Denník N

Dnes je Svetový deň migrácie rýb. Spúšťame crowdfundingovú kampaň na odstránenie hate na Hučave.

Odstránenie bariéry na rieke Hučava môže podporiť aj verejnosť na crowdfundingovom webe Remove the Dams in Europe. © Miro Očadlík, WWF Slovensko
Odstránenie bariéry na rieke Hučava môže podporiť aj verejnosť na crowdfundingovom webe Remove the Dams in Europe. © Miro Očadlík, WWF Slovensko

25-tisíc kilometrov voľne tečúcich riek, to je cieľ, ktorý si Európska únia stanovila v Stratégií EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. V Európe sa už riečna revolúcia začala a Slovensko by sa malo pridať. WWF Slovensko dlhodobo upozorňuje na to, ako prehradenia na riekach zhoršujú stav našich vôd a ohrozujú populácie migrujúcich rýb. Teraz spúšťa kampaň za odstránenie starej hate na rieke Hučava v Podpoľaní.

Budeme odstraňovať staré prehradenia riek, vracať im život a sprístupňovať ich ľuďom pre oddych? Slovensko pripravuje novú vodohospodársku koncepciu a nový Vodný plán na roky 2022-27, ktoré sú kľúčové pre budúci stav našich vôd. Máme jedinečnú šancu chytiť posledný vlak a vrátiť našim riekam dobrý ekologický stav.

Dobrý ekologický stav riek a s tým súvisiace odstraňovanie prehradení na riekach je záväzok, ktorý nám vyplýva z národnej i európskej legislatívy. S podporou pre takéto projekty počíta pripravovaný operačný program pre životné prostredie a o nutnosti obnovovať prirodzené rieky hovorí i európsky Plán zelenej obnovy. Ak chceme splniť ciele, musíme sa pustiť do práce. WWF Slovensko s partnermi uskutočnilo prieskum stavieb, ktoré prehradzujú naše rieky s cieľom vybrať také, ktoré sú vhodné na odstránenie. Chceme tento zámer dotiahnuť do konca a ukázať, že má zmysel vracať riekam ich prirodzenú podobu. Snahu vidíme u všetkých partnerov a  podporuje ju i Ministerstvo životného prostredia SR,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Prehradenia na riekach analyzovalo WWF Slovensko v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP, š. p.), Štátnou ochranou prírody SR (ŠOP SR) a občianskymi združeniami Rieka a Slatinka. V prvom kole bolo z viac ako tisícky prehradení vybraných 50 na terénny prieskum. O tom, či je prehradenie vhodné na odstránenie rozhodovali kritériá ako bariérny efekt, vplyv na chránené územia, technický stav, ekologický stav toku, ale i to, komu bariéra patrí, či sa využíva a pod. Medzi prehradeniami vhodnými na odstránenie sú napr. hate na riekach Zázrivka či Hučava. Odstránenie hate na Hučave navrhlo SVP, š.p. a WWF spúšťa na tento projekt  crowdfundingovú kampaň na webe Remove the Dams in Europe (Odstráňme priehrady v Európe). Web zriadilo WWF Holandsko, doteraz na ňom verejnosť podporila projekty na Ukrajinev Litve, v Španielsku či vo Veľkej Británii.

Hať na Zázrivke je jedinou bariérou na rieke. Zázrivka tečie cez Národný park Malá Fatra. Ide o Územie európskeho významu NATURA 2000 a dokonca o Ramsarskú lokalitu (Ramsarský dohovor je medzinárodná zmluva o ochrane mokradí). © Miro Očadlík, WWF Slovensko

Už názov „Hučava“ napovedá o charaktere rieky tečúcej z kaldery vyhasnutej sopky Poľany. Chránená krajinná oblasť Poľana bola vyhlásená už v roku 1981 a neskôr bola zaradená do sústavy biosférických rezervácii UNESCO, do sústavy chránených vtáčích území a území európskeho významu (NATURA 2000).

