Denník N

J. K. Rowlingová: Harry Potter a Tajomná komnata (Čitateľský denník 49/2020)

„‚Humusák je veľmi sprosté označenie čarodejníka, ktorý sa narodil v muklovskej rodine — kto má rodičov nečarodejníkov. Niektorí čarodejníci — napríklad všetci Malfoyovci — si myslia, že sú lepší ako ostatní, pretože, ako oni vravia, majú čistú krv.‘

Ron si slabo odgrgol a do nastavenej dlane mu vypadol jediný slimák. Hodil ho do lavóra a pokračoval: ‚Jasné, že my ostatní si o tom myslíme svoje. Pozri sa na Nevilla Longbottoma — ten má síce čistú krv, no nevie si ani poriadne rozložiť kotlík (…) Špinavá, krv. Čistá krv. Veď to je smiešne. Väčšina čarodejníkov je dnes aj tak pol na pol.‘“

Medzi muklami sa ticho šepká, že Tajomná komnata je najslabším dielom Potterovskej ságy. Zatiaľ to ešte neviem potvrdiť, ani vyvrátiť. Keďže už ale poznáte môj tajný plán — po rokoch žitia v dospeláckej koži si opäť prečítať celú čarodejnícku heptalógiu — môžete si byť istí, že sa definitívny verdikt dozviete. Niekedy.

Harry nastupuje do druhého ročníka štúdia na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej, aj keď je pred tým dôrazne (ehm) varovaný domácim škriatkom Dobbym. Po chodbách hradu sa totiž začína zakrádať niečo nebezpečné. A tajomné. Kto stojí za útokmi na študentov s nečarodejníckym rodokmeňom?

Kameň mudrcov som čítal asi desať krát, naozaj. A keďže som na tom s Komnatou zruba podobne, aj tu sa mi stalo, že pri mnohých vetách som vedel, ako skončia. V detstve to bol ozaj veľmi silný zážitok. S odstupom však už môžem povedať, že tentokrát Rowlingová píše s miernymi rozpakmi — niektoré pasáže sa takmer navlas opakujú z prvého dielu, na úvod má potrebu veľa samozrejmých vecí znova vysvetľovať, záver je zas preveľmi skratkovitý — a, ruku na srdce, dosť sa podobá na predchádzajúce dobrodružstvo. Toto sú však moje jediné výhrady.

Gilderoy Lockhart, všehodžús, lietajúci Ford, Brloh, Zúrivá vŕba — ten svet dýcha a je plný živých postáv a úžasných reálií. Napadlo by vás, že čarodejníci majú svoje vlastné ministerstvo, kde je aj oddelenie pre kontrolu muklovských (čítaj nečarodejníckych) artefaktov? Alebo že môžete cestovať pomocou sústavy kozubov a Hop-šup prášku? A čo tak školská hodina, počas ktorej sa snažíte dostať do klietky rozzúrených piadimužíkov? Je to vý-bor-né!

Rowlingová opäť stavia svoj príbeh najmä ako detektívku. Harry, Ron a Hermiona sú takmer ako Traja pátrači snažiaci sa odhaliť tajné tajomstvo Tajomnej komnaty. Popri tom sa tu však objavuje ďalšia séria motívov, veľmi silných, ktoré som si všimol až teraz. Delenie čarodejníkov na čistokrvných a humusákov môže pripomínať Tretiu ríšu. O to viac, že samotný Temný pán je pol na pol — rovnako, ako Hitler so svojimi židovskými koreňmi. Druhý motív: Harryho pred smrťou zachráni obeť matky. Život za život, krv za krv. Ako povedal sám Voldemort, je to prastará mágia. Jednoduchá, ale veľmi mocná.

No a potom tu máme pripomenutie toho, prečo je Harry vlastne v Chrabromile. Prečo ho tam zaradil Triediaci klobúk? Lebo na to mal povahu? Lebo mu to povedalo jeho srdiečko? Nie, je v Chrabromile preto, lebo sa tak rozhodol, utáraný klobúk len potvrdil jeho rozhodnutie. Tým nechcem povedať, že ak niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol, veru nie. Tým narážam na fakt, že človek dorazí do takej stanice, na aký vlak nastúpi (v našom prípade by bol ideálny Rokfortský express, že?).

Bolo to teda veľké dobrodružstvo a radosť vrátiť sa opäť na Rokfort. Mnohé z postáv a artefaktov sa objaví v nasledujúcich dieloch, kde budú mať oveľa dôležitejšiu úlohu (Zúrivá vŕba, mrk, mrk) — aj to ukazuje na Rowlingovú ako starostlivú plánovačku a budovateľku svetov. Teším sa.

J. K. Rowlingová: Harry Potter a Tajomná komnata
Ikar, 2001
360 strán
*
85 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie