Geografia pre šiestakov (prvákov na gymnáziách)

Uvádzam niekoľko príkladov rôznych nepravdivých informácií a predsudkov, ktoré sa učia šiestaci v rámci geografie /zemepisu. Konkrétne, ide najmä o „pracovné listy“ pani učiteľky H.

Všeobecne, dôraz je na znalosť názov pohorí, polostrovov, ostrovov, typu terénu, atď. Pozitívne hodnotím učenie schopnosti lokalizovať na mape. Uznávam, niečo treba vedieť aj z tejto oblasti, ale chýbajú mi tam okrem pravdivých a hodnotovo neutrálnych informácií (alebo hodnotovo humánne orientovaných) aj aktuálne trendy v zmene klímy, alebo iné relevantné témy, ktoré uvádzam nižšie. Inými slovami, je fajn vedieť, ako sa volajú veľké ostrovy okolo Afriky, ale nie je dôležitejšie vedieť, ako sa mení klíma v Afrike a aké dopady to má na život miestnych ľudí a následne, v podobe ich emigrácie do Európy, na nás?

Alebo, podobne, nebolo by užitočné viac rozobrať (na jednom príklade) prečo mnohé africké štáty zlyhávajú vo svojich funkciách, prečo sa tam ľudia búria a, opäť, prečo mnohí obyvatelia následne utekajú do Európy? Lebo je zrejmé, že schopnosť vymenovať názvy ostrovov okolo Afriky je síce fajn v súťaži typu Milionár, alebo ako forma precvičovania pamäte (čo nespochybňujem), ale, povedzme si úprimne, načo je táto informácia šiestakovi, ktorý chodí na dovolenku s rodičmi maximálne na juh Európy a ani inak nemá nič spoločné s Afrikou?

Konkrétne výhrady

Konkrétne výhrady sú nasledovné: (závažnosť pripomienok je rôzna, dôležité som zvýraznil):

1. Nie je pravda, že najvyššia teplota na svete bola nameraná v Afrike. Bolo to v Kalifornii, v Údolí smrti. Nesedí teda ani lokalita (Afrika) ani výška teploty uvádzaná v pracovných listoch. Netvrdím, že to je nejaký životne dôležitý údaj, ale ak už sa nejaký údaj uvádza, mal by byť pravdivý a presný. Okrem toho, tento údaj dáva do relatívnej hodnoty fakt priemernej teploty – môžeme mať priemerne najteplejší kontinent, ale napriek tomu môžu byť iné oblasti (svetadiely), kde teplota je miestami vyššia alebo rovnaká.

   Ako som už spomínal, možno by bolo vhodné zaujať žiakov poukázaním na aktivity švédskej tínedžerky Grety. Nemusia s ňou súhlasiť, ale možno je vhodné uviesť, že ich rovesníci sa zaujímajú o zemepis (presnejšie, ochranu klímy na Zemi) veľmi aktívne, takže témy, ktoré preberajú na tomto predmete, asi majú nejaký dopad na ich životy. Potom budú asi menej prekvapení, keď im pristane v emailovej schránke takýto email:“prosím môžeš preposlať túto Petíciu za klímu, treba čo najskôr, ešte chýba zopár podpisov, vo štvrtok to ide do NR SR, tak aby niečo prešlo.https://www.peticie.com/za_klimu..“

2) Dnes sa nepoužíva delenie na „žltú, červenú, bielu…“, atď rasu. Je to problematické aj prakticky, napríklad naši Rómovia patria medzi akú farbu/rasu? Bielu alebo červenú alebo čiernu? Je fakt, že mnohí Rómovia označujú nerómov za „bielych“. Skúste sa ich spýtať, alebo sa spýtajte žiakov, ako by „rasovo“ či „farebne“ – zaradili Rómov… A Vietnamci, tiež žijúci u nás, sú žltá rasa? Čiže máme Číňanov ako „žltú“ rasu, susediacich Indov ako „červenú“? rasu, Nepálčania sú zase aká rasa?

U nás sa používa v odborných kruhoch (antropológia) neutrálny termín „varieta“. A tak ak už je to potrebné takto veľmi odborne označovať nejaké skupiny ľudí, tak na severe Afriky žijú obyvatelia (príslušníci) variety: kaukazoidnej – negroidnej – mongoloidnej,….

Je fakt, že existuje na tému rás rozsiahla vedecká diskusia, ale aj tak si nepamätám, žeby som sa s výrazom „červená“ rasa stretol niekde inde ako naposledy pri čítaní kníh Karla Maya.

