Denník N

Mamy, otcovia a deti. 13 krátkych animovaných filmov o vzťahoch v rodine

Žijeme ťažké časy, psychika dospelých aj detí je obzvlášť skúšaná. Ak nám niečo pomôže, je to najmä zomknutie a vzájomná podpora vo vnútri rodín. V tomto texte nájdete kolekciu trinástich krátkych animákov, ktoré hovoria o rodine, vzťahoch, ale i rodinných hodnotách a problémoch. Pomôžu vám naštartovať s deťmi rozhovor o týchto dôležitých témach. Filmy vyberám z databázy facebookovej stránky Čo pozerať s deťmi, kde denne aktualizujem tipy na animované programy pre deti.

Rodina je kľúčová. Tvorí priestor, v ktorom sa formuje nový človek. Určuje prototypy vzťahov, učí budovať dôveru, prejavovať a prijímať lásku, učí nás učiť sa, tráviť voľný čas, komunikovať s priateľmi, je miestom zdieľania spoločnej histórie, miestom, kam patríme a miestom, kam sa vždy budeme utiekať. Rodina je kľúčová vždy, aj v momentoch zlyhania, nefunkčnosti či úplnej absencie.

Pravidlá vzájomného fungovania si v rodine nastavujeme neustále, vylepšujeme ich a podrobujeme kritike. Obzvlášť často tieto problémy riešime, keď vychovávame deti. Oni rastú, menia sa ich potreby i schopnosť porozumieť svetu a rodina na to všetko musí reagovať.

Diskusiu o tom, ako to medzi sebou máme a aké sú naše rodinné vzťahy dôležité, môže rodič (ale i učiteľ) začať neformálne, dokonca hravo. Môže si s deťmi pozrieť film a od jeho témy rozvinúť rozhovor. Má to nesporné výhody: hovoriť o filmových postavách a ich problémoch je určite jednoduchšie ako hovoriť o svojich vlastných problémoch, najmä ak z nich ja ako osoba nevychádzam najlepšie alebo ak má moja rodina naozaj problémy.

MAMY

Srdce rodiny. Psychológovia sa zhodujú, že od pohody a nastavenia mamy závisí pohoda a emočné nastavenie rodiny ako celku. To na matky vyvíja dosť veľký tlak. Navyše, hoci sa pozície mužov a žien v rodinách, na pracoviskách i v spoločnosti vyrovnávajú, stále sú to prevažne ženy, kto nesie hlavnú záťaž starostlivosti o deti a domácnosť.

ABOUT A MOTHER (Dina Velikovskaya, 2016)

Úloha matiek v rodinnom živote je teda zásadná a je dobré o tom hovoriť i s deťmi. Je dobré im ukazovať, čo zo svojej pozície často nevidia, totiž že mamy to majú často ťažké. Je na nich kladených veľmi veľa povinností a nech sa niekedy snažia akokoľvek, nemusí to stačiť.

ABOUT A MOTHER (Dina Velikovskaya, 2016)

Najdôležitejšia na mamách je však láska. Bezpodmienečná, neutíchajúca, nenahraditeľná. Zbierka filmov o mamách je najmä povzbudzujúcou a hrejivou ukážkou, aké veľké srdce majú mamy. Pozrite napríklad na túto ohromujúcu ženu z africkej osady:

ABOUT A MOTHER / O MATKE (Dina Velikovskaya, 2016)

Japonská mama z nasledujúceho filmu má v jednej chvíli zvesiť bielizeň pred dažďom, postarať sa o oheň, umyť dlážku po zablatenom psovi, naložiť jedlo, zdvihnúť telefón a tíšiť plačúce bábätko. Veľmi to chce všetko stihnúť a ku každej práci posiela časť svojej vnútornej energie. Na vlastný život jej však nič neostane, doslova sa rozdá a sama stuhne v nehybnosti. Čo ju dokáže opäť oživiť? Mamine staršie deti sa naučia, že ak jej nepomôžu, mohli by o ňu prísť.