„Hučava pramení zhruba sto metrov pod vrcholom Veľkej Poľany, v nadmorskej výške 1330 m a približne po 38 kilometroch sa vlieva do rieky Zolná. Z  rybej populácie môžeme v tejto riečke nájsť až sedem druhov, pričom dominujú pôvodné ryby ako pstruh potočný, hlaváč pásoplutvý či slíž severný. Vyskytuje sa tu aj rak riečny či vydra riečna a vidieť tu možno rybárika riečneho, vodnára potočného či bociana čierneho a bieleho. Hať, ktorú chceme s podporou verejnosti a v spolupráci s SVP, š.p. odstrániť, je najväčšou na rieke. Nachádza sa kúsok pod obcou Očová, je nepriechodná pre všetky vodné organizmy a predstavuje prekážku pre prirodzený tok sedimentov a organických látok. Nad ňou, v obci Očová, sa nachádza ešte jedno prehradenie, ktoré, keď sa spriechodní, uvoľní sa 25 km rieky,“ vysvetľuje Miroslav Očadlík, expert na vodné ekosystémy z WWF Slovensko.

WWF Slovensko spolu so ŠOP SR a SVP, š.p., pripravovali i odstránenie bariéry pri Pohorelskej Maši. „Hoci išlo o veľmi starú a nefunkčnú bariéru, na jej odstránenie potrebovalo SVP, š.p., až 18 kladných stanovísk. Išlo o stanovisko obce či správy ciest, stanoviská správcov rôznych sietí, od plynárov, cez elektrikárov či dokonca poskytovateľov internetu,“ hovorí Miro Očadlík. Príroda si nakoniec poradila s bariérou sama. Spolupráca organizácií však pokračuje a pripravujú sa ďalšie projekty.

Murovaný stupeň pri Pohorelskej Maši už dnes Hron neprehrádza. ©Miroslav Očadlík, WWF Slovensko

V Európe už bolo odstránených skoro 5-tisíc priehrad a prekážok na riekach, najmä v krajinách ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Veľká Británia, Fínsko, Dánsko a ďalšie. Francúzsko ukončilo odstraňovanie zatiaľ najväčšej priehrady v Európe – 36 metrovej priehrady Vezin. A takéto projekty by mali v Európe pribúdať. Je to cieľ Stratégie EÚ pre biodiverzitu 2030 a vyžaduje si to i Rámcová smernica o vodách. Tá žiada, aby krajiny dosiahli dobrý stav vôd do roku 2027.

Dobrý stav vôd závisí od ich znečistenia, od toho, ako sme rieky pozmenili výstavbou prehradení a ďalšími úpravami a dôležitým ukazovateľom je aj migrácia rýb. Práve sladkovodné druhy živočíchov patria vo svete medzi najohrozenejšie, upozornila Správa o stave planéty. Aj na Slovensku je podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity  ohrozených 70 % druhov rýb a odborníci varujú pred katastrofálnym stavom rybích spoločenstiev.  Podľa červeného zoznamu už u nás vyhynulo 6 druhov rýb a 7 druhov je kriticky ohrozených. Medzi vyhynuté patrí vyza veľká, niektoré druhy jeseterov, pstruh morský či losos atlantický. Vyza k nám migrovala z Čierneho mora po Dunaji až do Moravy či Váhu, lososy migrovali v rieke Dunajec či Poprad na neresiská v Tatrách.
Andrea Settey Hajdúchová, WWF Slovensko

Teraz najčítanejšie

WWF Slovensko

WWF (Svetový fond na ochranu prírody) je jednou z najväčších celosvetových organizácií ochrany prírody, ktorá má za cieľ prispievať k zastaveniu poškodzovania prírodného prostredia Zeme. Pôsobí v 150 krajinách sveta a sústredí sa na ochranu ohrozených druhov rastlín a živočíchov, lesov, vôd, morí a oceánov, podporu využívania obnoviteľných zdrojov, znižovanie znečistenia a nadmernej spotreby. Na Slovensku WWF realizuje programy zamerané na záchranu prirodzených starých lesov a pralesov a podporu prírode blízkeho lesného hospodárstva. Presadzuje ochranu vôd a zelených vodohospodárskych opatrení, zavádzanie opatrení na zmiernenie konfliktov veľkých šeliem s človekom a budovanie migračných koridorov zvierat.