Červená rasa je (teoretická) možnosť uvádzaná pani učiteľkou H.

Ľudská rasa je, striktne vzaté, len jedna. To je dokázané genetickou analýzou. Nakoniec, v rámci iného predmetu (Dejepis-História) sa učia o „homo sapenies sapiens“. Neuvádza sa, že je to „žltý“ alebo „červený“ homo sapiens sapiens. Bolo by preto dobré, keby vyučovanie bolo aj logicky konzistentné.

Obyvatelia severnej Afriky, na ktorých táto otázka smeruje, sa inak sami označujú prioritne (v širšom ponímaní, po prípadnej identifikácii so štátom) za Arabov, alebo (sekundárne) za moslimov. Čiže sa označujú napríklad za Alžírčanov, potom za Arabov a potom za moslimov. Niektorí sa označujú za Afričanov. Pochopiteľne, u niektorých môže byť toto poradie prehodené. Ale nech by už bolo poradie ich seba-identifikačných priorít akékoľvek, možno až na poslednom mieste v poradí by sa označili za belochov, ak by niekto veľmi naliehal. Jednoducho neoznačujú sa prioritne ani za belochov ani za – čo vlastne – bielu či „tmavú“ rasu?

Ale predstavte si, že žiaci budú na nejakom medzinárodnom stretnutí niekomu tvrdiť, že komunikujú či súťažia so zástupcami „žltej rasy“. ….. Ani samotní obyvatelia Ázie sa neoznačujú za príslušníkov „žltej rasy“, ale za Ázijcov. Takého „poznatky“ sú schopné spôsobiť medzinárodné problémy. Možno je fakt lepšie nevedieť…..

Na okraj, učebnica Slovenský jazyk pre 4. ročník základných škôl od Z. Hirschnerovej a R. Adame používa výraz rasy a delí ľudí napríklad na „ľudí so žltohnedou pleťou“. Čiže ani v otázke prevládajúcej farby pleti nie je zhoda….

Mimochodom, všimnite si, že učebnica pre štvrtákov používa slovo „aziati“. A, podľa tohto zdroja nižšie je to dosť urážlivé a samozrejme nesprávne označenie:

3. Nie je pravda, že Juhoafrická republika je jediný rozvinutý/vyspelý štát Afriky. Tých štátov je viac (malé ostrovy a súostrovia okolo Afriky), ale aj z hľadiska celkovej životnej úrovne spomedzi väčších štátov to je – podľa niektorých údajov – málo známa a riedko osídlená Botswana, z hľadiska celkového HDP (veľké a ľudnaté štáty) Nigéria a Egypt. Inde v učebných materiáloch sa uvádza, že „Líbya – ťaží najviac ropy z Afriky. V prepočte na jedného obyvateľa je najbohatším štátom Afriky.“ Tak ako to je – Juhoafrická republika alebo Líbya – je najbohatším štátom podľa pani učiteľky? Chápem, je tu rozdiel medzi bohatstvom a rozvinutosťou štátu. Nemusí to vždy súvisieť. Ale chápu to aj žiaci?

   Celkovo, svet okolo nás sa mení, len učivo, zdá sa, zostáva rovnaké…a niekedy protirečiace si. Podľa dostupných údajov bol HDP na obyvateľa v Líbyi v roku 2019 až piaty v poradí…Prvé boli Seychelské ostrovy, nasledované Mauríciom, Rovníkovou Guineou a Gabonom. Tu bola Botswana až piata podľa HDP na obyvateľa… Tak či onak, Líbya tu nebola na prvom mieste.

Mimochodom, nie je pravda, že „Líbya – ťaží najviac ropy z Afriky.“ Líbya je až štvrtá za rok 2019 v ťažbe ropy. Prvá bola Nigéria…. Aj tieto údaje sa menia…. Otázka je, načo je potrebné učiť sa takéto nepravdivé informácie?

4) Medzi uvedenými kolonizátormi chýbajú Nemci a Holanďania ( menej významní boli aj Španieli), veľmi negatívnu reputáciu si nadobudli už spomenutí Belgičania, čiastočne asi aj Taliani – Etiópia, Eritrea,..).

5) Nie je pravda, že väčšina krajín Afriky sa osamostatnila v roku 1960. V rámci daného letopočtu ich bolo najviac, ale nie väčšina. Možno ich väčšina bola (určite ich bolo vtedy najviac) v rámci 1960-tych rokoch.