MOTHER (Stephanie Chiew, Joan Chung, David Du, Matthew Fazari, Ana Gomez, Rui Hao, Jessica Jing, Seeyun Lee, Nicholas Nason, Dadi Wang, 2015)

Všetci doma vedieme dlhé rozhovory a možno i boje o to, ako si podeliť povinnosti v domácnosti. Deti môžu s malými prácami začať už v útlom veku – náš spoločný domov, naše spoločné starosti. Tento film názorne ukazuje, aké náročné je pre mamu alebo otca robiť všetko sám a ako krásne môže všetko fungovať, keď si prácu rozdelíme.

MOTHER / MATKA (Stephanie Chiew, Joan Chung, David Du, Matthew Fazari, Ana Gomez, Rui Hao, Jessica Jing, Seeyun Lee, Nicholas Nason, Dadi Wang, 2015)

Aj videoklipy môžu rozprávať príbehy. Katie Menula v nežnej piesni spieva o láske ku krehkej bytosti. O tom, ako nemôže vidieť jej utrpenie a bolesť a želá si pre ňu dokonalý svet. Kto môže byť tou bytosťou? Predsa dieťa. Matka by preň spravila čokoľvek.

PERFECT WORLD – KATIE MENULA (Karni & Saul, Sulkybunny Productions, 2016)

Mama so synčekom prechádzajú divokým svetom. Je zima, sneží a všetko je zamrznuté, okolo nich sa pohybujú divé zvieratá. Pôsobí to ako kulisy hororového príbehu, a predsa… Láska je silnejšia. S mamou sa aj hororové nastavenie mení na rozprávku. Sneh pôsobí ako teplá perina, zvieratá sú nežné, svet je perfektný. Nechajte sa roztopiť ako cukor v čaji.

PERFECT WORLD – KATIE MENULA / DOKONALÝ SVET – KATIE MENULA (Karni & Saul, Sulkybunny Productions, 2016)

Keď mama v kuchyni vytiahne hrnce, nože a zeleninu, spustí sa domáci orchester. Nehrá v ňom však len kuchynské náradie. Vo víre sa roztočí hladný otec, motajúca sa babička a večne zavadzajúce deti. Každodenný rodinný chaos končí víťazným výkrikom: „Ku stolu!“

Pot-au-feu je obľúbené francúzske rodinné jedlo, ktoré pripomína náš hovädzí vývar. V jednom hrnci sa spolu varí hovädzie mäso so zeleninou a koreninami, podáva sa z jednej misy ako hlavné jedlo. Takmer dokonalá metafora rodiny – aj v nej sú zmiešané rôzne osoby, ich potreby a zvyklosti, a podobne ako ingrediencie v hrnci pot-au-feu spoločne tvoria vyladenú zmes, jeden skvelý výsledok. Kto je však kuchárom, zodpovedajúcim za výbornú výslednú chuť a vôňu?

RHAPSODIE POUR UN POT-AU-FEU (Charlotte Cambon, Stéphanie Mercier, Soizic Mouton, 2012)

Film je – opäť – aj vzdaním holdu mamám, ktorých zázračné schopnosti zvládať všeobecný chaos sú v domácnostiach často prehliadané.

RHAPSODIE POUR UN POT-AU-FEU / RAPSÓDIA PRE POT-AU-FEU (Charlotte Cambon, Stéphanie Mercier, Soizic Mouton, 2012)

Nádherný film o matke a jej obetavej starostlivosti máme aj v slovenskej tvorbe. Kačka Modropierko túži priviesť na svet mláďatá. Svet je však nebezpečné miesto a jej vajíčka sú neustále v ohrození. Úbohej mame dokáže pomôcť až stará borovica, ktorá ju prichýli v opustenom krahulčom hniezde vysoko v korune.

Kačička Modropierko je legendárny film, ktorý neobišiel žiadne slovenské dieťa v osemdesiatych rokoch. S dojímavým komentárom Gustáva Valacha a scénickou hudbou Luboša Fišera dnešným štyridsiatnikom evokuje detstvo. Sú tieto filmy aj v roku 2020 aktuálne? Som presvedčená, že áno.

Pomalé tempo ponúka deťom čas na spracovanie akcie. Precítenie ohrozenia, strávenie smútku, vychutnanie si dobrého pocitu z toho, že sen mamy kačky sa napokon naplní. Tento film deťom nehovorí, že svet je gombička, hovorí o nástrahách a nebezpečenstvách, otvorene ich ukazuje. Deti vidia, že ani mama nie je všemocná, aj mamu môžu ohroziť a zlomiť okolnosti. Ale ukazuje tiež, že tu niekde stojí stará borovica, ktorá nám bude oporou a s ktorej pomocou problémy zvládneme. Dáva deťom nádej, a to je viac ako dobrodružstvo, akcia aj zábava.

KAČIČKA MODROPIERKO (Ivan Renč, 1978)

OTCOVIA A OTCOVIA OTCOV

Mamy sú mamy a otcovia sú otcovia. Rovnako dôležití a predsa iní. Otec je zväčša ten, čo nás vyzýva ísť dopredu, vyraziť na cesty, on pozýva do dobrodružstva, on je dobyvateľ nových území. Kým sa to naučíme, drží nad nami ochranu a kryje nám chrbát. Napríklad ako vo filme Tuurngait.

TUURNGAIT (Paul-Emile Boucher, Remy Dupont, Benjamin Flouw, Mickaël Riciotti, Alexandre Toufaili, 2011)

Inuitský chlapec sa hrá v snehu s medveďom, čo mu vyrobil jeho otec. Keď sa objaví sovie mláďa, nechá sa ním zlákať na potulku a odíde ďaleko od domu, do krutej zamrznutej krajiny. Neznáme údolie ľadových sôch ho najskôr fascinuje, no s prichádzajúcou nocou sa mení na nebezpečné ihrisko. Chlapca ohrozuje nielen ozrutná sova, ale i pád do ľadového jazera. V poslednej chvíli ho zachráni obrovský medveď, jeho ocko.

TUURNGAIT (Paul-Emile Boucher, Remy Dupont, Benjamin Flouw, Mickaël Riciotti, Alexandre Toufaili, 2011)

Film o nebezpečnej detskej hre je možno pre deti trochu strašidelným, ale tiež potrebným zážitkom. Ukazuje im, ako ľahko sa môžu dostať do ohrozenia, keď prekročia dohodnuté hranice.

Je však dôležitým aj pre nás, rodičov a učiteľov, pretože nám ukazuje, ako odlišne vníma dieťa realitu okolo seba. Pod vplyvom silnej emócie – pozitívnej či negatívnej – prestáva rozlišovať realitu od fikcie, hyperbolizuje vnemy, pretvára obrazy okolo seba na fantazijné, nadnesené temné či vzrušujúce motívy, ktoré často usilujú o jeho život. Je zrejmé, že v stave strachu a ohrozenia nedokáže kriticky rozlišovať a jednať rozumne. Preto je veľmi poučným najmä záver – otec chlapca nájde a namiesto kritiky za to, že spravil hlúposť a odišiel sám do nebezpečenstva, poskytol dieťaťu emočnú úľavu, objatie a upokojenie. Áno, aj takíto sú otcovia. Prídu ako záchrancovia v pravý čas, vezmú nás do náručia a pomôžu nájsť stratený pokoj.

TUURNGAIT (Paul-Emile Boucher, Remy Dupont, Benjamin Flouw, Mickaël Riciotti, Alexandre Toufaili, 2011)

Chlapčenský svet je dynamický, akčný a dobrodružný. Túži po motoroch a rýchlosti, divokých jazdách a cestách do neznáma. Čo však s vetchým starým otcom v garáži plnej harabúrd? Nuda. Ale stačí iskra a všetko sa zmení. Dedova podpora, podaná pomocná ruka do fantázie. Obyčajná chlapčenská kára sa vo filme Taking Flight premení na vesmírne vozidlo snov. A vyráža sa presne tam, kam muži mieria často: zbesilou jazdou do nebezpečného sveta.

