Denník N

Ako predísť dlhotrvajúcim sporom napríklad o výživné na dieťa?

Štatistiky rozvodovosti sú naozaj alarmujúce. Na Slovensku sa rozvádza takmer každé druhé     manželstvo. K tomu je ešte potrebné prirátať partnerské páry, ktoré sa nezosobášili, ale majú spoločné dieťa, resp. deti a po čase sa rozchádzajú. Nie je to zanedbateľné číslo, práve naopak. Všetky tieto prípady končia na súde s rozdielom, že v prvom prípade navrhovatelia žiadajú manželstvo rozviesť a upraviť rodičovské práva a povinnosti a v druhom prípade žiadajú iba o úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Z vlastnej dlhoročnej praxe musím skonštatovať, že je málo rodičov, ktorí sa dokážu kultivovane rozísť a hlavne dohodnúť na právnych veciach týkajúcich sa ich spoločných detí. Nie je nič nezvyčajné, že od podania návrhu k vyhláseniu rozsudku v tých lepších prípadoch ubehne aj rok. V prípadoch, kde sa rodičia nevedia, lepšie povedané nechcú dohodnúť prejdú roky. Nastupuje dokazovanie, prizývanie súdnych znalcov z odboru psychológia alebo psychiatria, odvolávanie sa, atď…

Je prirodzené, že v týchto sporoch je veľa emócií, sklamaní, nešťastia a obviňovania sa. To, čo bolo na začiatku rozbité sa v  dlhotrvajúcom spore zväčša ešte viac rozbije. Rodičia bojujú a svedkami toho všetkého sú ich vlastné deti. Partneri nechcú počuť, že tento boj nemá víťaza, že rodičmi dieťaťa zostávajú aj napriek rozvodu. Život predsa naďalej bude prinášať väčšie aj menšie situácie, ktoré vyžadujú spoločnú komunikáciu. Výsledkom dlhotrvajúcich sporov  sú  nenahraditeľné škody na psychickom a fyzickom zdraví dieťaťa.

Je bežné, že v týchto sporoch sa sporiace strany dávajú právne zastupovať. Úlohou právnika je hájiť svojho klienta, preto podávajú návrhy a protinávrhy, dokazovania a odvolávania. To všetko je správne a legitímne. Ale čas letí, spor uzavretý nie je a emócie sa zväčša stupňujú.

Preto v týchto sporoch vidím veľký priestor pre mediáciu. Áno, máme ju legislatívne upravenú, ale v praxi je stále málo využívaná. Myslím si, že je na zamyslenie mediáciu legislatívne upraviť tak, aby túto možnosť riešenia konfliktov museli páry s maloletými deťmi, ešte pred vstupom do súdnej siene, podstúpiť povinne zo zákona.

Mediácia  ponúka citlivé riešenie konfliktov. Je možno poslednou možnosťou pre zachovanie aspoň uspokojivých rodinných vzťahov. Jej cieľom je poskytnúť partnerom priestor pre prijateľnú komunikáciu, pri ktorej sa lepšie vyjasňujú problémy a hľadajú riešenia. Bezpochyby stabilizuje vzájomný vzťah rodičov, ktorý sa následne odzrkadľuje na vzťahu k deťom. Strany sporu v mediácii hľadajú cestu k dohode. Mediátor v tomto procese vedie sporiace sa strany k rešpektovaniu sa navzájom a vedie strany k prijímaniu názoru druhej strany. Výsledkom mediácie je dohoda, s ktorou sú obidve strany relatívne spokojné, čo je predpokladom jej dobrovoľného plnenia. Na rozdiel od súdneho rozhodnutia s ktorým strany, alebo jedna strana, nemusia byť stotožnené, ale sú povinné ju rešpektovať. Toto má zväčša vplyv na  plnenie rozsudku „dobrovoľne nasilu“, kde je zase veľa emócií, ktoré sa prenášajú hlavne na deti,  čo ovplyvňuje ich vzťah  k rodičom,  alebo jednému z rodičov.

Rodinná mediácia sa v tomto ponímaní týka rodinných a partnerských sporov, úpravy práv a povinností k deťom, čiže zverenie dieťaťa, určenie výživného, úpravy styku a iné. Týka sa tiež medzinárodných manželstiev a napr. s tým spojených únosov detí.

Teraz najčítanejšie