6) Nie je pravda, že v Afrike neboli štáty pred príchodom Európanov. Boli tam štáty, napríklad Osmanská ríša spravovala Egypt, ale boli tam aj iné štáty. Taliani napríklad bojovali, spočiatku dokonca neúspešne, s Etiópskou ríšou, v 19. storočí (aj neskôr). Je pravda, že tých štátov v Afrike bolo málo najmä počas kolonizácie, a boli to skutočne prevažne miestne kmeňové „kráľovstvá“. Ale takéto zjednodušenia až klamstvá mi pripadajú ako nepriame ospravedlnenie následnej európskej kolonizácie.

7) Nie je jasné, akú „prekážku spoznávania Afriky“ tvorili „moslimovia žijúci na severe Afriky“. Veď Francúzi, Taliani a Briti ako aj Španieli, postupne okupovali najprv severnú časť Afriky (okrem Južnej Afriky, kde prišli ešte skôr Holanďania – Búri, ktorí ale vraj našli málo obývané územie). Čo znamená výraz „spoznávanie“ Afriky? To je myslené ako nežné synonymum slova kolonizácia?

Prečo sa tu vyzdvihuje náboženský pôvod? To je akoby sme napísali, že obranu pred vpádmi „pohanských“ Mongolov/Tatárov, alebo neskôr Osmanskej ríše (ľudovo Turkov) zabezpečili (viac alebo menej úspešne) „kresťania“ v Európe.

Neviem, či sa vtedy obyvatelia Európy prioritne identifikovali ako kresťania, je to možné, ale pochybujem, že v tomto kontexte je správne prioritne uvádzať náboženskú identitu – navyše, Osmanská ríša bola multietnická a relatívne tolerantná k iným náboženstvám (čo sa málokedy uvádza u nás). Dokonca Osmanská riša bola tolerantnejšia k iným náboženstvám ako tomu bolo u nás, o čom by napríklad evanjelici alebo židia vedeli podať svedectvo.

Nešlo ani vtedy primárne o náboženský konflikt.

Keď už, možno by bolo vhodnejšie uviesť, že rozdelenie (a následná kolonizácia) Afriky boli spôsobené dohodami (pápežská dohoda o rozdelení sfér vplyvu medzi Portugalskom a Španielskom, v dôsledku čoho Španieli sa viac-menej stiahli z Afriky a sústredili sa na Južnú a Strednú Ameriku, potom dohody európskych veľmocí – Berlínska konferencia 1884-5). Ale možno toto je príliš komplikované pre šiestakov, treba im to vysvetliť nejak jednoduchšie.

Nie je tiež zrejmé, čo znamená slovné spojenie fundamentálny štát vo vete „Fundamentalizmus znamená náboženský fanatizmus a fundamentálny štát riadený náboženskými zákonmi.“ „Fundamentálny“ v slovenčine znamená „základný“. Pani učiteľka mala na mysli asi „fundamentalistický“. Ale ani taký výraz sa nepoužíva, používa sa napríklad termín „teokracia“ (dnešný Irán, Vatikán – Svätá stolica, staroveký Egypt, kedysi aj Tibet). Alebo sa uvedie, že štát je založený na štátnom náboženstve, na rozdiel napríklad od sekulárnych štátov. Stále ale môže ísť o relatívne fungujúcu demokraciu, dokonca liberálneho typu ako je napríklad Izrael.

8) Nie je jasné, prečo by kolonizácia mala byť hlavnou alebo dôležitou príčinou zaostalosti Afriky, zhruba šesť desaťročí po jej skončení. Niektoré africké štáty sa rozvíjajú (napr. spomenutá Botswana, prvý je ostrovný Maurícius), v podstate aj Juhoafrická republika, dokonca celkový rozvojový trend v Afrike je za posledné desaťročie pozitívny. Rozvíja sa Togo, Rwanda, Tanzánia…..

Tiež je zaujímavé, že mnohé ázijské alebo juhoamerické štáty, tiež bývalé zaostalé kolónie, sa rozvíjajú veľmi výrazne – Singapur, Hong Kong, Čile, Brazília, …alebo aj pôvodne zničené vojnami – Južná Kórea, Čína, atď. Kolóniami boli pôvodne aj USA, Kanada, Austrália……Prečo sa tieto bývalé kolónie rozvíjajú, a bývalé africké kolónie sa rozvíjali až donedávna prevažne málo ak vôbec? Asi to nesúvisí len s holým faktom, že boli kolóniami…..