TAKING FLIGHT (Brandon Oldenburg, 2015)

Tento príbeh nie je len o chlapčenských dobrodružných fantáziách. Je o rodinných väzbách. Aký vzťah má váš syn so starým otcom? Rozprávajú sa, trávia spolu čas? Chlapec v tomto filme toho zrejme s dedom veľa nezažil a času stráveného s ním sa obáva. Lenže dedo, to je otcov otec. Môže mu veľa prezradiť o tom, čo bolo, keď bol otec malý chlapec, ako je teraz on sám. A to je vzrušujúce, práve to teraz pochopil.

TAKING FLIGHT (Brandon Oldenburg, 2015)

Detská kárička červenej farby z filmu sa volá Radio Flyer Wagon a je legendárnym vozidlom mnohých malých dobrodruhov sveta. Film je zároveň poctou jeho autorovi Antoniovi Pasinovi.

TAKING FLIGHT (Brandon Oldenburg, 2015)

RODINA MUSÍ PREŽIŤ AJ SMRŤ

Filmy o smrti – nie tie upírske a vraždiace, ktoré smrť devalvujú na popkultúrny fenomén, ale tie ozajstné, o ozajstnej ľudskej strate, sú vo sfére filmov pre deti veľmi zriedkavé. Naša kultúra smrť vytesňuje, tabuizuje. Pred deťmi sa tvárime, že smrť je ďaleko, netýka sa nás, snažíme sa ich pred ňou chrániť. Ale tým deťom nepomáhame, pretože smrť sa týka všetkých. Každé dieťa sa s ňou skôr či neskôr stretne. A práve citlivé rozprávanie o strate milovaného človeka môže dieťaťu v ťažkých časoch uľahčiť žialenie. Aj toto je významná funkcia rodiny: prekonať spoločne tie najťažšie chvíle, byť si navzájom oporou.

LUDOVIC – VISITING GRANDPA / LUDOVIC – NÁVŠTEVA STARÉHO OTCA (Co Hoedeman, 2001)

Medvedík Ludovic navštívi starého otca na vidieku. Hoci program je bohatý, okolo domu je kopec práce a radosti zo spoločných aktivít, návšteva má smutný tón. V dome chýba babička. Jej izba je zamknutá a starý otec s Ludovicom za ňou veľmi smútia. Dobrá detská duša však pomôže vniesť do dedkovho žialenia lúč svetla.

O seriáli Ludovic som už písala v blogu (tu). Bolo v ňom nakrútených takmer 20 krátkych filmov a mnohé z nich sú práve o vzťahoch v rodine či s priateľmi. Voľne dostupné diely odporúčam všetkým rodičom predškolákov a mladších školákov, je totiž vnímavý k najmenším detailom obyčajného detského prežívania. (Ludovic rozpráva po anglicky, s tým deťom pomôžte. I bez prekladu však filmy určite pochopia.)

LUDOVIC – VISITING GRANDPA / LUDOVIC – NÁVŠTEVA STARÉHO OTCA (Co Hoedeman, 2001)

Vo filme Father and Daughter dcéra vyprevadí otca na more. Každý deň myslí na jeho návrat, vyčkáva ho, verí. Celé roky a desaťročia chodí s bicyklom na miesto, kde sa rozlúčili a vyzerá ho na horizonte. Až kým zostarnutá sama neodloží bicykel a nevydá sa po jeho stopách.

FATHER AND DAUGHTER (Michael Dudok de Wit, 2000)

Film je metaforou o jazde životom. Žiť znamená sedieť na bicykli a pedálovať. Držať sa hore, ísť dopredu. Mladým to ide rýchlo, starým ťažko, občas duje vietor, až máme pocit, že spadneme, občas sa spúšťame z kopca. Niekto letí v skupinke a iný pedáluje sám. A raz človek z bicykla zosadne, aby sa vydal na plavbu.

