Denník N

Môžete ísť von. Môžete i pracovať. I podnikať. Len tu pod kabátom si noste dva negatívne testy. A tu si naši poslušne i tú hviezdu….žltú…či akú…..

„Môžete si zarábať  i naďalej na život, podnikať, pracovať, len musíte mať ten test negatívny – a to dvakrát – a označte sa tu touto žltou hviezdou… Si ju našite na šaty… Nite Vám preplatíme…látku darujeme…“ Citát z tohto blogu, z jeho záveru…že nové pravidlá… /Pozn. tento text vznikal postupne, ako proces,,,doplňovaný i vďaka sociálnej sieti…statusy, komentáre a pod.. Preto je možno i nesúrodý:-)/

Hľadal – a konečne som i našiel – i tie svoje citáty čítane kedysi dávnejšie v lese nad Krasňanmi z knihy o Marsiliovi Ficiniovi od psychoterapeuta (asi „Jungiána“) Th. Moore a išiel to dať na youtube kanál OZ Presadíme…

(A fotky sú ilustračné z tej cesty do Auparku a z Auparku…, doložené k textu, doplnenom o dodatky, dodatočne…)

A teda povedal som si, že ako sa mi tu stále ukazuje i film Miesto pre život – 100 rokov, ktorý sme s deťmi i s Matejom Tóthom i s Ivanom Štefancom  robili vďaka režisérovi Jarovi Vojtekovi a jeho teamu (a vďaka podpore MČ Petržalka a teamu základných škôl (…), že sem dám i ten odkaz na tento krátky film. ( https://www.youtube.com/watch?v=ldKCQtDJQos&feature=youtu.be )

(Keby nebol tento film, nepôjdem s kanálom zverejneným na youtube…:-))

 

Okrem toho, že zachytáva dobové miesta, ako pamäťová stopa, pred úpravou nosného dopravného systému (električka), tak sú tu i vcelku inšpirujúce témy predložene.

 

Priam fenomenologické….ako: hranica, rieka, plynutie, vzťahy, domov…

 

Ale to nie je to pravé, čo som chcel povedať.

 

Celý ten film, ako to prebiehalo – i vzhľadom na hlavnú tému:

 

Pripomenutie udalosti, ktoré viedli k mieru, k mierovému životu. Teda, aby si to deti uvedomili (1918 -2018. podpis mieru 11.11.1918 v Paríži a fakt že tu v Petržalke máme cintorín pre obete prvej svetovej vojny (331 obetí z celého sveta, z rôznych krajín).

 

Celá táto téma ma doviedla k myšlienke:

 

Čo sa vlastne zmenilo za tých sto rokov?

 

Naozaj je to tak veľký pokrok?

 

Žili sme v dvoch totalitách, školstvo, ako inštitúcia stále vychádza z koncepcie od Márie Terézie (kde je hlavné i hodnota poriadku, autorít, poslušnosti, usilovnosti…možno ešte manuálnej zručnosti (kedysi pred sto rokmi).

 

Fakt som si povedal, aké šťastie, že vojna nie je dnes.

 

Mal som vážne obavy, ako sa dá zvládnuť organizácia takých manévrov.

 

A teda došli sme žiaľ dnes do bodu, kedy sa to ukazuje i v praxi.

 

Aká je súdržnosť, zodpovednosť za slobodu, ochota chápať, pýtať sa a hľadať informácie, ktoré vedú k zodpovednému rozhodovaniu.

Aká je povaha vedy? Dáva nám isté poznanie, za ktoré môžeme ručiť? A ako nás ovplyvňujú masové média? A čo šírenie strachu, …a ako sa to prejavuje tým, že zrazu stojíme v radoch na ulici, v zime a v daždi…

 

…ako kedysi, keď za socíku dostali niečo v obchodoch…nik síce nevie, čo tam vnútri dostane, …čo sa mu ujde…ale možno to bude zdarma…

 

Tento film, krásne zábery neskôr poslúžili i na výrobu videoklipu k piesni pre Petržalku k jej storočnici pôsobenia v ČSR – legionári a pod…(1919- 2019) Džungľoraj (je i jej remix -summer hit).