To je trochu podobné, ako keby niekto povedal, že Moldavsko alebo Ukrajina sú dnes chudobné, lebo tam bol pred tridsiatimi rokmi autoritársky režim. Prečo ale kedysi ešte chudobnejšie Poľsko či, koniec koncov, aj (už vtedy rozvinutejšie) Slovensko, komparatívne prosperujú?

A naozaj kolonizácia nič pozitívne pre Afriku nepriniesla? Čo tak si pozrieť určité časti filmu Monty Python’s Life of Brian, tiež známeho pod názvom Life of Brian ?

9) Možno by bolo vhodné uviesť ako kuriozitu, že veľmi malé časti (teritoriálne široko chápanej) Afriky dnes stále spadajú pod vlajku EÚ – španielske územia Ceuta a Melila, vzdialenejšie – francúzsky Réunion, britský ostrov Sv. Heleny. To by možno prebudilo záujem žiakov o inak skutočne odťažitú tému – väčšina z nich netuší, kde je Afrika, aký to má pre nich význam vedieť, a v živote asi nebudú mať nič spoločné s Afrikou.

Preto by bolo možno vhodné uviesť, že jeden z hlavných prúdov imigrantov do Európy prichádza z Afriky, cez Stredozemné more, cez španielske enklávy na území Afriky….To by ich možno zaujalo. Napríklad ukázať na mapách, aké sú hlavné cesty na ich úteku zo stredu Afriky. Prečo utekajú? Odkiaľ najmä utekajú? Prečo do Európy? Prečo nechcú ísť na Slovensko? Prečo sa Slováci boja cudzincov a imigrantov osobitne?

Alebo by sa zišlo uviesť, koľko EÚ a jednotlivé štáty EÚ dávajú na rozvojovú pomoc, väčšinou do Afriky. Napríklad, že v prípade Slovenska, podporujeme najmä Keňu a ešte nejaké iné štáty. Prečo práve Keňu? Čo máme spoločné s Keňou? Prečo nepodporujeme rozvojovou pomocou napríklad Madagaskar, kde sme vraj mali kráľa (Moric Beňovský)? Alebo prečo nepodporujeme nejaký iný, ešte chudobnejší štát ako je Keňa? Vo všeobecnosti, je správne podporovať menej rozvinuté štáty a konkrétne africkú Keňu? Aké aktivity tam podporujeme? Ako by sa najlepšie napomohlo v rozvoji Afriky?

10. Nie je presné, že z Afriky sa počas koloniálneho obdobia (toto obdobie tu nie je jednoznačne vymedzené) vyvážali ako nerastné suroviny – najmä ropa, zlato, meď a diamanty a poľnohospodárske plodiny. ….

    Kde sa stratili v tomto zozname vývozných artiklov státisíce otrokov? O vývoze otrokov tu nie je ani slovo (až v ďalšej časti materiálov)….Je síce fakt, že vývoz otrokov de facto zmizol s kolonizáciou, a bol na ústupe od konca 18. storočia, ale aj tak to mohol byť veľmi významný faktor negatívne ovplyvňujúci rozvoj Afriky v predchádzajúcom období. Možno to je aj dôkaz, že samotná kolonizácia bola v tomto zmysle menšie zlo, ako pred-kolonizačné obdobie. V každom prípade moderné (novoveké) otrokárstvo je významný morálny problém a historický odkaz, ktorý by mal byť aspoň spomenutý.

    Ropa sa asi začala vyvážať až neskôr, a to asi najmä z oblasti severnej Afriky. Dlhodobo bol dôležitý ako africký vývozný artikel palmový olej a nie ropa.

    Kde zmizol zo zoznamu dlhé roky potrebný a nenahraditeľný kaučuk? V istom období bol dôležitejší ako osobitne uvedená ropa, ktorá primárne išla z Blízkeho východu alebo, a ako už bolo spomenuté, skôr zo severnej Afriky.

    Podľa mojich zistení ropa sa začala produkovať v Nigérii, Alžírsku, Angole a Ghane okolo polovice 20. storočia. Pár sudov ropy si zobrali Portugalci už v 17. storočí, ale to im slúžilo na utesnenie lodí….

11. Nie je presné, že hladomor sa týka Somálska a Etiópie. Presnejšie by bolo uviesť, že sa týka najmä, ale nie výlučne oblasti tzv. Afrického rohu. Ale občas sa môže týkať aj iných krajín Afriky, napríklad ostatné roky to bol v dôsledku sucha problém viacerých krajín južnej Afriky. Dávnejšie, v rokoch 1968 až 1980, sucho v oblasti Sahelu (Mali, Čad, Niger, Mauritánia, a Burkina Faso) zapríčinilo smrť asi milióna ľudí. Počas druhej konžskej vojny, v rokoch 1998 až 2004, viac ako tri milióny ľudí zahynuli v dôsledku hladu a chorôb.

