Denník N

Každý príbeh raz skončí, aj ten náš… (nad knihou Generácia apokalypsy)

Civilizácie, tak ako jednotlivci, majú svoj zrod, obdobie rastu, zrelosti a potom pádu. Sme však v pokušení nahovárať si: tentoraz je to iné, nám sa to nemôže stať. (218)

Doba mimoriadnej prosperity a mieru trvá v Európe zatiaľ niekoľko desaťročí – a aj to nie v celej. Desaťročia sa môžu z pohľadu mladých ľudí zdať ako dlhý čas, ale z historického pohľadu sú to veľmi krátke obdobia – a z geologického len zlomky okamihov. (17)

Väčšina ľudí je a aj zostane neschopná chápať zložitejšie javy a akokoľvek anticipatívne konať. Budú konať, až keď si to vynúti život. Pre mnohých bude vtedy už neskoro. (203)


Pre dejiny západnej civilizácie je charakteristická apokalyptická tradícia siahajúca ku koreňom kresťanstva, ktoré ju zas prevzalo zo židovskej apokalyptickej tradície.  V tomto ideologickom apokalyptickom podhubí sa rozvíjala kresťanská – a možno povedať aj západná – eschatológia (náuka o posledných veciach človeka a sveta). V dejinách Európy a neskôr Ameriky neprešlo storočie bez toho, aby kataklizmatické udalosti ako zemetrasenia, hladomory, mory či vojny neboli predznamenaním blížiaceho sa druhého príchodu Krista. Keďže ide o fenomén predovšetkým kresťanský, nebudem tu spomínať apokalyptické tradície iných kultúr, ktoré sa rozvíjali v odlišnom kultúrnom, spoločenskom a náboženskom kontexte. Počnúc prvým storočím pretrváva kontinuita predpovedí deklarujúcich pri každej kataklizme aktuálnosť konca ľudstva. Samozrejme, vždy sa nájde nejaký biblický text, prevažne profetického (prorockého) charakteru, ktorý treba správne reaktualizovať, dekontextualizovať a napasovať na katastrofické podmienky prítomnosti. Vzhľadom na nadčasovosť kataklizmatických biblických symbolov, metafor a obrazov, väčšinovú neznalosť historických a kultúrnych podmienok vzniku biblických kníh či ľudský inštinkt pohotovo reagovať na všetko negatívne, čo by mohlo predstavovať potenciálne nebezpečenstvo, apokalyptický trend ani v blízkej budúcnosti neutíchne, skôr naopak, môžeme sa pripraviť na masy nových predpovedí blízkosti konca sveta a argumentov typu ,,toto bolo dávno predpovedané“.

„Ľudia v dejinách napáchali toľko nezmyslov a hlúposti – vrátane hlúposti apokalyptických parametrov –, že argument o ľudskej sapientnosti dostáva vážne trhliny.“ (139)

Tento minimalistický exkurz do európskej apokalyptiky som tu neuviedol, aby som ubral na hodnote a závažnosti Mesíkovej knihy, skôr naopak. Dlhá tradícia (neúspešných) predpovedí konca sveta doplnená a záplavu medializovaných negatívnych správ v nás vytvára kognitívnu aj emocionálnu otupenosť voči reálnym hrozbám valiacim sa na náš druh, život na Zemi a Zem ako takú. Analytika či vedca varujúceho pre takýmito hrozbami radšej označíme za šíriteľa poplašnej správy, než aby sme sa hlbšie zamysleli nad obsahom a relevantnosťou predkladanej informácie. Odmietavý až skeptický postoj voči rôznym POZOR je výsledkom jednak znechutenia nad negativizmom a súčasne iracionálnou vierou v mýtus večného pokroku, ktorý možno pokojne nazvať jednou z popredných vier 19 až 21. storočia, ktorá si získala popularitu v miliardových masách. Veríme, že veda a ľudstvo sa vždy vynájde, však pozrime sa, kam sme to až dotiahli. Tento antropologický narcizmus však – a na tom je postavená Mesíkova kniha – stojí na nebezpečných a hlavne vyvrátených predpokladoch, že nás sa problémy minulosti už netýkajú. Stačila by napríklad malá explózia na Slnku a Homo sapiens sa môže rozlúčiť s elektrinou. Možno mávnete rukou, čo je to malý výpadok elektriny. No keď si rozmeníte problém na drobné, veľmi rýchlo s hrôzou zistíte, že by ste v tom čase nechceli byť v lietadle (elektronika fuč!), na jiske či na diaľnici v elektromobile.

Blahobyt nášho druhu je na tejto Zemi príliš krátko na to, aby sme mohli objektívne veriť, že ide o dlhodobo trvajúci status quo. Chceme tomu veriť – a naša každodenná ,,skreslená“ realita tomu zdanlivo môže nasvedčovať –, ale v pohybe sú už procesy, ktoré našu kapitalisticko-konzumnú chiméru nahlodávajú a postupne demontujú. Niektoré problémy si vyžadovali našu pozornosť už desaťročia dozadu a my sa postupe – a to nie stále väčšina! – preberáme až v čase, keď nás klíma už tresce a mení hmatateľne naše životy. Kto si myslí, že sa Homo sapiens zmení zo dňa na deň, sa fatálne mýli

,,Lenže zmena ľudí je nereálna – pretože hlúposť, nevzdelanosť, nezáujem, denial, tlak reklamy… To všetko a ďalšie fakty nám hovoria, že očakávať dobrovoľnú výraznú zmenu správania od viac ako pár percent ľudí je utópia, oproti ktorej bol komunizmus festivalom realizmu.“ (26)

