Finančná gramotnosť je zručnosť, nie bifľovanie
„Nevieme robiť s peniazmi“ – titulka v televíznej reportáži vystihla to, o čom sa hovorí na Slovensku už dlho. Ako riešenie a cieľ pre zadlžených Slovákov sa na pomyselné pódium vyzdvihuje finančná gramotnosť. Byť gramotný však znamená viac ako poznať pojmy.
Dlhopis, akcia, úrok, úver, hypotéka – pojmy, s ktorými sa chtiac nechtiac stretne každý, no nie každý im rozumie. Samozrejme, aj to je problém, no bifľovanie definícii nie je to, čo dlžníka ochráni pred exekútorom. Viac ako pojmy pomôže vedomé nakupovanie, ktoré môžu rozvíjať už aj predškoláci.
Nakupovať vedome sa občas zamieňa s minimalizmom. Minimalisti zvažujú potrebu každej jednej veci s cieľom obmedziť nákupy. Jeden využívaný trik je, že ak minimalista niečo chce, počká dva dni a opýta sa sám seba, či to ešte stále chce. Kým nákupy našich rodičov obmedzoval rozpočet, dnes je to appka, kniha o minimalizme, či influencer na instagrame.
Vedomé nakupovanie ale nie je to isté ako minimalizmus. Ak človek zamieňa svoj čas a snahu za peniaze, chce mať z toho benefit. Každý nákup teda nemusí byť nutne racionálny, ale mal by byť vedomý. „Dopriať si“ nie je chyba, no spotrebiteľ by nemal opomenúť hodnotu, ktorú ekonómovia nazývajú náklady obetovaných príležitostí. Takmer každé rozhodnutie, či je to výber šunky v supermarkete, alebo rozhodnutie vstať neskôr z postele, má svoje náklady. Náklady veci a činností, ktorých sme sa vzdali na úkor tejto voľby. Naše rozhodnutia sú limitované časom a rozpočtom, preto je uvedomenie si týchto nákladov dôležité.
Tento princíp by mal byť základom vyučovania finančnej gramotnosti už na základných školách. Ale nielen tam. Každý rodič môže veľmi jednoduchými výchovnými prostriedkami docieliť to, ako jeho deti budú vnímať hodnotu peňazí. Už od útleho veku je totiž možné pestovať v deťoch základy hospodárenia. Rodičia určujú deťom rozpočet na hračky či sladkosti, ktoré si môžu vybrať v obchode. Je to efektívnejšie ako zákaz kupovať veci „ktoré netreba“, lebo núti deti rozmýšľať a kalkulovať svoje potreby. Rozhodnutie, či si vybrať bager alebo radšej dve menšie autá, pomáha u detí rozvíjať ekonomické zmýšľanie a môže priniesť úroky v podobe slobodnejšieho života v dospelosti, v ktorom nepotrebujete krotiť chtíč nakupovať.
Tieto zručnosti pomôžu mať výdavky pod kontrolou, ale aj komplexnejšie rozumieť výhodám a nákladom svojich rozhodnutí. Príkladom falošného racionalizovania je rozhodnutie medzi nájmom a kúpou bývania. Najčastejší argument v prospech hypotéky je, že bývate vo vlastnom. Len málo ľudí si uvedomuje riziko, že životná situácia sa môže zmeniť a byt alebo dom ostane nesplatený. Kým pre mladého bezdetného človeka môže byť nájom dokonalé riešenie, pre usadenú rodinu so stabilným príjmom môže byť zase kúpa výhodnejšia. Finančne gramotná osoba sa vie skôr „obrániť“, ak ju v banke presviedčajú vybrať si produkt, ktorý nie je pre ňu optimálny. Vedieť hospodáriť teda znamená neustále vyhodnocovať príjmy, výdavky, životné situácie a preferencie. A uvedomenie si, že k tejto zručnosti patrí viac, ako poznať definície alebo názor kamaráta v krčme.
Finančná gramotnosť začína už doma, no v škole môže dostať ďalší impulz. Dnes funguje na Slovensku množstvo možností, ako budovať ekonomické zručnosti. Jednou z nich je aj Ekonomická olympiáda. Ako funguje a čo vedia slovenskí stredoškoláci o ekonómii – to bola téma nového dielu zo série vlogov Na Vŕšku. Môžete ho pravidelne sledovať a odoberať na našom YouTube kanáli, prípadne aj ako podcast na všetkých významnejších platformách.
Monika Budzák, INESS