Riešenie? Asi svojpomoc alebo odchod na inú školu

Najsmutnejšie je, že učiteľský zbor „nemá čas“ (doslovný citát pani triednej učiteľky D.) ani na poriadnu a pravidelnú kontrolu úloh a zadaní, ani – ako vyplýva z odkazu pani riaditeľky nižšie – na vysvetlenie nejasností toho, čo učí – pre rodičov.

Pani riaditeľka bratislavskej školy p. M. mi napísala odkaz, ktorý by mal byť vysekaný na priečelie budoy školy, aby rodičia vedeli, kam chodia ich deti: “Nie je možné, aby vyučujúci vzdelávali mimo svojho pracovného úväzku aj rodičov. Žiakom je učivo riadne vysvetlené na hodine, pokiaľ má dieťa nejasnosti, má právo požiadať o vysvetlenie.

Čo sa týka učebných materiálov a pracovných zošitov, učitelia našej školy, nie sú ich autormi. To znamená, že pripomienky je treba adresovať tvorcom týchto materiálov.“

Učebnice a pracovné zošity síce vybrali učitelia, ale rodič má kontaktovať autorov učebníc a pracovných zošitov….Čiže tu je odborný výber, takpovediac, „s ručením obmedzeným“. Učitelia niečo učia, ale neručia, že to je aj pravda, ale inak vyžadujú, aby žiaci to za jedinú pravdu požadovali. To je zaujímavá situácia. V niečom by tento postup bol aj vítaný, a to keby učivo bolo aj tak prezentované, ako možný výklad sveta….(ako uviedla jedna komentujúca k môjmu predchádzajúcemu príspevku). To ale nie je tento prípad.

Žiak, ktorý pochopiteľne rozumie tomu všetkému ešte menej, má žiadať o vysvetlenie učiteľa, ktorý očividne nemá záujem o opravu svojich (resp. iných autorov) nepravdivých tvrdení. Tak trochu Hlava XXII?

Už len ako perlička, nie je jasné, ako postupovať, keď tieto „pracovné listy“ pripravila pani učiteľka, respektíve keď nie je známe, kto je ich autorom.

Iste, máme aj samosprávne orgány – rady škôl (na túto tému inokedy), štátne kontrolné orgány – školské inšpekcie, atď.

Rodič má vedieť všetko, byť neplateným polyhistorom, alebo akceptovať rôzne bludy a chyby, kým platení a úzko špecializovaní učitelia môžu slobodne a bez obáv „učiť“ (skôr prednášať) bludy a šíriť „fake news“. Veď si všimnite, ani jedno moje kritické tvrdenie pani riaditeľka, alebo pani učiteľka, nespochybnili (dodatočne som doplnil do zoznamu otázku exportu surovín a otázku hladomoru). Ja pritom nie som expert na zemepis. Netvrdím, že všetko, čo som napísal je pravda – ale moje snahy o vzájomné konzultácie s učiteľmi, triednou učiteľkou aj riaditeľkou, boli zamietnuté. Pokúsil som sa tu uvedené konzultovať aj so špecializovaným portálom lepsiageografia@gmail.com (18.10.2020, 21.10.2020, bez odozvy).

Nie je jasné, ako budú hodnotení žiaci, ktorí v teste uvedú správne fakty, ale tie nebudú sedieť s predstavami pani učiteľky.

Kdesi sa tu stratilo kritické myslenie, spolupráca školy s rodičmi, a ostatné nádherné myšlienky z našich zákonov, vízií a smerníc rôznych pedagogicko-metodických inštitúcií. Tiež je možné, že väčšine rodičov na tom, čo a ako sa učia ich deti až tak veľmi nezáleží. Nie je predsa možné, aby si nikto nevšimol tieto uvedené chyby, ako aj celkovo problematický obsah učiva. Možno len rodičia nemajú čas riešiť takéto „nepodstatné“ detaily.

Stále si myslíte, že reforma vzdelávania sa vás netýka? Že to nemusí byť priorita?

A, mimochodom, vie niekto o nejakej zmysluplnejšej a vzájomnej spolupráci otvorenejšej základnej škole v Bratislave?

Nabudúce sa pozriem na dejepis.

Bod 2 bol s vďakou konzultovaný s doc. RNDr. Radoslavom Beňušom, PhD., Prírodovedecká fakulta UK, Katedra antropológie