Mesík v knihe pracuje s metaforami apokalyptických jazdcov z novozákonnej knihy Zjavenie (Jánova Apokalypsa). Tieto kone predstavovali rôzne typy pohrôm, ktoré boli v staroveku „chlebom každodenným“. Dnes nami predstava hladomoru či hladu moc nepohne. Skočím do Billy a nakúpim. Tento luxus však stále nie je privilégiom celej planéty a aktuálne klimatické zmeny nepotvrdzujú očakávania, že by sa blahobyt mal v blízkej budúcnosti ďalej rozširovať. Prebiehajúca epidémia prekvapila a dala šach celému svetu napriek faktu, že boli už roky vypracované plány ako v prípade epidémie konať. Nikto s tým nerátal, hoci vedci a odborníci poukazovali na náchylnosť našej prepojenej globálnej spoločnosti šíriť vírusy a patogénny rýchlosťou, akou sa nešírili ešte nikdy v ľudských dejinách. A namiesto toho, aby sme s pokorou prijali vlastnú nepripravenosť a civilizačný narcizmus, tisíce ľudí spochybňuje prítomnosť epidémie a vidí v nej sprisahanie elít. Ťažko sa spolupracuje s ľuďmi v čase núdze, keď niektorých musíme presviedčať, že Zem nie je plochá…

Za užitočné a prínosné považujem v knihe rady na adresu núdzových stavov, ktoré môžu kedykoľvek nastať a, žiaľ, väčšina obyvateľstva na ne nie je pripravená. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami našich starých rodičov, ktorí nezavárali a neplnili kumbály zásobami potravín pre nadbytok voľného času, je dnešný moderný človek (aj samotné štáty!) absolútne nepripravený na stav krízy. Stačí sa len pozrieť, ako rýchlo začali rabovať Newyorčania obchody, keď v meste nastal výpadok prúdu.

„Nevyhnutným prvým predpokladom pripravenosti je, samozrejme, pochopenie a akceptácia skutočnosti, že sa s veľkou pravdepodobnosťou plavíme na Titanicu rýchlo sa valiacom hviezdnou nocou k osudovej zrážke.“ (201-202)

Obohacujúca je aj kapitola s názvom Človek. V nej Mesík odvolávajúc sa na slovenského vedca a mysliteľa Ladisláva Kováča demýtizuje – v kruhoch odborníkov známy fakt –, že človek ani náhodou nie taký inteligentný a „rozumný“ tvor, za akého sa sám vyhlásil. Inklinácia k racionalite je do veľkej miery zatienená až negovaná našou náchylnosťou k mýtickému mysleniu, emocionálnym reakciám, davovému inštinktu či prirodzenému strachu:

„Mýtofilnosť, hyperemocionalita, hypersociálnosť a ustrachanosť sú všetko možno silnejšie charakteristiky druhu Homo sapiens než jeho racionálnosť a sapientnosť…“(144)

Na záver ešte krátke zhrnutie knihy. Obsahovo je kniha nanajvýš aktuálna, prepája poznatky o minulosti s hrozbami prítomnosti. Jazyk knihy je pútavý a esejistický, takže knihu dokážete prečítať rýchlo a plynulo. V závere knihy mi chýbal zoznam odbornej literatúry, z ktorej autor vychádzal popri tej, ktorú explicitne spomína v texte. Odvolávky na Wikipédiu pôsobili pre mňa rušivo, hoci chápem autora, že pre bežného čitateľa je to ľahšia cesta. Oceňujem absenciu nasilu optimistického záveru v knihe na spôsob amerických filmov. Budúcnosť našej planéty a druhu nie je fikcia z dielne Hollywoodu, nebude sa prispôsobovať našej iracionálnej viere vo večnosť ľudského pokroku. Ak potrebovalo ľudstvo skutočne nastrašiť, dnešok je ideálny, ak samozrejme, nie je už skutočne neskoro.

Poznámka 1. Ak sa zaujímate o problematiku klimatických zmien, odporúčam knihy ako Neobývateľná Zem (odkaz tu),  Šesť stupňov: Posledné varovanie (odkaz tu) či Strácame Zem (odkaz tu)

Poznámka 2. Viac informácií o analytikovi Jurajovi Mesíkovi nájdete tu

Knihu Generácia apokalypsy si môžete zakúpiť tu

Bibliografický údaj: Juraj Mesík: Generácia apokalypsy. Bratislava : Literárna bašta, 2020

Záverečná poznámka:

Ak Vás kniha alebo niektoré z citátov zaujali, resp. ak ste v článku našli chybu, kontaktujte ma :-)

Sledujte ďalšie tipy či postrehy zo sveta kníh na mojej facebookovej stránke Knižné univerzum či priamo na webovej stránke knizneuniverzum.sk

Zdroj obrázku: Pixabay, Literárna bašta

 

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som históriu a slovenskú literatúru a literárnu vedu na Univerzite Komenského v Bratislave, kde si v súčasnosti aj robím doktorát z literárnej vedy. Medzi moje záľuby patrí čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Moje knižné blogy na Denníku N sa obsahovo týkajú kníh, ktoré sa mi dostali do rúk (novšie aj staršie). Ak máte záujem o recenzovanie knihy či spoluprácu, kontaktujte ma a dohodneme sa :-)