A ešte jedno, keďže som sa rozhodol, že už nebudem toľko sem písať…k téme tej prvej svetovej vojny.

 

Naozaj je to kľúčová udalosť.

 

Všetky tie faktory, ktoré pozorujeme i dodnes ako vznik revolúcií, občianskych práv, snahy o spravodlivú spoločnosť, totalitné tendencie ľavicových ideológií, mocenské chúťky imperialistov…konflikty…následne potreba dohody, mieru, koncepcie všeobecnej deklarácie ľudských práv…teda je dobré nad tým včas rozmýšľať…

 

Aby sme chápali vplyv i propagandy i pôsobenie emotívnych podnetov na naše činy, na našu motiváciu …či slobodu. Slobodu v kontraste so snahou „o istotu“…

 

Veď sa i vraví, že druhá svetová vojna bola pokračovanie tej prvej svetovej vojny.

 

Tá skončila epidémiou virzózy. Pneumokoky sa dostali do pľúc miliónov ľudí vďaka otvoreniu cesty pomocou vírusov a zomierali veľmi rýchlo…

 

A potom prišli v rámci rozdelenia sveta vplyvy, ktoré tu ovplyvnili myslenie i činy- nečiny, i školstvo i kultúru na celé desaťročia…

(Projekt Marsilius je pomenovný po renesančnom filozofovi z Flotencie a teda je tu myšlienka neustálej obnovy všetkého toho, čo má hodnotu…čo je hodné udržiavania…)

Dnes sa už nemáme na koho vyhovárať. Máme to vo svojich rukách…nejde len o hlas v ruke, ktorý dávame do hlasovacej urny raz za štyri roky…

 

Xxx

 

Syn má dnes 15 rokov, dostal darček – i svoj prvý OP – a zároveň práva občianske ..a zároveň ich nebude mať, lebo zákaz vychádzania…a iné…

 

xxx

 

Idem dnes do Auparku, pekne peši, fotím si zátišia…prídem a pani s ruským prízvukom, že počkajte, zmáram Vám teplotu. Nedarilo sa jej…

 

Nemám teplotu….vraví…

 

Aká prognóza. Aké proroctvo…

 

Panika.

 

Teda, že zavolá SBS. …

 

Potom, že ona ma nepustí dnu…

 

Hovorím ok.

 

Aspoň ma nik v nedorozumení nedobije bez svedkov v nejakej tmavej a skrytej miestnosti SBS…

 

Teda zbehol som dole z rampy a išiel iným vchodom… A tu nik nemeral.

 

Všetko som si vybavil.

I obrat spravil pre Aupark.

 

A keď som vychádzal, vravím inému pánovi, či mi zmeria teplotu…

 

Zmeral a vraví – s ruským prízvukom, že som podchladený.

 

Že to je ok.

(Projekt Marsilius i rodinný beh Marsilius sú súčasti určitej päťročbej tradície v OZ Presadíme…)

A to nie  je ešte povinnosť, podľa nariadenia mocných, ktorí rozdeľujú už teraz našu spoločnosť.

 

Nejaký možno i priam ďalší kódex, možno slávny kódex premiéra Matoviča:

„Bod ten a onen:

„Môžete si zarábať  i naďalej na život, podnikať, pracovať, len musíte mať ten test negatívny – a to dvakrát – a označte sa tu touto žltou hviezdou… Si ju našite na šaty… Nite Vám preplatíme…látku darujeme…“

 

…ako kedysi…smutné …a nebezpečné…či nie?

Teda píšem toto ešte v nedeľu pozeráme správy. Ako ľudia v piatok stáli v rade, jeden na druhom, žiadny sociálny dištanc, že dva metre…mimoriadna akcia…Teda, kto tam stál, možno do desiatich dní sa ukáže, že niečo v piatok chytil, keď bol v družnom rozhovore…hodiny v rade…A kto nebol na testovaní, ostal doma, chránil sa a ušetril štátu testy. Či je infekčný či klinicky chorý sa ukáže tak či tak…aj tak nemôže ísť von…nedostal svoju hviezdičku…nikoho nenakazí…možno rodinu…možno niekoho z rodiny, kto má dnes ten test negatívny…

Teraz najčítanejšie