7 rád (na cyklotúre v Alpách)
alebo ako sa nenudiť, keď cieľom je cesta.
1) Quo vadis? Nie, vážne, naplánuj si trasu. Žiadne potulky, nie nie nie! Vedz kam ideš, aj keď presne toto nevieš – chceš len tak preskúmať okolie. To môžeš, ale len ak si Sagan. Ak ťa zrazu prudký kopec zláka dole, tak tam asi môžeš zostať. Usaď sa tam, založ si rodinu a zabudni na všetko, čo bolo predtým – hore tým stúpaním sa nikdy nebudeš chcieť vrátiť.
2) Odhadni sa. Teda, nepreceň sa, podcení sa málokto. Kedy si bol naposledy na bicykli? Ak ťa chytá astmatický záchvat už len pri pozeraní športovej stanice, zostaň tam kde si – doma na gauči. Vezmi si aj bicykel, ktorý prináleží tvojej trase, nie taký, na akom chodia domáci po mlieko. Alebo motorku. Vtedy si môžeš byť istý, že ti sily budú stačiť.
3) Počúvaj svoj smäd, najmä vtedy, keď ho ešte nepočuješ – buď prezieravý, vezmi si veľa vody. S čoraz prázdnejšou fľaškou ti bude chutiť viac a viac.
4) Použi sedliacky rozum. Ak trasa na mape vyzerá takto, nie nie, nebude to veru rovinka. A ak sa auto pred tebou stráca z dohľadu ako plachetnica na šírom mori, teš sa a krúť ďalej – ďalej to pôjde z kopca.
5) Nehanbi sa. Normálne zosadni z bicykla, keď nevládzeš. Môžeš sa tváriť, že ti práve odišlo operované koleno alebo že sa ti pokazil bicykel, s hrdosťou a nadhľadom ale zvládaš všetko. Nič ťa neodradí od dosiahnutia tvojho cieľa – je jedno ako pomaly, ale stále napreduješ.
6) Čerpaj energiu z okolia. Nie si na pretekoch. Občas sa zastav. Urob malý odklon od trasy, týchto 15 minút s výhľadom na dolinu ti pomôžu; možno aj celkom zabudneš, že si cestou už zo tri razy skoro odpadol od slnka/únavy/vyčerpania/hladu/smädu a prepadol beznádeji.
7) Enjoy the journey. Raz hore, raz dole, ale o tom to celé je.