Denník N

Prežrať si osivo

Premýšľal som nad tým, ako nazvať tento text. I nad tým, akú má mať štruktúru. Ako vidno, kto sa dočítal až sem, už v názve som možno úmyselne chcel odohnať povrchných, témou posadnutých, čitateľov. Ako vraj vravel J. Fučík i G. Buddha: „Bděte“…

Dám na úvod tvrdenie doc. Pinca, filozofa, ako to otroctvo v antike vysvetľuje svojim študentom.

Otrokom sa mohol človek stať hlavne z dvoch dôvodov. Jeden je ten známy, príde nepriateľ a obyvateľov, ak zvíťazí, si berie do otroctva.

A ten druhý, hodný premýšľania je ten, že občan „preje osivo“. Teda v praxi nemá na jeseň čo zasiať a teda mu hrozí hlad a smrť. Teda je pre neho výhodnejšie ísť k niekomu, kto nie je „mentálny otrok“, k tomu, ktorý si dokáže odložiť a tak zabezpečiť dlhodobé a udržateľné prežitie. Tento sa postará o všetko pre daného svojho otroka. Má istotu, má jedlo, má zábavu. Čo nemá, to je sloboda. Ak by ju mal, nedokáže si ju naplniť, nedokáže niečo svojou prácou, uskutočňovaním slobody, nahonobiť. Niečo čím by sa odlišoval od ostatných. Slobodní ľudia aj vyzerajú navonok rôznorodo.

Spomeňme si, ako pôsobili na cudzincov ľudia v takej Prahe začiatkom rokov 1990 – 2000… A ako pôsobila Praha a Bratislava – šedá, pustá, ošarpaná… Zanedbaná. Ošumelí ľudia so zaťatými perami, strach v očiach, žiadny úsmev…

Čiže to vyššie písané, kto náhodou nevie, je teória klasického liberalizmu, teória občana. John Locke… právo vlastniť, ak si to slobodne a aktívne zaobstaral.

Čo vidím ako druhé východisko, a vlastne, čím viac nad tým premýšľam, od kedy som túto „banalitu“ počul od historika Ivana Kamenca, ktorý skúmal súdobé – moderné – dejiny , všetky tie hrozné tragédie rôznych komunít posledných totalít a vojen 20. storočia…

Je to problematika dodržiavania ľudských práv vládami, ktoré si volíme.

Reči sú rôzne voči iným, ale ak si pozrieme, tak s obľubou, práve tí naši „obľúbenci“ nám vedia zdôvodniť, prečo majú nárok na výnimku v tejto veci, v dodržiavania privilégia, ktoré ľudia majú na základe skúsenosti, ktoré má ľudstvo ako také. Prečo teda môžu ukázať na vinníka, označiť ho, pomenovať napr. slovom: „blázon“. „Blázon, zoberte mu titul, nie je to lekár…“ A podobne…

Teda skončím tu v tomto bode, ono môže vyzerať všetko v slovách, v ideológiách i ideálne. Ale „diabol“ sa skrýva v detailoch.

Ak teda teoreticky povie: Ak by sme všetci robili to a to, všetci z toho niečo budú mať,…potom sa rozdelíme…tak v praxi to vždy tak fungovalo, čo v teórii nevraveli, tie sú pre poslucháčov jednoduchšie, že tu bola trieda „strážcov“, dozorcov, ktorí kontrolovali tú komunitu…

Napríklad tú brigádu pred domom, kde sa všetci obyvatelia z domu dobrovoľne stretli, aby si skrášlili okolie (socializmus). Alebo brigády socializmu. Reči o prekonávaní cieľov päťročnice…dobrovoľné záväzky pracovných kolektívov. Súťaživosť, podvádzanie v štatistikách. Tvorba verejnej mienky, propagandy.