FATHER AND DAUGHTER / OTEC A DCÉRA (Michael Dudok de Wit, 2000)

Je tiež rozjímaním o vzťahoch, o láske detí k rodičom a o spojení, ktoré nepretrhne smrť. Toto je silný rozmer, ktorý v sebe rodina nesie. Je silnejšia než smrť. Tým, že niekto zahynie, neprestáva byť našou súčasťou a neprestáva byť pre náš život zásadným. Deti rozmýšľajú o smrti, pre ne nie je tabu. Je dobré hovoriť s nimi o tom, že láska a naše vzťahy sú silnejšie ako smrť.

FATHER AND DAUGHTER / OTEC A DCÉRA (Michael Dudok de Wit, 2000)

Čo je dnes typické pre rodinu, uplatňovalo sa v dávnych dobách v kmeňovom spoločenstve. Kmene odvodzovali pôvod všetkých svojich členov od spoločných predkov, ochraňovali spoločné zvyky, strážili spoločné korene a obradne predávali štafetu života novým generáciám. Do kapitoly o smrti si dovolím zaradiť film o tajuplnom kmeni, v ktorom starí odchádzajú, keď sa mladí naučia robiť kvalitné píšťalky. Je to nanajvýš symbolické.

CAMINHO DOS GIGANTES / CESTA OBROV (Alois Di Leo, 2016)

Mnohí sa snažíme, aby naše deti nestratili kontakt s prírodou, lesom, bylinkami a zvieratami. Chodíme na výlety, vychádzky, zbierame plody a huby, rozoznávame stromy, posielame deti do skautských a lesných táborov. Tento film však ide oveľa ďalej. Nie je o civilizovaných ľuďoch, ktorí sa utiekajú k prírode, je o ľuďoch zo samotných útrob lesa. Les ich obklopuje a definuje. Títo ľudia nerozprávajú, netelefonujú, nespávajú na posteliach. Žijú pod stromami, so stromami, zo stromov sa rodia a do stromov umierajú. Ich život opriada monumentálnosť a zvláštny mysticizmus. Šesťročná Oquirá sa stáva súčasťou kultúrneho cyklu svojho kmeňa, spoznáva tajomstvá života a smrti, ktoré sú ohromujúce a plné mágie.

CAMINHO DOS GIGANTES / CESTA OBROV (Alois Di Leo, 2016)

Film Cesta obrov prešiel stovku festivalov, z ktorých odchádzal najmä s cenami za dizajn, za výtvarné spracovanie. Je však i nositeľom najvyšších ocenení z festivalu filmov pre deti v Chicagu, ktorý je jedným z najvýznamnejších svojho druhu na svete. Prijmite ponuku ukázať deťom to najlepšie, čo súčasná krátkometrážna animácia pre ne ponúka. Hovorte s nimi nielen o predávaní života z generácie starcov, čo odchádzajú, na generáciu detí, čo sa učí prežiť, ale i o jednote človeka a prírody, hovorte s nimi, odkiaľ sme vzišli, aj čo znamenajú obrazy premeny starcov na stromy z tohto príbehu.

CAMINHO DOS GIGANTES / CESTA OBROV (Alois Di Leo, 2016)

RODINA ZNAMENÁ AJ PROBLÉMY

Príkladom láskavého rozprávania o tom, že v rodinách sa síce môžeme všetci snažiť, môže nám ísť o spoločné dobro, ale napriek tomu to občas zadrháva, je český televízny seriál Povídání o mamince a tatínkovi. Maminka Lucie a ocko Josef čakajú bábätko. Predtým, ako Toník príde na svet, rozpovie nám z bruška všetko o svojich rodičoch – ako sa vzali, ako sa učili narábať s peniazmi, upratovať, dohodnúť sa na spoločných pravidlách. Kulisu im pritom robí široké spoločenstvo rodiny a ľudských i zvieracích susedov.

