúcej dávky.

Zmeny v daňovom systéme

Reformný materiál navrhuje zmenu pomeru priamych a nepriamych daní – znížiť by sa mali priame dane a zvýšiť nepriame – menej by sme mali zaťažovať prácu a viac spotrebu či majetok. Podľa prezidenta IZ ide o veľmi správne rozhodnutie: „Klesne tak zaťaženie práce, obzvlášť u nízkokvalifikovaných pracovníkov.“ Za správne tiež pokladá vyššie zdanenie spotreby, v návrhu vlády však podľa neho chýba lepšie špecifikovanie, ktorej spotreby, a tiež previazanie daňovej reformy s tzv. zelenou ekonomikou. „Bolo by dobré zaťažiť konečnú spotrebu všetkých tovarov a služieb environmentálnou daňou úmerne k uhlíkovej stope, ktorú spôsobujú jednotlivé skupiny tovarov a služieb. Aby ľudia už vo svojej spotrebe podporovali výrobky, ktoré šetria životné prostredie a mali na to patričný cenový signál.“ Zrkadlovo by sa mala znížiť daň zo mzdy tak, aby zamestnanci nepocítili novú daň a naše podniky sa stali konkurencieschopnejšími na medzinárodných trhoch.

Reforma vysokých škôl

Reformný návrh si kladie za cieľ zvýšenie kvality vysokého školstva na Slovensku, a to pomocou zmeny riadenia vysokých škôl, ich zlučovania a zvýšenia internacionalizácie. Podľa IZ reformný návrh nedostatočne rieši akútny problém toho, že štruktúra poskytovaných študijných programov nezodpovedá potrebám trhu práce. „Školy produkujú ľudí, ktorí sú nezamestnateľní v odbore, ktorý vyštudovali. Štúdium inflačne stráca kvalitu. Treba fiškálne previazať vzdelávanie s kvalitou,“ hovorí V. Páleník. Dosiahnuť sa to dá využitím pomerne jednoducho realizovateľnými opatreniami, napríklad zavedením daňových pôžičiek. „Študent v odbore, ktorý je potrebný na trhu práce, bude môcť čerpať pôžičku na výdavky spojené so štúdiom. Ak vyštuduje, zamestná sa na Slovensku a bude platiť dane, z daní sa mu pôžička odpočíta. Tým by fakticky vyštudoval zadarmo. Absolvent, ktorý by sa zamestnal v zahraničí alebo sa nezamestnal vôbec, by musel splácať pôžičku.“ Daňová pôžička by tak umožnila dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie aj deťom z chudobnejších rodín, šlo by o reálny fiškálny krok na zabránenie odchodu mozgov do zahraničia a tiež motiváciu, aby si študent vybral štúdium, s ktorým sa zamestná.

V istých oblastiach vzdelávania podľa V. Páleníka vládny dokument nedostatočne reflektuje realitu. „Ambícia programu je zamestnať do roku 2026 nových 3 600 sestier, to však nenahradí ani len tie sestry, ktoré idú do dôchodku. Plán hovorí, že by bolo treba analyzovať dôvody na odchod zdravotných sestier do zahraničia alebo do iných oblastí. Podľa našich analýz je však už nedostatok tých, ktoré vôbec začnú študovať a doštudujú. Vláda tiež navrhuje rozšírenie kapacít na výuku lekárov. Ale nie je analyzovaný problém, že zvýšenie kapacity na lekárskych fakultách v minulosti fakulty využili na to, aby prijímali viac zahraničných študentov a vyberali poplatky za štúdium v angličtine. Zvýšenie kapacít tak neviedlo k zvýšeniu počtu medikov pre náš trh práce.“

Investície do znevýhodnených regiónov

Jedným z hlavných nedostatkov reformného dokumentu Moderné a úspešné Slovensko je podľa Inštitútu zamestnanosti absencia plánu pre zaostávajúce regióny. Nožnice medzi regiónmi sa dnes stále viac a viac otvárajú a nedá sa žiť v nádeji, že dotiahneme do každej doliny veľkého investora, ktorý tam prinesie prácu. „Bolo by vhodné podporiť tam tvorbu pracovných miest napríklad selektívnym daňovo-odvodovým zaťažením, zavedením tzv. sociálneho verejného obstarávania, vznikom inkluzívnych sociálnych podnikov a ďalšími opatreniami,“ hovorí V. Páleník. Ambíciou programu do roku 2024 je, aby 10-tisíc ľudí z najťažšie zamestnateľných skupín získalo prácu. To je však len malá časť zo súčasných 70 000 evidovaných dlhodobo nezamestnaných, ďalších dlhodobo nezamestnaných, ktorí vzniknú kvôli aktuálnej koronakríze a nehovoriac o súčasných neevidovaných fakticky nezamestnaných obyvateľov z marginalizovaných rómskych komunít a ich dospievajúcich, málo vzdelaných členoch.

Vláda by sa tiež mala pri riešení problému zaostávajúcich regiónov oprieť o pomoc Európskej únie, kde už v minulosti fungovali programy tzv. odľahlých regiónov, medzi ktoré by sa dali zahrnúť aj naše hladové doliny.