A je teda až strašidelné, ak sa robí i sociálny experiment, cez nejakú davovú sugesciu, cez využívanie masových komunikačných prostriedkov, kde sa získava pozornosť, kde sa vytvára emócia, motív konať pudovo a zjednodušene. Teda ak vidíme výsledky, že polarizovaní a vystrašený za pár mesiacov zjednodušenia skutočnosti, propagandy, naozaj skončia v rade a ak by im nejakú sprostosť dávali zdarma, že „dajte i viac, ak ešte je, zoberiem i susedom…“. (Príklad, napr. Dajú im nejakú nášľapnú mínu, s tým, že všetci ju dostanú, a že odplaší zajace z kapustného záhonu na záhradke pod lesom….).

Áno vraví sa o potrebe kritického myslenia. Ale veď to patrí do každej vedy. Každá téma sa predsa má overovať. Veda má dávať isté poznanie, za ktoré môže vedec ručiť. Veda nie je viera. Ani ideológia. A pravda a skutočnosť nie je pravdepodobnosť. Konkrétny život slobodného človeka si žiada rešpekt, nie je to číslo v štatistike. Skutočnosť nie je štatistika,. Štatistika je len pomôcka na rôzne modelovanie vývoja, stratégie….nič viac.

Vážme si svoj konkrétny život, svoje premýšľanie, vedomie, fantáziu, imagináciu, tvorivosť.

Kto vie, o čom hovorím, možno nepotrebuje chodiť pozrieť do zariadení DSS, ako tam žijú dlhodobo a v bezpečí, kŕmení a spokojní, pacienti s demenciou…aj tu je otázne to, čo sú tie ľudské práva….

Čiže ľudia s kritickým myslením, už len pri emotívnom zdôvodňovaní niečoho, keď to vyzerá ako jediná cesta, riešenie, mali by spozornieť vždy. Nemusí to byť len problematika konšpirácií mocných sveta, Ilumináti, jašteri, ktorí chcú ovládnuť našu  planétu…

Jasné je, že ak budú všetci doma, nebudú môcť slobodne užívať život, pracovať, svoje dlhy (osivo) nebudú môcť splácať. Ak osi teda zabezpečia život? Kto sa o nich postará? Ja som už dávnejšie dával možnosť riešenia, že štát majetkovo vstúpi do nehnuteľnosti, do podnikov v oblasti gastro, turistického priemyslu, napr. 30% majetku odkúpi, pozemok, zníži sa náklad na prenájom, na výplaty, dá sa regulovať i mzda…postará sa. Je to cesta tiež ideálna, ale ten „diabol“ sa skrýva v detailoch…

Aha, áno, všetk ozo všetkým súvisí, možno vďaka Zmätovičovi vznikol i tento text. Spravila vláda opatrenia, zakáz vychádzania s výnimkami. My sme plánovali malé promo podujatie, beh, promo pudujatie, hru s prvkami geocachingu, a keďže nie je jasné či napr. hrádza v Petržalke je tiež intravilán obce, že sa človek nemôže ani v lesíku pri dome prebehnúť, môžeme sedieť doma a čítať napr. „Reportáž psanú na oprátce…“ pritom robiť drepy a kliky v rámci voľnočasovej športovej aktivity…

Syn má práve v pondelok, keď začína platiť „lockdown“, pätnásť rokov. Dostane OP a bude občan. Určite si bude pamätať, že i vďaka davovej sugescii iných občanov, lebo spolu tvoríme spoločnosť a spolu s bránime práva – i ľudské práva – si občianstvo, právo, nejak nevychutná ani sekundu…

Vďaka za pozornosť. (kto chce skúsi pochopiť text, kto chce, skúsi jednoduchšie, dá mi vhodnp „nálepku“ v rámci toho nového demokratického trendu, „progresívneho liberalizmu“…, Je to náš život, naše schopnosti vnímať emócie, schopnosti kritického myslenia, schopnosti užívať slobodu…“žijeme len raz, práve tu…a teraz…“)

„Lidé, bdete!“

Teraz najčítanejšie