POVÍDÁNÍ O MAMINCE A TATÍNKOVI (Kristina Dufková, 2016)

Seriál je produktom Českej televízie a patrí k tomu odvážnejšiemu, čo sa vo večerníčkovej tvorbe produkuje. Je realizovaný bábkovou animačnou technikou s pomerne veľkou výpravou, takže výroba nebola ani lacná, ani rýchla a televízii patrí uznanie za to, že sa do takejto výroby pustila.

Charakterom rozprávania nadväzuje na skvelú českú večerníčkovú tradíciu z minulého storočia, dieťa v kruhu postáv zažíva prijatie, láskavosť, odpustenie chýb a vzájomné pomáhanie si. Hrdinovia majú v každom diele problém (seriál je i o tom, že problémy sú tu vždy, je to normálne), v ich okolí je vždy ktosi väčší, múdrejší a skúsenejší, ktorý im z problémov pomôže nájsť cestu von. A to je veľmi povzbudivé a liečivé.

POVÍDÁNÍ O MAMINCE A TATÍNKOVI (Kristina Dufková, 2016)

Výtvarná štylizácia je rozhodne jedinečná a vyčnieva z radu komerčných rozprávkových vizuálov. Postavy sú deformované, citlivo sa narába s poetikou škaredosti, čo je typickým znakom moderného českého bábkového rukopisu. Na druhej strane využíva množstvo mäkkých materiálov, tkanín, plste, čo robí svet i postavy na pohľad prítulné a príťažlivé a podporuje pocit mäkkosti domova.

POVÍDÁNÍ O MAMINCE A TATÍNKOVI (Kristina Dufková, 2016)

Podstatne zlyhanejšie pôsobí rodina z trojdielnej ruskej filmovej série Čuča. Materiálny nedostatok jej nehrozí, to nie, chlapček v nej má všetky materiálne potreby bohato naplnené. Avšak nedostáva sa mu pozornosti a lásky. Rodičia mu nevenujú spoločne strávený čas. Jedného dňa chlapec vyjde na povalu a zo starých látok, vankúšov, korčúľ a iných harabúrd si vyrobí Čuču, zázračnú opatrovateľku. Stará smiešna Čuča ožije a dáva mu všetko to, čo mu nedávajú rodičia.

ČUČA (Garri Bardin, 1997)

Garri Bardin je predstaviteľom toho najlepšieho, čo ponúka súčasná ruská animácia, je to skúsený a plodný bábkový animátor a režisér. Čuča je vrcholom jeho tvorby pre deti, nielen estetickým, ale i tematickým. Otvára pred divákom svet detských túžob, ktoré sú jednoduché a úprimné. Dieťa netúži po drahom aute, ale po tom, že sa s ním pôjde niekto korčuľovať na zamrznutú mláku pred domom.

Oživená opatrovateľka je fantazijný motív, do ktorého možno vpratať bohatú detskú fantáziu. V troch dieloch Čuče vidíme rôzne príhody, ktoré chlapec s opatrovateľkou zažije, od šmýkania sa zo strechy po námorné dobrodružstvá a stretnutia s pirátmi. Pritom stále vidíme, že chlapec sa hrá s vankúšom prepásaným opaskom… Má to obrovský inšpiračný potenciál – u nás doma sa po vzore Čuče deti dlho zabávali vyrábaním podobných figurín, neváhali použiť kreslá, vešiaky, papuče, sieťky i maminu podprsenku. Ale má inšpiračný potenciál i pre rodičov – nedovoľme, aby boli naše deti odkázané na fantazijnú hru s imaginárnymi priateľmi, buďme s nimi tu a teraz my, naozajstní rodičia.

ČUČA (Garri Bardin, 1997)

Čuča má nepopierateľne ruský sentiment. Obraz je romanticky zafarbený, chlapec melancholický, jemný, emócie skutočné ako z Puškinovej knihy. Je to veľké kino, skúste si ho vychutnať celá rodina spolu.

ЧУЧА / ČUČA (Garri Bardin, 1997)

https://www.youtube.com/watch?v=_DYEjpWdFu0

ЧУЧА 2 / ČUČA 2 (Garri Bardin, 2001)

https://www.youtube.com/watch?v=85zoQLilMwk

ЧУЧА 3 / ČUČA 3 (Garri Bardin, 2004)

https://www.youtube.com/watch?v=L-D3XDoJd5Y

Na záver sa pozrime na rodinu vo vzťahu k spoločnosti. Rodina je jej základnou jednotkou, ale zároveň v prípade konfliktu spoločnosť verzus jednotlivec má byť práve rodina pre zraniteľného jednotlivca útočiskom. Rodina má jednotlivca ochrániť pred šikanou, zlovôľou, neprajnosťou, nebezpečenstvom.

Free to Roam nie je klasický krátky film, je to videoklip k rovnomennej skladbe (Giangrande, z albumu Beauty at Closing) a v kratučkom príbehu ukazuje spoločnosť, v ktorej platí nezmyselný úzus: všetci nosia na hlavách kartónové škatule. Tak sa to patrí, je to slušné. Lenže deťom sa nechce tráviť život s hlavou obalenou štyrmi prázdnymi stenami. Potajomky si škatule skladajú, namiesto nich nasadzujú masky divých zvierat a vyrážajú na tajné potulky. Na nich totiž vidieť zázraky života aj krutosť smrti.

FREE TO ROAM (Gianluca Maruotti, 2018)

Škatuľa je odveký symbol skostnatenosti, upätosti. Ak je niekto v škatuli, je väzňom, lebo šesť strán kocky ho uzatvára a obmedzuje. Škatuľa určuje limity jeho slobody, filtruje impulzy zvonka, zakrýva horizont aj výhľady do svetových strán. Spoločnosť z tohto mikropríbehu prijala obmedzenosť ako normu. Celé generácie si osvojujú takto limitovaný pohľad na život len preto, že sa to patrí. Ale deti ešte netrpia zdedeným poznaním, oni ešte cítia, že život môže vyzerať aj inak.

Postaví sa mama a celá rodina za deti, za ich prirodzenú zvedavosť? Alebo ich bude nútiť prijať spoločenskú konvenciu, hoci je nezdravá? Čo je správne? Čo ak neprijatie normy bude znamenať ohrozenie pre celú rodinu (20. storočie nám dáva veľa takých príkladov)? To všetko sú otázky, ktoré môžete s deťmi otvoriť po tejto ukážke.

FREE TO ROAM / LEN TAK SA TÚLAŤ (Gianluca Maruotti, 2018)

 

Ak vás výber filmov o rodine zaujal a chcete dostávať podobné tipy na programy pre deti na dennej báze, sledujte stránku Čo pozerať s deťmi na Facebooku. Každý rodič či učiteľ je tam vítaný.

 

 

Teraz najčítanejšie

Ivana Laučíková

Mojou vášňou a špecializáciou je animovaný film. Filmy píšem, animujem, režírujem, vyučovala som o nich na Katedre animovanej tvorby na VŠMU a päť rokov som o nich písala ako šéfredaktorka odborného časopisu o animovanom filme Homo Felix. Pohľad na animáciu sa mi veľmi vyhranil, odkedy som matka. Cez svoje dcéry naplno vnímam, aký masívny vplyv má na súčasné deti animovaná produkcia a ako málo sa o nej, o jej vplyvoch a o jej kvalitách verejne hovorí. Chcem spraviť prvý malý krok v osvete, rozhodla som sa o animovanej tvorbe pre deti písať blog. Bez nároku na úplnosť či systematickosť budem písať o programoch, ktoré stojí za to sledovať a budem písať o dôvodoch, prečo je to tak.